Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Brehy, horný okruh
Brehy, horný okruh Zatvoriť

Bežky Zimná bežkovačka okolím Zuberca s deťmi

Myšlienka na bežkovačku na Orave vo mne skrsla asi týždeň pred Vianocami, keď aj na Kysuciach chýbal sneh. Vianoce bez snehu? To nie, radšej sa za snehom vyberieme. A snáď nás oravský región v okolí Zuberca pod Západnými Tatrami nesklame a bude mať sneh.

Vzdialenosť
21 km
Prevýšenie
+510 m stúpanie, -510 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
4 dni
Obdobie
zima – 25.12.2021
Pohoria
Západné Tatry - Podtatranská brázda - Zuberská brázda (ochranné pásmo Tatranského národného parku)
Trasa
Voda
Brestová (koliba pri skanzene)
Doprava
Zuberec (bus)
SHOCart mapy
» č.702 Západné Tatry (1:25.000)

Kontakt na ubytovanie v Zuberci máme z predchádzajúcich letných návštev. Nasleduje krátky telefonát, voľné ubytovanie je od 25. do 28. decembra. To nám vyhovuje, a tak dohadujem pobyt. Síce sa mi neskoro po vianočnom večere vôbec nechce baliť, ale vidina snehu a voľna na Orave premôže všetko. Na Vianoce ráno začína snežiť. Ráno po Vianociach sadáme do nabaleného auta, ktoré je plné vianočných dobrôt a jedla, variť ani nemusíme. Hore na nosiči kraľujú bežky. Vyrážame a dobrodružstvo začína.

1. deň - príchod do Zuberca, krížová cesta

Počas cesty sneží a sneží aj keď prichádzame do Zuberca. Aspoň sa zlepšia snehové podmienky. Prvý deň využívame na návštevu krížovej cesty pri Zuberci, máme to len pár minút od ubytovania. Strmým chodníkom vychádzame okolo zastavení krížovej cesty až hore. Nie sú žiadne výhľady, ale to nám vôbec neprekáža. Užívame si zimu a sneženie, veď doteraz bola tohtoročná zima na sneh skúpa. Popri Studenom potoku, kde sú náučné tabule a oddychové zóny s preliezkami, sa vraciame naspäť. Dúfame, že sa počasie na ďalší deň trochu umúdri, nebude snežiť a vyrazíme na bežky. Predpoveď sľubuje pekné počasie, ale ako počas pandémie platí - kým neuvidím, neuverím.

2. deň - Bežkovačka Brehy (dolná trasa od Zuberca ku skanzenu)

Je to neuveriteľné, ale na druhý deň nás čaká pekné jasné počasie. Vyšlo to!!! Ráno vychádzam za chalúpku fotiť pohľady na vrcholky hôr. Uvedomujem si, že Slnko tu v zime vychádza oveľa neskôr ako v lete. Zuberec je ešte v tieni hôr. Teplota klesla v noci na mínus 15 stupňov. Po snežení predchádzajúci deň sa zlepšili snehové podmienky. Je jasné, že sa ide bežkovať, len čakáme, kým sa aspoň trochu zmiernia ranné mrazy a viac zasvieti Slnko. Okolo desiatej vyrážame - je mínus 10 stupňov. Pri takejto teplote sme ešte nebežkovali. Snáď tú zimu zvládneme.

Slnko vychádza spoza vrcholkov, a tak sa pocitovo zima zmierňuje. Balíme veci, deti si na otepľovačky dávajú aj návleky, ak by bolo viac snehu. Vychádzame von a zisťujeme, že sa veru treba hýbať. Pôjdeme pomalšie, aby deti nedýchali do pľúc studený vzduch príliš prudko. Výhodou je, že môžeme ísť od chalúpky, kde bývame, s bežkami na nohách.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prichádzame k ceste, ktorá zo Zuberca smeruje na Oravice až k miestu, kde tečie Studený potok. Tu sa napájame na bežkársku trasu. Je tu veľká tabuľa, kde sú trasy zobrazené. Je to prvé bežkovanie po dlhšej dobe, a tak volíme jednoduchú kratšiu trasu. Popri potoku smerujeme náučným chodníkom a napájame sa na červenú turistickú značku. Tá sa mení na bežkársku trasu. Najprv ideme popri potoku krajom lúk, sú tu krásne výhľady na Sivý vrch a Brestovú ako aj na Osobitú, ktorá nie je turisticky prístupná. Za mostíkom vchádzame do ihličnatého lesa. Míňame prístrešok a v miernom stúpaní pokračujeme ku skanzenu. Pomedzi kmene vysokých ihličnatých stromov vidíme oranžový balón. Je to zábava. A akurát nám oproti ide stroj na úpravu trasy, takže môžeme využívať čerstvo upravenú novú stopu.

Stretávame možno päť peších, inak sme na trase sami, bežkári žiadni. Deti si idú svojím tempom, chce to trochu vytrvalosti a odhodlania do stúpania. Niekoľkokrát im vysvetľujem, že zjazd bude na spiatočnej ceste. Keď vychádzame z lesa a vidíme vstup do Brestovskej jaskyne, nemáme to už ďaleko. Na našu radosť je otvorená Koliba pri skanzene, a tak si tu cez výdajné okienko dávame cesnakovú polievku a ja kávičku. Zahrievame sa aj čajom z našich termosiek. Ani sme nečakali, že tu bude niečo otvorené. Priznám sa, že ponuka z reštaurácie nás potešila – už sme si od bufetového jedla úplne odvykli.

Posilnení sa dávame na spiatočnú cestu, ktorá bude príjemnejšia, pretože je to zjazdík, nie strmý, čo je super. Dospelí iba sem-tam picháme palice a držíme bežky v stope. Deti majú trochu nižšiu hmotnosť, tak nemajú až takú zotrvačnosť a pichajú palice o trochu častejšie. Ale stopa je super a prevláda sklon dolu kopcom, a tak je to parádička. Užívame si to. Má to iba jednu chybu, že teraz nám cesta ubieha oveľa rýchlejšie. Po vyjdení z lesa pokračujú bežkárske stopy, ktoré tu ráno ešte neboli. A tak ich naplno využívame, opäť obdivujeme pohľady na vrcholky zasnežených hôr s modrou oblohou a slniečkom. Majo sa ešte vydáva na preskúmanie horného okruhu Brehy, a tak za nami do chalúpky prichádza neskôr.

Večerný Zuberec, lyžiarske stredisko Janovky

Po neskoršom obede sa všetci spolu vydávame na prechádzku vianočným Zubercom, ktorý je plný ozdobených osvetlených stromčekov na priedomiach domov. Deťom sa to samozrejme páči. Ale najviac sa im páči lopárovačka v lyžiarskom stredisku Janovky. Užívajú si tu kopec, nie je tu veľa ľudí, kolízií s lyžiarmi sa nemusíme obávať.

3. deň - Bežkovačka (horný okruh Brehy)

Na druhý deň nás opäť víta krásne slnečné počasie, rovnaká zima ako predchádzajúci deň. Rozhodujeme sa pre horný okruh Brehy, a tak prechádzame mostíkom ponad Studený potok a v stúpaní okolo kríža vychádzame na rozľahlú lúku. V miernom stúpaní sa čoraz viac približujeme k Osobitej. Zostávame na pravej strane lúky, na kraji sú stromy, takže zakrývajú detailnejší pohľad na Zuberec. Sú tu vyratrakované stopy, tak sa ide veľmi dobre. Opäť sa trochu pasujeme s tým, že najprv prevláda stúpanie. Sú tu aj iné rodinky s deťmi na bežkách alebo na sánkach, či bežkujúci dospelí.

Slniečko sa trochu schováva za rozťahanú oblačnosť, ale to vôbec neprekáža. Nefúka. Na lúke je viacero trás, a tak prechádzame cez lúku v stope krížom doľava a pokračujeme popod les na druhej strane. Odtiaľto sú krásne pohľady na kopčeky, ktoré sme včera obdivovali zdola. Na konci stúpania sa fotíme pri malom snehuliakovi, na chvíľku nám vychádza aj Slnko. V spätnom pohľade je vidieť až Veľký Choč. Potom klesáme mierne dolu, až prichádzame na miesto, kde je turistický smerovník so žltou a zelenou značkou. Rozhodujeme sa zísť až dolu k ceste, klesáme krátko cez lesík a vychádzame pri horárni Brestová. Tu ideme doprava a po chvíli sme pri skanzene pri kolibe. Prichádzame presne z opačnej strany ako včera. Deti sa tešia na jedlo, Evka si dáva ryžu s mäsom a Adamko syr s hranolkami, ja kávu a manžel cesnakovú polievku.

Všetci sme spokojní a vraciame sa naspäť na trasu. Vychádzame znova na kraj lúky a potom si vychutnávame zjazd. Zostávame na pravej strane lúky, doľava križujeme lúku o niečo neskôr. Ja si užívam aj bežkovanie mimo stopy cez ešte neporušený sneh – je to úžasné... Majo zachádza až na koniec lúky, ale vracia sa s tým, že to tam bolo trochu rozbité. Keď schádzame okolo kríža k potoku, hore vychádza na bežkách početná skupinka asi 20 detí s inštruktormi. Tak sa zdá, že je tu bežkovanie celkom populárne. Vo vstupnej bráne ešte na pamiatku fotím deti, ktoré sú hrdé na to, ako to zvládli.

Horný okruh sa dá, samozrejme, spojiť s dolnou trasou, ktorú sme prešli deň predtým, záleží len na vás, čo si vyberiete. V prípade vetra ste na dolnej trase viac chránení pred vetrom a je tu menšie prevýšenie, idete prevažne lesom. Zato hore na lúkach sú výhľady, sú tu viaceré trasy, stúpanie je o niečo väčšie. Na bežkách je možné pokračovať od skanzenu ďalej smerom aj na Adamcuľu, respektíve až na Ťatliakovu chatu. Možno tieto trasy prejdeme niekedy nabudúce. O stave bežeckých tratí sa dočítate na https://bezky.zuberec.sk. Aj tento deň sa pred večerom opäť prechádzame Zubercom. S blížiacim sa Silvestrom pribúda viac ľudí na svahu a aj v uliciach.

4. deň - Turistika na Orave + ekumenický kríž nad Dolným Kubínom pod Tupou skalou

Ráno sa balíme s tým, že sa sem za bežkovaním isto vrátime. Vianočný Zuberec sa nám veľmi páčil, zimné prázdniny tak nabrali iné čaro. Lúčime sa s domácimi. Na spiatočnej ceste na Kysuce sa rozhodujeme urobiť ešte kratšiu prechádzku nad Dolným Kubínom. Toľkokrát sme sa sem chystali na turistiku, tak to chceme využiť. V Zuberci je ráno pekne, v Dolnom Kubíne je menší opar. Zdá sa, že sa bude nasúvať oblačnosť, a tak bolo dobre, že začíname s prechádzkou ešte doobeda.

Niečo po desiatej vyrážame od časti Medzihradné, ktorá tvorí súčasť Dolného Kubína. Parkujeme za panelákmi, ušetrili sme nejaké výškové metre. Pešo pokračujeme po asfaltovej ceste. Na jej konci sa rozhodujeme ísť nadivoko. Sneh je tvrdý a vedú nás stopy. Vychádzame po zasneženom svahu popred záhradkársku časť s domčekmi. Naberáme výšku, ukazujú sa výhľady. Deti nechávame sa šmýkať na snehu, my s Majom ideme ešte kúsok vyššie. Nejdeme ďaleko, pod vyšnokubínskou Tupou skalou stojí na malej plošine pomerne veľký ekumenický kríž. Sem vychádzame krátkou "diretkou", je tu pekná solitérna borovica a široké výhľady. Sme tu sami, obzeráme si kruhový výhľad na všetky strany. Vidíme dominujúci Veľký Choč, členité okolie Dolného Kubína, na obzore kopčeky Veľkej Fatry – spoznávame Kopu, ale aj Šípsku Fatru. Kopčeky nad Ružomberkom si pomenovať netrúfam – možno sú to Kečky a Tlstá hora. Z Malej Fatry sa usmieva Veľký Rozsutec, nasvietený Slnkom pôsobí ako magnet, a vidieť aj Osnicu. Doprava pokračuje Hrčova kečka a dominantná rozložitá Kubínska hoľa s výrubmi pre lyžiarske trasy. Je tu krásne, najradšej by som tu bola oveľa dlhšie. Ale treba sa vrátiť k detvákom. Stretávame malú skupinku turistov. S deťmi si dávame čaj a niečo na zahryznutie. Smerom dolu ideme inak, stretávame ešte ďalšie sánkujúce sa deti.

Cesta domov autom ubieha rýchlo, začína odmäk, ktorý má byť do Silvestra. O to viac sme radi, že sme si na Orave užili sneh a bežkovačku. Doma si po príchode vychutnávame atmosféru pri stromčeku, ale doma nevydržíme dlho a na druhý deň ideme za rodinou smer Bratislava. Ale to je už iný príbeh.

Záver

Všetkým milovníkom bežkovania môžem oravský Zuberec a jeho okolie iba odporučiť. Veľké ďakujem patrí tým, ktorí sa starajú o úpravu bežkárskych trás. Myslím, že na svoje si tu prídu aj malí lyžiari na svahu v Janovkách.

Všetkým by som chcela zapriať, aby bola zima bohatá na sneh a zimné radovánky a snáď môžem napísať - do skorého bežkovania, priatelia...

Fotogaléria k článku

Najnovšie