1. deň

Třebušín – Kalich – Sedlo

Zaparkujeme pri cintoríne nad obcou Třebušín, ktoré zdobí malé námestíčko s kostolom svätého Mikuláša. Hodíme na chrbát bágle a začneme rovnako ako cesta, bez zbytočných rečí sprudka stúpať na 532 metrov vysoký vrch Kalich so 40 metrov vysokým skalným bralom a rovnomenným hradom. Kopec je porastený zmiešaným lesom a je vidieť, že ihličnatá časť tu prehráva s kôrovcom. Suché konáre visia odovzdane k zemi, na kmeni oranžová bodka ako pečať konca. Chodník pokrýva najhoršia kombinácia – zľadovatený sneh. Takže stúpame pomaly, čochvíľa vystrúhame tanečnú figúru, ale na odpichnutého Salchowa či nebodaj dokončeného Rittbergera nedôjde. Po 500 metroch sa napojíme na žltú turistickú a keď je to možné, kráčame radšej lesom hlbokou vrstvou lístia. Je to príjemnejšie a bezpečnejšie a máme možnosť trochu viac sa venovať krajine než vlastným krokom.

O necelých 30 minút stojíme na hradnej zrúcanine Kalich, ktorého prvá písomná zmienka siaha do roku 1421 a ako svoje rodové sídlo ho založil husitský hajtman Jan Žižka, ktorý ho považoval za svoj jediný majetok. Stavenisko bolo pre výstavbu pevnosti zvolené neobyčajne príhodne: tiahle ploché temeno strmej hory, ktoré bolo značne neprístupné a pritom ponúkalo dostatočný priestor na výstavbu rozsiahleho opevnenia. Zo skaly, ktorá uzatvára hradný areál na juhu, sa otvára krásny výhľad do kraja. Spoza mrakov mrká Slnko a na obzore vidno ďalšiu mystickú horu - Říp. Rozsahom a podobou svojho opevňovacieho systému je hrad Kalich pamiatkou, ktorá stojí na začiatku éry novovekého európskeho pevnostného staviteľstva. V súčasnosti má hrad v prenájme združenie Hrady Českého stredohoria a v roku 2017 bola obnovená bašta z nasucho kladených kameňov.

Z hradného kopca pokračujeme lesom a otvorenými lúkami až sa napojíme na zelenú turistickú. Drobnú asfaltku lemujú plané jablone a vtáčí spev. Prebrodíme Luční potok a po krátkom kalamitnom úseku sa opäť dostaneme na lesnú cestu s pekne upravenou studničkou. Okolie je po ťažbe a trúchlivosť dopĺňa škrek havranov, ktoré nám po zbytok putovania pôjdu v pätách. I keď pridáme do kroku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Popod vrch Soudný kámen, romantickými lúkami s roztrúsenými srnkami zostúpime do obce Horní Týnec a hneď nato začneme stúpať asfaltkou smer NPR Sedlo. Slnko sa pomaly začína pohrávať s horizontom, kŕdle havranov šrafujú oblohu, vietor ťahá za nos a uši a dobre sa dýcha. Až do okamihu než začneme po zelenej stúpať na samotné Sedlo. Kombinácia ľadu a snehu, strmej rozšliapanej cestičky nám dáva zabrať. Samotný hrebeň je posiaty skalnými vežičkami a postavičkami z tajomných povestí. Na úplný vrchol to dnes nemá zmysel šliapať a v časti Baba zbehneme na druhú stranu hrebeňa. Mimo prírodnej rezervácie nájdeme dobré miesto na malý ohník a kúsok rovnej zeme na prespanie. Po ôsmej hodine večernej sa vyliahne spoza vŕškov Mesiac, ktorý to má dva dni do splnu a robí nám tieňové divadlo. Teplota je príjemných mínus tri, pri ohni tak plus dva. Keď utíchne kuvik a dedinskí psi niekde za sedmoro horami a sedmoro dolami, ideme spať i my.

2. deň

Sedlo – Litýš – Třebušín

Občas hodím okom zo spacáka a zdá sa, že je menej svetla, ako keď sme išli spať. Zakaždým sa prevalím na druhý bok a pokračujem v snení. Po dvanástom otočení mrknem na hodinky a hľa, malá ručička už pred pár minútami opustila prístavisko desiatej hodiny. Všade vôkol je hmlisto, zima a nedeľa, v spacáku teplučko, pohodlie… O jedenástej usrkávame horúci čaj a kávu i zvažujeme ďalšiu cestu. Za krákaním havranov.

Od kríženia ciest v Sedle pod vrcholom sa na chvíľu necháme viesť žltou turistickou, z ktorej po necelom kilometri odbočíme vpravo na nepatrný lesný chodník, ktorý vedie popod vrch Sedlo. Nízky prelet mrakov a hmla nedovolia pokochať sa strmým vulkanickým skalným svahom štvrtej najvyššej hory Českého stredohoria. Okrem výhľadu sa nám po chvíli stráca aj cestička v bludisku háld konárov a nevyťaženého dreva v mesačnej krajine. Kráčame skôr intuitívne stále za nosom mierne z kopca, vediac, že nie je kde zablúdiť. Cesta si nás nájde sama a vedie nás až do obce Jeleč.

Vítajú nás prežúvajúce lamy, poníky, ovce, oslíky a štekajúci pes. Krákajúce havrany samozrejme tiež. Pokračujeme po červenej turistickej, ktorá má názov Zlatá stezka Zemí hradů a meria 89 km. Na jej trase je 22 zastávok a spája väčšinu hradných pamiatok v Českom stredohorí. Patrí k nim aj hrad Litýš na rovnomennom kopci (486 m n. m.). Prvá zmienka o Litýši pochádza z roku 1432, kedy ho spravoval vartemberský gróf Mikuláš z Lhoty. Počiatky hradu nie sú písomnými prameňmi doložené, novšie sa však predpokladá, že ho nechal spoločne s Pannou niekedy po roku 1421 postaviť Žigmund z Vartemberka ako svoje hlavné oporné body proti Žižkovmu hradu Kalich. Hrad Litýš predstavuje unikátnu a veľmi prepracovanú ukážku fortifikačného staviteľstva. Podľa odborníkov spolu s Kalichom a Pannou patrí k tomu najlepšiemu, čo vo svojej dobe vzniklo.

Hmla halí zbytky hradných múrov a podivné pahýle stromov do tajomnej atmosféry, a ak by sme sa lusknutím prstov prepadli o pár storočí späť, ani nemrkneme. Vrátime sa na asfaltku, ktorá sa nás drží až na krátke poľné úseky už po zbytok cesty späť do Třebušína. Pôvodne sme chceli ešte vybehnúť na vulkanický kopec Trojhora, ale prísť o výhľad na Kalich, Pannu, Sedlo a kus krásnej krajiny by nám bolo ľúto. Je určite prečo sa vrátiť. Je určite prečo sem prísť.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek