Trasa

Sklabiňa – Medzi Mníchmi – Lučenec – Na jame – Sklabiňa

Začiatok roka 2021 je poznačený lockdownom, na turistiku je možné ísť len vo vlastnom okrese. Nepríjemné dni a týždne trávime v Turci, a tak si logicky aj naše výlety vyberáme tu. Sme tesne po karanténe, vírus sa nevyhol ani nám. Chce to len nejakú ľahšiu túru, aby sme si overili, ako na tom sme. A tak sa vyberáme na Lučenec.

Auto parkujeme na konci dediny pred zákazom vjazdu, v ústi Sklabinskej doliny. Začíname kráčať dolinou po modrej značke. Pekne mrzne, nedávno konečne trochu prisnežilo, vzduch je iskrivo mrazivý, musím trochu hodiť tempo, aby som sa zahriala. Prvý úsek po zasneženej asfaltke je utlačený od áut, takže sa ide pohodlne. Na rázcestí Medzi Mníchmi odbáčame doľava na žltú značku, ktorá nás prevedie okružnou trasou cez Lučenec. Hneď pri rázcestí je pekne opravený prameň vody. Kráčame do menšej dolinky, dokonca stále po odhrnutej ceste, keďže sem chodia prikrmovať zver. Zmena nastáva čoskoro, cesta končí, ideme strmšie do kopca. Našťastie šiel asi včera niekto pred nami, a tak si nemusíme stopu prešliapavať sami. V hlbšom snehu vyjdeme na hrebienok, z ktorého sa nám ukážu skvelé výhľady na Katovu skalu a Prieložnicu. Dole pod nami je Kantorská dolina.

Pokračujeme v stúpaní hrebienkom, krásne zasneženým lesom. Výhľady v týchto častiach veľmi nie sú, ale biele stromy obsypané snehom nám to vynahradia. Som prekvapená, že po chorobe sa mi ide veľmi dobre, nemám žiadne problémy s dýchaním. Asi preto, že som mala len mierny priebeh a som celkom trénovaná. Prídu aj strmšie úseky, pribúda aj snehu, ale vidieť, že sa zatiaľ vôbec nestihol previazať. Už by sa uživili aj snežnice, ale tie sme dnes so sebou nebrali. Z čarovných lúk pod vrcholom sa otvoria výhľady na Turiec smerom k Martinu a na Malú Fatru, ale jej vrcholky sú v oblakoch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Posledné stúpanie a stojíme na vrchole Lučenca (1041 m). Žiaľ, je bez výhľadov, ale kto ich k prestávke potrebuje, tak stačí zísť asi 50 metrov po značke ďalej na ďalšiu parádnu lúku. Ostávame na vrchole, pauza, prehryznutie, nález kešky, zápis do vrcholovej knihy. Prefrčí okolo nás bežec, inak nestretávame nikoho.

Po vrcholovom oddychu prichádza zlatý klinec programu, zostup. Ale že ako, na lopároch! Na lyže by to veru nebolo, keďže sneh nemá žiadny podklad, ale na lopároch to ide. Zjazd lúkou je perfektný, urobíme si vlastný mini tobogan. Je to tak super, že si lúku vyšliapeme ešte raz, aby sme sa opäť spustili. Aj nižšie je ešte pár miest, kde sa dá ísť na lopároch, ale čím sme nižšie, tým viac šúchame zadkami o skaly a konáre. Tak nič, pokračujeme po vlastných. Zostup je strmý, ale aspoň rýchly.

Čoskoro vychádzame opäť na zasneženej asfaltke, pri rázcestí Na jame. Až tu v doline opäť stretáme pár ľudí na poobednej prechádzke. Po ceste míňame pekný prístrešok, v ktorom si v lete môžete urobiť aj dlhšiu prestávku. Po asfaltke to je rýchly návrat k nášmu autu mrazivou dolinou, keďže slnko v zime v dolinách zachádza o niečo skôr. Dokopy nám to vyšlo cez 8 kilometrov a asi 500 metrov prevýšenia. Lučenec je fajn tip na výlet, keď naň nemáte celý deň. Ak k tomu vyjde počasie ako nám a je tesne po snežení, tak aj takýto nenápadný kopec vie dopriať pekný zážitok.

Fotky a aj videá z našich výletov nájdete tiež na mojom instagramovom profile @adushkask.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek