Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad z Hulína
Výhľad z Hulína Zatvoriť

Túra Zimný výstup na Hulín (Biela skala) a Chlm

V poslednej dobe bolo na strednom Pohroní vyznačených niekoľko nových turistických chodníkov. Po značkách sa spojila Žarnovica s Novou Baňou. Pribudla trasa k rozhľadni na vrchu Háj a k bralám Havrania a Červená skala. Z Hronského Beňadiku sa dá po novej značke dostať na hradisko Beňadická skala a k Morovej kaplnke Božej krvi. Ďalej vznikla pomerne hustá sieť miestnych chodníkov medzi Žiarom nad Hronom, Kremnicou a Hronskou Breznicou. Ako posledná bola do máp zakreslená žltá značka z obce Brehy cez Hulín (Biela skala) na vrchol Chlmu.

Vzdialenosť
8 km
Prevýšenie
+560 m stúpanie, -565 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 14.02.2021
Pohoria
Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)
Trasa
Voda
prameň Mokriaň v blízkosti žel. zastávky Rudno nad Hronom
Doprava
Nová Baňa (vlak, bus)
Rudno nad Hronom (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.482 Štiavnické vrchy, Krem… (1:40.000)

Trasa

Nová Baňa, žel. stanica – Brehy, obec – Brehy, kalvária – Pod Soliskom – Hulín (Biela skala) – Chlm – Rudno nad Hronom, kaplnka – Rudno nad Hronom, žel. stanica

Skoro ráno vystupujem z vlaku na železničnej stanici v Novej Bani. Víta ma mrazivé ráno. Stále platia prísne protipandemické opatrenia. Krčmy sú pozatvárané, tak si idem kúpiť štartovacie pivo na neďalekú čerpaciu stanicu pohonných hmôt. Po tomto úvodnom rituáli vyrážam. V úvode túry ma vedie červená značka. Jej trasa prechádza po moste ponad rýchlostnú cestu R1 a rieku Hron. Druhý breh už patrí obci Brehy. Vchádzam na malé námestie, kde sa nachádza turistický smerovník TIM Brehy. Tu sa začína nová turistická trasa vedúca cez Hulín (Biela skala) na vrchol Chlmu.

Brehy boli v minulosti známe kvalitnou hrnčiarskou výrobou. Tradíciu sa v obci snaží zachovať OZ Hrnčiarsky dvor, ktoré v Kohlovom dome prevádzkuje Hrnčiarske múzeum. Múzeum je aktuálne (február 2021) zatvorené. Ďalšou zaujímavou pamiatkou, ktorú sa oplatí navštíviť, je Fabkov dom. Nachádza sa približne 700 metrov povyše múzea. Ide o najstarší zachovaný domom v Brehoch. Vlastní ho OZ Brežan, ktoré tu zriadilo malú expozíciu. Tiež bola vtedy zatvorená. Nezostáva mi nič iné, len dúfať, že si múzeá v budúcnosti budem môcť prezrieť.

Vraciam sa na žltú značku. Bočnou uličkou prechádzam pomedzi domy. Cez krátky výšvih sa dostávam na kalváriu. Miesto má veľmi príjemnú atmosféru. Hneď ma zláka ku krátkemu oddychu. Onedlho pokračujem. Prechádzam cez lúku, následne sa lesom dostávam na rozsiahly pasienok. Z neho vidím protiľahlý vrch Háj s Havraňou a Červenou skalou. Opäť sa vnáram do lesa. Traverzujúc Solisko pomaly naberám výšku. Ako postupujem vpred, stúpanie je čoraz strmšie. Hora je tu stará, plná pokrútených mohutných stromov. Vlastne, v celej oblasti sú lesy celkom dobre zachovalé. Nie sú poškodené masívnou ťažbou a sú plné tajomných zákutí, ktoré nestačím obdivovať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pomaly sa blížim k vrcholu. Stačí zdolať posledný terénny zlom a som tu. Presne povedané, nachádzam sa tesne pod skalným vrcholom na upravenom oddychovom mieste. Pri ohnisku stoja lavice s mohutným stolom. Skladám si dole ruksak a len s fotoaparátom v ruke zdolávam posledné metre. Naraz sa predo mnou otvorí výhľad. Pred sebou mám dolinu Hrona s rozložitým masívom Pohronského Inovca, juhozápadnú oblasť Štiavnických vrchov a na obzore Hronskú pahorkatinu. Hlboko podo mnou sa vinie dolina Slosberg s horným koncom obce Brehy. Ale čo ma najviac teší, je pohľad na bývalý hrad Breznica s predsunutým opevnením, hrádkom na Sokolej skale. Za ním vidieť polohu Pustý hrad (strážna veža Luchtov).

Vlastný vrchol Hulína, volaný aj Biela skala, tvorí bralo, ktoré na JZ strane strmo klesá nadol. Tesne pod ním stojí božia muka, na samotnom vrchu je upravené výhľadové miesto. Hneď vedľa, v nevýraznom sedle oddeľujúcom Hulín od masívu Chlmu sa nachádza menšie pingové pole. Práve v týchto miestach vychádzala na povrch rudná žila Priečna a Johan De Deo – Filip. Výkopy sa tiahnu po celom masíve nad dolinou Slosberg. Ďalšie podobné bralo sa nachádza asi 500 metrov východnejšie. Okrem pekného výhľadu sa aj tu dajú nájsť pozostatky banských diel z 13. / 14. stor. (povrchové dobývky a štôlne Johan De Deo). Výlet do týchto miest dobre opísala Danka Tomášiková v článku Stredoveké bane Slosberg a Rabenstein.

Unesený z výhľadu sa vraciam na oddychové miesto. Času mám viac než dosť, tak zakladám oheň a opekám si slaninku. Onedlho sa jej vôňa šíri lesom. Z batoha vyberám plechovku piva, ktorým zapíjam pochúťku. Po hodine odpočívania vstávam a pomalým krokom šliapem hore kopcom. Napájam sa na zelenú značku a zasneženým chodníkom prichádzam ku skalnému bloku pod vrcholom Chlmu.

O skale som počul mnoho povestí. Podľa jednej ide o skameneného vatrára – strážcu, ktorý za pomoci ohňa a dymu varoval okolie pred tureckými vpádmi. Raz ho prepadli Turci a chceli za živa upáliť. Na horiacej hranici úpenlivo prosil nebesá o záchranu, až z jasného neba udrel blesk a z vatrára sa stalo bralo. Podľa druhej legendy ide o dcéru hradného pána z neďalekého Rudnianskeho hradu, ktorú pre lásku k poddanému otec preklial a ona sa premenila v skalu. Ďalšia hovorí o skamenenom baníkovi, čo zapredal dušu diablovi pre zlato, nachádzajúce sa v hlbinách Chlmu. Od tých čias tu zlata niet a bane zanikli. No povestí by sa našlo asi viac.

Ja skale jednoducho hovorím „kamenný strážca Chlmu“. Veď na samotný vrchol je odtiaľto na skok. Výhľadu sa tu ale návštevník nedočká, všade navôkol je les. A je mimoriadne krásny. Má charakter pralesa. Rastú tu mohutné a staré stromy, ktoré sú často skrútené do bizarných tvarov. Po zápise do vrcholovej knihy začínam opatrne zostupovať strmým svahom nadol. Les nie je veľmi hustý a keďže stromy ešte nemajú listy, vidieť okolité horské chrbty s novobanskými štálmi.

Po hodine chôdze sa dostávam na lúku pod masívom Chlmu. Z nej je dobrý pohľad do doliny Hrona, na vrch Kaštieľ (Ivankovo) so zaniknutým hradom a na protiľahlý Pohronský Inovec. Zrakom sa snažím nájsť známe miesta, kadiaľ som išiel alebo kde som v minulosti táboril. Spomienky mi zvyšujú hladinu sérotonínu v tele. V pohodovej nálade sa pomaly presúvam ku Kaplnke srdca Panny Márie, ktorá je dominantou Rudna nad Hronom. Bola vybudovaná v neogotickom slohu na prelome 19. a 20. storočia. Vidieť ju už z diaľky. Či je to od Novej Bane, alebo zo smeru od Žarnovice.

Pred sebou mám posledný úsek túry. Popri nových domoch sa dostávam do centra Rudna nad Hronom. Krčma tu už dávno nefunguje. Od miestnych sa dozvedám, že aj malý bufet pri futbalovom ihrisku je aktuálne zatvorený. Tak zo záverečného piva nič nebude. Ani autobus mi nejde, tak sa musím rozhodnúť, ako ďalej. Buď sa pešo vrátim do Novej Bane a tam počkám na spoj, alebo sa presuniem na železničnú zastávku. Pohľad na hodinky a do cestovného poriadku hovorí, že najlepšie bude, keď sa na tam rýchlo presuniem. Onedlho mi prichádza osobný vlak. Nastupujem do posledného vozňa a usádzam sa v poloprázdnom vagóne. Cez okno pozorujem okolitú krajinu a v duchu hodnotím túru najlepšou známkou.

Fotogaléria k článku

Najnovšie