Z prevádzkových dôvodov mi však tohoročný termín vyšiel na koniec júla. Naplánoval som prejsť hrebeňom Starohorských vrchov so začiatkom v Banskej Bystrici, z Hiadeľského sedla po nízkotatranskom hrebeni cez Prašivú a Chabenec. Modifikácia - cez rázsochu Skalky nadol a naspäť na hrebeň hore Vajskovskou dolinou. Pokračovanie hrebeňom cez Chopok, sedlo Čertovica, Homôľku, Veľkú Vápenicu až pod Andrejcovú. Ďalšia naplánovaná trasa cez Kráľovu hoľu do Vernára ostala kvôli počasiu nesplnená - predčasný koniec bol v horehronskej obci Pohorelá.

Vyrážam ráno o 8:00 z banskobystrickej stanice. Modrá značka začína nad sídliskom Sásová, keďže mi nejde žiaden rozumný spoj, šliapem tam cez mesto peši. Odtiaľ už striedavo lúkami a lesíkmi neustále stúpajúc na Panský diel, kde ma víta stožiar obalený anténami mobilných operátorov. Prudko zostupujem k horskému hotelu Šachtička a vnútri dopĺňam vodu. Rýchlo opúšťam toto príliš civilizované miesto a pokračujem zeleno značeným chodníkom po hrebeni Starohorských vrchov. Cesta sa vinie prevažne lesom a traverzuje vyššie kopce (Jelenská skala, Krčahy).

V ďalšej časti vychádza na lúky a pasienky, naskytajú sa výhľady najmä na Veľkú Fatru. Napravo od cesty stojí murovaná stavba bývalého salaša. Nevyzerá vábne, ale v prípade núdze by mohla poslúžiť na bivak. Na rázcestí Pri javore (prípoj žltej značky) naberám vodu - prameň je zachytený vodojemom, tečie len čo zvýši. Lesnou cestou sa čoskoro dostávam do osady Bully a vzápätí sa pred osadou Polianka (obe patria k Donovalom) dostávam na červenú značku. Idem zvlneným terénom lesom cez Baraniu hlavu, popri bývalom salaši, stúpam na Kečku a som na holiach. Slnko pomaly klesá a mňa čaká už len Kozí chrbát s peknými výhľadmi na masív Prašivej. Prudkým zostupom do Hiadeľského sedla (za mokra veľmi nepríjemné!) sa lúčim so Starohorskými vrchmi.

V sedle je už rozložených päť stanov. Zdravím sa s osadenstvom, naberám vodu z prameňa (cca 100 m dolu Hiadeľskou dolinou), a rozkladám sa v otvorenej verande chatky ukrytej medzi stromami asi 50 m na sever od rázcestníka. Varím, rozťahujem alumatku a spacák, ukladám sa s vierou, že medvede tiež budú v noci spať :).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ráno ako vymaľované, po obvyklých rituáloch vyrážam krátko po ôsmej, stany ešte bez známok života. Čaká ma takmer 500 metrov stúpania na Prašivú, ale zrána sa ide dobre. Spočiatku lesom, neskôr kosodrevinou naberám výšku, otvárajú sa výhľady na moju včerajšiu trasu. Zrazu - inštinktívne naťahujem nohu a - prekračujem tmavé klbko ležiace na chodníku... Kým stačím vytiahnuť fotoaparát, klbko sa rozvinie a odplazí sa do trávy... uff! Ani sa jej nedivím, veď jediné vhodné miesto na vyhrievanie je na chodníku.

Chodník sa stáča na sever a o chvíľu som na Prašivej. Už vidno Veľkú Chochuľu - ale aj nízku bielu oblačnosť prelievajúcu sa cez hrebeň niekde pod Latiborskou hoľou. Naľavo slnkom zaliate Donovaly ako na dlani, napravo dediny na Horehroní, ale kým som sa dostal na Veľkú Chochuľu, je už hrebeň v hmle. Od severu pofukuje, hmla sa miestami trhá, inokedy hustne - až kondenzuje na vlasoch. Pokračujem hôľnatou časťou cez Sedlo pod Skalkou, Latiborskú hoľu, Ďurkovú... Na chodníku zočím ďalšiu vretenicu - je to mláďa, tak si trúfam a zabraňujem jej v úniku. Nakoniec rezignuje a pózuje pred objektívom. Občas stretávam skupinky trekerov, v tejto časti hrebeňa ich nie je veľa. Vodu ešte mám, tak sa mi ani nechce zbiehať a dopĺňať ju pod chatou Ďurková.

Ukrytý pred vetrom za chabým trsom kosodreviny obedujem, tiahlym stúpaním vystupujem na Chabenec a skalnato-hôľnatým terénom na rázcestie Kotliská. Celkom mi vyhovuje, že opúšťam hlavný hrebeň a vydávam sa po žltej značke na Skalku (chodník je mimo letnú sezónu uzavretý!). Veľmi pekná časť, málo frekventovaná, dokonca aj mraky sa na juh od hrebeňa dvíhajú a svieti slnko. Vyhrievam sa, fotím vysokohorské rastlinstvo... pohoda. Schádzam najprv mierne lúkami cez Žiarsku hoľu, od skál zvaných Bosorky strmšie a kosodrevinou (chodník dosť zarastený).

Nasleduje nekonečná cesta lesom, miestami rozjazdenými zvážnicami prudko nadol až na rázcestie Strmý vŕštek. Je tu pod statným smrekom celkom sympatické miestečko na bivak, ale nikde naokolo voda. Samozrejme, zásoby z Hiadeľského sedla sú minuté... Aj tak som plánoval spať niekde pri horárni Črmné, tak pokračujem červenou a schádzam do doliny k Vajskovskému potoku. Horáreň bez života, nikde ani studňa, či prameň. Pozerám do mapy - necelé 2 km hore dolinou by mala byť poľovnícka chata - opáčim..

Stmieva sa, lesná asfaltka sa kľukatí, mierne stúpam a konečne prichádzam na Dve vody. Vľavo za mostíkom vidno chatu, je zamknutá, ale do zadnej časti (bývalá koniareň, sklad...) sa dá dostať. Prameň tu tiež nenachádzam, naberám vodu z vedľajšieho prítoku, varím... ešte osviežujúci kúpeľ v potoku a do spacáka. Dnes toho bolo dosť aj na mňa :)

Prebúdzam sa do slnečného rána a pokračujem stále asfaltkou ešte asi 5 km, potom sa mení na lesnú cestu, chodník, zarastenú prť... až pri vodopáde v závere doliny značenie končí! Z novšej mapy by som sa to zrejme aj dozvedel. Pokračujem - už v pásme kosodreviny - miestami ešte znateľným chodníkom, až ho definitívne strácam. To už som ale na horských lúkach, obdivujem východné zrázy Skalky, fotím orchidey... Kľud, nedotknutá príroda - asi to naozaj treba uchrániť (ospravedlňujem sa za porušenie návštevného poriadku www.napant.sk/np/npfv.htm)

Vychádzam na modrú značku a ňou do Krížskeho sedla, späť na hlavný hrebeň len nejaký kilometer od miesta, kde som ho včera opustil. Je príjemne polooblačno, pomerne teplo. Premávka v týchto partiách začína hustnúť. "Dláždeným" chodníkom prechádzam Dereše a už som pri Kamennej chate pod Chopkom, oddychujem - na tú hŕbu kamenia sa mi v dave nechce ísť... Popoludní hustne aj oblačnosť, Ďumbier je v čierňave, a tak pokračujem rovno na Štefáničku. Tu je ešte dosť ľudu, ale smerom na Králičku je voľnejšie. Pri pamätníku je usídlená stráž a ďalekohľadom kontroluje, či turisti neskracujú serpentíny

Chodník vedie zväčša kosodrevinou, z Lajštrochu sa naskytá pekný výhľad. Potom pomerne prudký zostup do sedla Čertovica. Po krátkom občerstvení pokračujem miernym stúpaním do Sedla za Lenivou a ďalej lesom s neveľkými výškovými rozdielmi prichádzam na zarastajúce rúbanisko. Odbočujem zo značky cez riedku smrečinu k útulni Ramža. Sú tu už dve dievčatá z Česka a dvaja Slováci, k nim pribúdajú ich traja pomalší parťáci. Takže v útulni dosť miesta. Po večeri posedávame vonku, kecáme... Potom ktorési z dievčat (príliš zvedavé) objaví v kúte pod pričňami "jakéhosi černého hada" - posvietim, ale vretenica sa už prace kdesi pod brvná. Vešiame batohy na klince - to kvôli množstvu myší - a usíname pri úvahách, ako vysoko dokážu hady vyliezť po drevených trámoch...

Ráno povytriasame obuv (čo keby...), balíme a okolo 8 vyrážam. Je pod mrakom, miestami až hmla. V lese je to dobré ale od Havranej poľany prechádzam vysokou zarosenou trávou a topánky sú čoskoro premočené. Oblačnosť sa postupne trhá, využívam to a na Zadnej holi si dávam dlhšiu presúšaciu prestávku. Pokračujem cez Kolesárovú a prudko klesám do sedla Priehyba. Je tu čulý ruch - niekoľko skupín trekerov, tlupa cykloturistov. Dnes mám kratšiu etapu, tak zas dlhšie oddychujem. Čaká ma kruté stúpanie na Veľkú Vápenicu, cestou sa kŕmim prvými čučoriedkami

Od severu sa začína zmrákať, šednúť... až černieť. Už počuť aj zvukové efekty, a tak pridávam do kroku a preletím aj okolo vrcholových skaliek na Vápenici. V Priehybke začínajú padať prvé kvapky. Chvíľu uvažujem, či mám zakotviť niekde v kosodrevine, ale nakoniec pokračujem - chcem byť čím skôr na Andrejcovej. Dážď hustne, protizrážkové opatrenia strácajú účinnosť, chodníky sa menia na potôčiky... Úseky lesom sa striedajú s kosodrevinou a lúkami - ale nemám čas vychutnávať jeden z najkrajších úsekov hrebeňa. Konečne okolo 3:00 prichádzam k útulni pod Andrejcovou.

Som tu prvý, prezliekam suché veci a snažím sa kúriť v piecke - vydáva viac dymu ako tepla. Postupne sa zrub zapĺňa jednotlivcami aj skupinami z oboch smerov hrebeňa... oneskorenci dorážajú už za tmy. Je nás vyše 20 - spí sa aj na podlahe. Usedavo prší - žeby monzún... ?

Ráno je mierny zmätok, každý sa snaží nájsť svoje veci a nezbaliť cudzie, tí z priční sa balia, z podlahy sa sťahujú dospávať na prične... Nadránom dážď ustal a ešte pri odchode z útulne som rozhodnutý pokračovať podľa plánu hrebeňom na Kráľovu hoľu. Ale sotva som prešiel tých pár desiatok metrov k rázcestníku, znova prší. Hádžem flintu do žita a schádzam modrou značkou do doliny - veď hrebeňom som už šiel neraz, ale tadiaľto nie :). Podľa môjho vydania mapy tu síce má byť žltá a neskôr sa má spojiť s modrou zo Ždiarskeho sedla... asi preznačili. Zanedlho som v lese, prechádzam pasienkami, nad Pohorelou idylka s pasúcim sa stádom oviec... a asfaltka do civilizácie.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek