V marci sa začína jar aj na strednom Pohroní. Prichádza síce pomaly a nesmelo, ale keď sa vydarí slnečný deň, tak ju vo vzduchu „poriadne cítiť“. Preto vždy o takomto čase pozorne sledujem predpoveď počasia. Keď meteorológovia hlásia pekný deň, všetko nechám tak, zbalím si batoh a vyrážam do hôr. Tak tomu bolo aj na jar v roku 2021, keď som ráno vystúpil z vlaku na stanici v Žarnovici.

Trasa

Žarnovica – kalvária – Ihanovská lúka – vyhliadka Ihanovo – Johan – Zbojnícke studničky – Predný Šarvíz (Štampoch) – rozhľadňa Háj – Havrania skala – Červená skala – Zvonička – Nová Baňa

Plán som mal jasný. Prejsť zo Žarnovice do Novej Bane po novej turistickej trase. Značka ma najprv vedie cez priemyselnú štvrť mesta. Kúsok pred mostom ponad riečku Kľak odbočujem na námestie pod Žarnovickým zámkom. Predstavuje zaujímavú vývojovú fázu šľachtického sídla postaveného v polovici 15. stor. V tomto období šľachte na bývanie prestávali vyhovovať neútulné hrady a začala si budovať pohodlnejšie stavby, ktoré však stále mali aspoň čiastočne fortifikačný charakter. Zámok stojí na skalnom ostrohu nad námestím. V minulosti mal aj vonkajšie opevnenie, ktoré sa ale nezachovalo.

V potravinách pod ním si kupujem tradičné štartovacie pivo. Po jeho vypití mi už nič nebráni v tom, aby som rezko vyrazil. Prechádzajúc popri múre cintorína sa dostávam pod kalváriu. Značka ju zľava odchádza, ja však idem po „krížovej ceste“ na jej vrchol. Stojí tu kaplnka, od ktorej je pekný pohľad na mesto ležiace podo mnou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Opäť sa napojím na značku a cez záhradkársku osadu sa dostávam k lesu. Asfaltová cesta sa mení na lesnú a v miernom stúpaní ma privádza k osade Oparenovci. Malé psy ma hneď vítajú hlasným štekaním. Na ich brechot vybieha z domu gazdiná. Dávame sa do reči. Rozhovor sa klasicky točí okolo tém, odkiaľ som a kam idem. Asi som u nej vzbudil dobrý dojem, lebo zakrátko ma ponúka pohárom domácej slivovice. Hmmm… veru ostrá bola poriadne!

Pri osade sa nachádza prameň zachytený do betónových nádrží s prepadovou rúrkou. Jeho výdatnosť je pomerne veľká. Značka vedie stále po lesnej ceste a ani nie za pätnásť minút znovu prichádzam k prameňu. Tentokrát ide o Prameň pod Ihanovom. Dnes je ozaj teplý deň. Slnko sa plnou silou opiera o južné svahy. Snehu už nieto, len na severných stráňach a v tieni sa ešte drží. Za rúbaňou s vysokým napätím prichádzam na Ihanovskú lúku. Odtiaľto značka stúpa a po severnej strane obchádza rozložité Drienčie. Z viacerých rúbanísk vidieť krajinu štálov a nad nimi na obzore hrebeň Vtáčnika. Niekedy ma takéto výhľady tešili, ale v súčasnosti, keď rúbanísk pribúda ako húb po daždi, by som takýto pohľad radšej oželel.

Podľa niektorých máp by sa mala na výbežku Drienčia nachádzať vyhliadka Ihanovo. Drevená šípka ma k nej nasmeruje. Štverám sa hore strmým kopcom, ale na moju zlosť, žiadnej vyhliadky tu niet! Teda, pokiaľ niekto za ňu nepokladá bod s obmedzeným výhľadom na severnom okraji terénneho zlomu. Sklamaný sa vraciam na značku. Aspoň že sklamanie kompenzuje ďalší „rúbaniskový“ výhľad na krajinu CHKO Ponitrie.

Nasledujúci dlhší úsek lesom prechádzam v pohodovom tempe. Terén je nenáročný, len za vrchom Johan začínam strmejšie klesať do sedla Zadný Šarvíz. Vychádzam z lesa a dostávam sa na menšiu čistinku, ktorou prechádza cesta spájajúca Rudno nad Hronom s novobanskými štálmi. Na jej okraji stojí zrub Šarvíz. Jeho pomerne veľká terasa, upravené ohnisko a kúsok poniže prameň Zbojnícke studničky ho predurčujú na ideálne miesto na prespanie.

O prameni sa traduje legenda: „Keď tu raz oddychoval zbojnícky kapitán, tak mu napadlo, že by sa družine zišla nová gazdiná. Do neďalekej Živánskej veže, kde sa družina ukrývala, priviedol mladé dievča. Od smutného osudu života so zbojníkmi ho zachránila stará gazdiná tým, že do povetria vyhodila vežu aj s celou zbojníckou bandou.“ Toľko aspoň hovorí tabuľa náučného chodníka Zbojnícke studničky.

Po dlhšom oddychu, počas ktorého som sa naobedoval, sa pomaly presúvam na križovatku lesných ciest. Postupujem stále po modrej značke. Míňam pekne upravený prameň nesúci meno miestneho lesníka Ondreja Hrašku. Nakrátko sa tu zastavím. Do čutory si dopĺňam vodu a zároveň si čítam informácie o mieste z tabule náučného chodníka. Nasledujúci úsek až po rázcestie Predný Šarvíz (Štampoch) vedie lesom. Z dvoch rúbanísk opäť vidieť na novobanské štále. Naraz, celkom nečakane vstupujem na rozsiahlu lúku. Tu stretávam prvých turistov. Po krátkom rozhovore ma nasmerujú na neďaleký vrchol Štampoch, odkiaľ je veľmi pekný pohľad na Novú Baňu s okolím. Od rázcestia Predný Šarvíz pokračujem žltou značkou.

Za necelú polhodinu prichádzam k rozhľadni pod vrchom Háj. Ako súčasť dobre vybudovanej siete náučných chodníkov určite podporila rozvoj miestneho cestovného ruchu. Rozhľadňa stojí na okraji mohutného kameňolomu, ktorý pomaly pohlcuje les. V minulosti sa tu ťažil ryolit, ktorý slúžil na výrobu vychýrených novobanských mlynských kameňov. Tie sa tu čiastočne opracovávali. Niekoľko takýchto monolitov je umiestených v malom kamenárskom skanzene pri rozhľadni. Samotná stavba je vysoká 21 metrov, má tri vyhliadkové poschodia, pričom z najvyššieho by mala byť údajne vidieť Ostrihomská bazilika. Ja však takéto šťastie nemám. Musím si „vystačiť len s výhľadom“ na údolie Hrona, Novú Baňu, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy a na obzore ležiacu Slovenskú bránu. Pohľad je to úchvatný! Ďalšie vyhliadky s pohľadmi hlavne na Štiavnické vrchy sa nachádzajú na západnejšie situovanom skalnatom výbežku.

Zostupujem a teším sa na návštevu Havranej a Červenej skaly. Obe poskytujú krásny pohľad na údolie Hrona, okolité kopce a mesto. Akosi z výhľadov nedokážem odtrhnúť oči. Zdržím sa tu viac než hodinu. V okolí sa nachádza viacero banských diel (šachta, štôlne). Vedie k ním trasa „A“ Banského náučného chodníka. Spolu s trasou „B“ prevedie návštevníka po miestach bývalej baníckej histórie mesta. Jeho opis sa mi hádam podarí popísať v budúcom článku. Vlastne od rázcestia Predný Šarvíz (Štampoch) idem po trase NCH Zvonička, ktorý vedie súbežne so žltou turistickou značkou.

Za borovicami porastenou Červenou skalou začína mierne klesať. Zakrátko prichádzam k miestu volanému Zvonička. Od roku 1874, keď tu bola vybudovaná zvonica, je lokalita súčasťou pútnického areálu Kohútovo. Zaujímavosťou je, že zvonicu nepostavili v Kohútove, lebo lokalita je vzdialená a zvuk zvonenia by odtiaľ nedoliehal až do mesta. Preto ju situovali sem, na kopec stojaci oproti novobanskej kalvárii. Dnes tu nájdete rekreačný areál s ohniskom, bufetom a miestom na konanie tanečných zábav.

Bufet je, ako inak, zatvorený, tak mi nič iné nezostáva, len pomaly zísť do mesta. Zostupujem po serpentínach, neskôr idem po chodníku ponad Školskú ulicu. Za TIM Nová Baňa rázc. ma čakajú posledné metre chôdze. Nakoniec ma značka privádza k železničnej stanici. Vlak na Zvolen mi ide až o hodinu, tak zájdem na čerpaciu stanicu, kde si kupujem pivo. Pri jeho popíjaní tradične zhodnotím túru ako veľmi vydarenú. Ide o pomerne nenáročný prechod spojený s návštevou viacerých zaujímavých miest ako je Žarnovický zámok, žarnovická kalvária, Zbojnícke studničky, rozhľadňa Háj a bralá Havrania či Červená skala. Samotná Nová Baňa s pamätihodnosťami a viacerými náučnými chodníkmi si podľa mňa vyžaduje samostatný výlet.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek