Takých dní pre výstup na Kráľovu hoľu je počas roka veľmi málo. Slovo dalo slovo a sme dohodnutí. Veď čo môže byť lepšie a krajšie ako pekná prechádzka na nízkotatranský vrchol. Snehu je zatiaľ akurát, bude sa to dať bez problémov zvládnuť. Len domyslieť nejaké maličkosti a je všetko dohodnuté, ráno sa stretneme vo vlaku. Hneď si spomeniem na rok 2015, keď som šliapal na vrchol hory zo Šumiaca v nádhernom jesennom a slnečnom dni, ale realita na vrchole - ukrutná zima a vietor. Priateľovi však v predpovediach verím, s ním sú turistické trasy vždy v pohode a zriedka sa zmýli. Veď uvidíme na vrchole, ako to všetko dopadne. Zatiaľ to vyzerá sľubne.

Trasa

Telgárt – Štráfy – Kráľova skala – sedlo Snehová jama – Kráľova hoľa – prameň Zubrovice – Horné pasienky – Dolné pasienky – Telgárt

Ráno vstávam skôr, aby som stíhal všetko pripraviť. Hlavne teplý čaj do termosky, jedlo a ovocie. Raňajky a kávu mám za sebou, a tak s ruksakom upaľujem pred šiestou ráno na železničnú stanicu, kde sa neskôr stretnem s priateľmi vo vlaku. Sme traja a uložiac sa pohodlne na sedadle rozoberáme deň. Podľa máp a prepočtov by sme to mali všetko v pohode zvládnuť do tmy, aj keď dnes začneme turistiku netradične až o desiatej hodine doobeda. Tu sa dozviem, ako budeme postupovať po vystúpení v Telgárte. Čas v družnej besede a rozjímaní o turistike ubieha rýchlejšie, a tak sa ani nenazdáme a máme za sebou prestupy v Košiciach aj Margecanoch. Aj posledné necelé dve hodinky ubiehajú rýchlo a už nám treba vystúpiť.

Po prekonaní Telgártskej slučky zastavuje vlak na okraji tunela, stojíme pri smerovníku a z neho zisťujeme prvé údaje, kadiaľ sa dnes poberieme. Hneď za ním sa ukazuje Telgártsky viadukt, tak sú tu prvé cvaknutia fotoaparátov. Na tabuli pri smerovníku je niečo o ňom popísané. Vo vzdialenosti 500 m dolinou je ďalší Chmarošský viadukt, ale na ten dnes nemáme čas, možno si ho pozrieme inokedy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Slniečko svieti, ale mráz je cítiť vo vzduchu. Odchádzame dedinou na námestie, kde je ďalší smerovník. Teplomer na námestí ukazuje -6 °C. Našťastie, predpoveď zatiaľ vychádza a vietor nefúka. Nemáme veľa času na dôkladnejšie spoznávanie Telgártu, ale počas prechádzania po modrej značke smerom na Kráľovu skalu si odfotím niektoré zaujímavosti. Na námestí je obecný úrad a vedľa základná škola s pamätníkom SNP (súsošie partizána, ženy a dieťaťa). V Telgárte sa odohrávali tvrdé boje a dedina bola vypálená Nemcami. Na smerovníku sú ešte dve miestne trasy - NCH Meandre Hrona a Voglov chodník.

Z námestia pokračujeme po zelenej trase. Sem sa večer vrátime, ale po červenej E8 (Cesta hrdinov SNP). Zo zelenej za staršou budovou pri hlavnej ceste odbočujeme vpravo smerom ku gréckokatolíckemu kostolu Najsvätejšej Trojice v barokovo-klasicistickom slohu z roku 1784 (zrekonštruovaný v roku 1929). Trasa ďalej pokračuje okolo cintorína a za vodárňou s letopočtom 1929 odbočuje vpravo hore strmšie stúpajúc.

Z lúky je pekný výhľad na dedinu a na vrcholy okolo. Na kopci na severovýchode je železný kríž. Podľa máp neskôr zisťujem, že ide o vrch Ždiar a prechádza tadeto Voglov chodník, ktorý som videl na smerovníku. V lese pribúda viac snehu na trase hore, ale ešte aj keď je strmšie stúpanie, zopár pekných výhľadov nás poteší a aj zistenie, že na jednej z lúčok je prameň. Spätné pohľady smerom na juh máme na Stolické vrchy a východne na Slovenský raj. To sme sa od prameňa dostali na zvážnicu a máme trocha čas na vydýchanie, až kým sa nedostaneme ku smerovníku Štráfy, kde sú informácie z NCH Kráľová hoľa aj o cyklotrase smerom na Skaličku, kam ide žltá značka.

Od smerovníka sa púšťame strmšie hore lesom, tak si berieme na nohy mačky. Hore je sneh zľadovatelý a miestami je ľad. Stúpajúc sa dostaneme až na ďalšiu lesnú cestu, nad ktorou sú polomy a vpravo sa črtá Kráľova skala. Je niekde nad pásmom ihličnatého lesa, do ktorého sa po chvíľke vnárame. Vychádzajúc z neho sme v pásme kosodreviny a pred nami sa ukazujú skalné časti. Je ich viac a z každej je pekný výhľad. Už sa nám ukazuje aj Kráľova hoľa a časť Vysokých Tatier. Naplno sa to otvorí až na najvyššom bode Kráľovej skaly.

Kráľova skala (1690 m)

Nachádza sa na východnom hrebeni kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Ide o veľmi pekný skalnatý hrebeň s nádhernými výhľadmi na okolie. Je z neho vidieť v celej hôľnatej kráse Kráľová hoľa a vpravo časť Vysokých a Belianskych Tatier. Aj priatelia sú na najvyššom bode Kráľovej skaly, a tak sa spoločne môžeme pozerať v diaľ na okolie a uvažovať o tom, čo vidíme. Troška sa tu zdržíme a pokračujeme dole k ďalším skalám, kde je smerovník. Na Kráľovu hoľu to máme ešte necelú hodinu. Nevyzerá to stadiaľto na tak dlho. Veď uvidíme. Pohľad môže byť zdanlivý. Neskôr zisťujem, že bol. Na skalách je umiestnená tabuľa NCH o poľovníctve. Schádzam pomedzi skaly do sedla Snehová jama a k tabuliam predo mnou na ceste to mám ešte okolo 200 m. Mierne stúpanie a som pri nich. Jedna pojednáva o geológii a druhá znázorňuje huby, ktoré rastú v okolí. Počas schádzania sa mi ukázala Hoľa v celej svojej nádhere. Z jej vrcholu trčala len časť stožiara.

Pokračujem hore vyznačeným chodníkom, ktorým prešiel ratrak a spevnil snehovú prikrývku. Sneh je zľadovatelý, ale v mačkách sa kráča celkom fajn. Až teraz pociťujem zdanlivý pohľad z Kráľovej skaly, že to je oveľa ťažšie ako sa to na prvý pohľad zdalo. Musím dosť často zastať a oddychovať. Stále to vyzerá, že je to blízko, ale ešte stále ďaleko. Ani som nerátal koľkokrát som musel zastať a trocha sa vydýchať v mrazivom dni. Ešteže nefúka a je slnečné bezvetrie. Konečne som sa dostal do miest, kde sa chodník stáča vľavo a postupne sa začína ukazovať budova vysielača. Pred smerovníkom stretávam párik turistov, ktorí schádzajú a už mi ostáva len niekoľko desiatok metrov na vrchol. Niekoľkými zábermi si zvečňujem budovu vysielača a som na vrchole.

Kráľova hoľa (1946,1 m)

Hôľnatá krásavica je najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier vo východnej časti NP Nízke Tatry. Poskytuje jedinečné výhľady na okolie, regióny Spiš, Horehronie, Liptov, ale hlavne na naše najvyššie Tatry. V jej dolinách pramenia niektoré slovenské rieky ako Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. V roku 1960 na vrchole bol vystavaný televízny a rozhlasový vysielač. Mám ho tu len zopár desiatok metrov pred sebou s hlavnou budovou a do výšky sa týčiacim bielo-červeným stožiarom. Zo Šumiaca k nemu vedie asfaltová cesta, ktorá sa používa ako cyklotrasa a pri nej je v Prednom sedle celoročne otvorená Chata pod Kráľovou hoľou.

Na hôľny vrchol vedie niekoľko trás. Z Liptovskej Tepličky je to zelená, modrá prichádza z dediny Spišské Bystré a zo Šumiaca, zelená tiež z Telgártu cez Kráľovu skalu, ktorou sme šli a medzinárodná červená E8. Kráľova hoľa je ospevovaná v piesňach a príbehoch. Kvôli prenádherným výhľadom je jedným z najnavštevovanejších vrchov u nás. Vedľa monolitného betónového stĺpa sú tabule o NP Nízke Tatry, o Horehroní, Šumiaci a mapa Horehronia. Dnes je to celé obalené námrazou.

Severne je vidieť zasnežené Vysoké Tatry. Vľavo na ne nadväzujú Západné a vpravo zas Belianske. Čarovný to dnes máme pohľad a hlavne v peknom slnečnom, aj keď mrazivom dni. Veď je tu dnes –10 °C, ale bezvetrie. Pekne rozoznať jednotlivé tatranské štíty, obce v podhorí, Poprad a Svit. Na východ je Slovenský raj, západne zas hrebeň Nízkych Tatier a juh poskytuje pohľad k Muránskej planine a Stolickým vrchom. Je však toho vidieť oveľa viac, ako som spomenul. Teplý čaj z termosky nás zahreje v mrazivom dni a je pomaly čas vyraziť na spiatočnú cestu do Telgártu.

Zostup

Vyrážame dole po červenej trase po zmrznutom snehu v mačkách. V miestach, kde je naviate trocha viac snehu, sa preboríme po kolená, ale je to zatiaľ v pohode. Dorazili sme na cestu a hneď na druhej strane pokračuje chodník dole do doliny okolo potoka Zubrovica. Jeho prameň je aj na smerovníku. Keďže Kráľova hoľa je navštevovaná často, tak máme vyšliapaný chodník a o to ľahšie sa nám kráča. V Snehovej jeme je viac snehu. Od trafostanice je na niektorých miestach zľadovatelý chodník. Cesta nám ubieha pohodlnejšie ako pri stúpaní. Kým sa dostaneme na Horné pasienky, zaujme ma ešte skalný výbežok po ľavej strane. Mal by byť z Kráľovej skaly.

Sme dole na zvážnici a o chvíľku stojíme pri smerovníku Horné pasienky (1236 m). Do Telgártu to máme ešte hodinku cesty. Lesom sa dostaneme k smerovníku Dolné pasienky (1046 m) a máme pohľad na oblohu v červenej žiare západu Slnka. Je šero, ale na okraj lesa je necelá pol hodinka, a tak nemusíme použiť čelovku, ktorú by správny turista mal mať vždy so sebou. Od Dolných pasienkov sa nám otvára výhľad a vidíme Ždiar s krížom, ktorý sme videli aj pri výstupe. Pred sebou máme skoro v tme Telgárt. Sme pri smerovníku na vstupe do lesa. Je tu tabuľa o NAPANT–e. Ukazujú sa prvé domy ponorené do tmy. Zvládli sme to podľa plánu. Ešte nám ostáva hodinka do odchodu vlaku. Tak sa trocha motáme po dedine, ale bohužiaľ, nič otvorené na teplý čaj či polievku sme nenašli. Ešte aj pizzeria bola zavretá, a tak nám neostáva nič iné, len v –8 °C mraze čakať na príchod vlaku. Aj keď trocha uzimení, tešíme sa na teplé miestečka vo vlaku a na cestu domov.

Zhodnotenie

Dnes nám bolo počasie veľmi naklonené a zažili sme jeden prenádherný deň, ktorých je na vrchole Kráľovej hole len zopár v priebehu roka. Zimná turistika má osobité čaro, ale aj obťažnosť. Krása prírody v nádhernej belosti a námraze je úžasná. Neskutočné výhľady, aj keď v mrazivom januárovom čase v hrejúcich slnečných lúčoch boli odmenou za našu snahu zdolať jeden z najkrajších a najnavštevovanejších vrcholov. Pohľady na tatranské vrcholky boli očarujúce. Ťažko sa opisuje to, čo je také čarovné, že sa nenachádzajú slová na zvýraznenie dnešnej akcie. Ostáva len snívať a spriadať nové plány, ktoré opäť zanechajú v srdci turistu neopísateľný zážitok z našej prekrásnej a čarovnej prírody.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek