Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Spätný pohľad na hrad Tematín
Spätný pohľad na hrad Tematín Zatvoriť

Túra Modrovka – Bezovec – sedlo pod Skalinami – Hrádok

Aj tento rok som sa sľúbil Dofe robiť externého vedúceho Bronzových expedícií a keďže sa mienim počas celého roka túlať v Považskom Inovci, jednu z výprav plánujem zaviesť aj sem. No a tak som sa vybral na vlastné nohy a oči pozrieť si terén, aby som vedel, kde sa dá prespať a nabrať si vodu.

Vzdialenosť
28 km
Prevýšenie
+1130 m stúpanie, -1132 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 26.02.2022
Pohoria
Považský Inovec
Trasa
Voda
Medvedia studienka
Doprava
Piešťany (vlak, bus) - Modrovka (bus)
Hrádok (bus) - Nové Mesto nad Váhom (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1074 Biele Karpaty, Považsk… (1:50.000)

Trasa

Modrovka – Lúka – jaskyňa – hrad Tematín – Pod Javorníčkom – Chata Šport – sedlo pod Skalinami – Medvedia studienka – Kamenná horáreň – Horňákova kopanica – Hrádocká dolina – Dolina – Hrádok

Vlakom do Piešťan a potom autobusom do Modrovky. Do Lúky by som sa dostal autobusom veľmi neskoro, a tak som sa rozhodol kúsok medzi obcami prejsť peši. Milo ma prekvapil chodník medzi obcami, takže ma autá neohrozovali.

Na "expedíciu" plánujem s mladými vyraziť niektorý piatok po práci, a tak účelom výletu bolo zistiť, koľko to bude trvať na hrad Tematín, či sa tam dá niekde prespať alebo postaviť päť stanov a kde sa dá nabrať voda. Behom túry som dostal odpoveď na všetky otázky.

Keď som dorazil v Lúke na modrú značku, bolo skoro 10.00 h a autobus z Hrádku mi mal ísť do Nového Mesta nad Váhom pred 17-tou. Tak som dúfal, že to v pohode zvládnem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vykročil som doprava, hore obcou. Naľavo pomedzi stromy som videl pekný biely kaštieľ. Aj som uvažoval, či k nemu nezájdem, ale nebolo času a navyše som si doma vygúglil, že neskororenesančný – ranobarokový kaštieľ, ktorý postavil v roku 1674 šľachtic Gáspár Sándor, je od 2011 v súkromných rukách a verejnosti je neprístupný.

Na konci obce oproti cintorínu do potoka vyteká voda z nejakého potrubia, nie dobre uzatvoreného. No, nebudeme to riskovať a na prvý deň si radšej vodu zoberieme z domu.

Pri plote stojí drevený smerovník s údajom – 5 km hrad Tematín. Kráčam cestou z betónových panelov, ktorá sa neskôr zmení na klasickú lesnú cestu. Miestami sa ukazujú biele miesta medzi ihličnanmi. Je to dôkaz bielych dolomitov – suchého a teplého ostrova medzi karpatskými lesmi. Majú tu útočište xerotermné rastliny a živočíchy, ktoré sem prenikli v medziľadovom období od Stredozemného a Čierneho mora. Ako Tematínsku lesostep v roku 1976 na rozlohe 59,7 ha tu vyhlásili PR, ktorú v roku 2004 zaradili do území európskeho významu.

Prišiel som ku krmelcu – streche na štyroch stĺpoch, dole spojenými latami. Viem si predstaviť, že v čase núdze by sa tu dalo skryť či prespať pri daždi. Cesta začala vcelku výživne stúpať a bundu som odložil do ruksaku. Než som došiel na rázcestie, stretol som zopár turistov idúcich hore alebo už dole od hradu.

Na tablete mám po inštalácii novej verzie kopec podrobností, čo som predtým nemal, a tak som si všimol, že nad neznačenou lesnou cestou je neďaleko rázcestia jaskyňa. Samozrejme, že som sa ju vybral hľadať. Prechádzal som okolo tabule, oznamujúcej, že sa nachádzam v ochrannom pásme minerálneho prameňa Matúšov prameň, vyhlásenom 15. 06. 2005. Musí byť niekde v doline. Na ľavej strane sa nad cestou začali týčiť skaly, a tak som sa k nim vyštveral. Ako prvé som zbadal skalné okno a hneď som si spomenul na ich vyhľadávača Martina Knora. Postupoval som popod skalnatý masív a nazeral do výklenkov, až som zastal pred jaskyňou. Je v nej ohnisko, nachystané drevo, skrinka s knižkou, do ktorej som sa zapísal. Že je svet malý a plný náhod, som zistil vo vlaku cestou domov, keď mi kamarát poslal fotku s mojím zápisom v knižke, ktorú zavesil jeho kamarát chvíľu po mojej návšteve na FB. Vraj budem vedieť, kde bol.

Tematín

Vrátil som sa na značku a o chvíľu som bol na hrade. Pod ním je altánok a vcelku pekná rovná lúčka. Na hrade totiž už nie je žiadna voľne prístupná útulňa. Bol som tu ešte v minulom tisícročí a dobrovoľníci ho odvtedy hodne vylepšili. Užil som si hlavne krásne výhľady na Malé i Biele Karpaty. Oplatí sa zobrať sem ďalekohľad. So záujmom som si prečítal dejiny Tematína a výstavby hradov v Uhorsku po vpáde Tatárov. Sťaby rýchlokurz dejepisu. Keďže som navštívil kaštieľ v Borši, kde sa narodil František II. Rákoci, zaujalo ma, že tu sa zase v roku 1665 narodil Mikuláš Berčéni, hlavný veliteľ jeho vojsk. V roku 1710 po porážke povstania, práve z tohto hradu ušiel do Poľska a cisárske vojská hrad rozváľali.

Nastal čas pobrať sa ďalej, a tak som vykročil po modrej smer Beckov. Ocenil som pár nádherných spätných pohľadov na hrad a rovinu po Malé Karpaty, ako aj náučné tabule o Tematínskych vrchoch, začiatkoch slovenských hradov a osídlení panstva Tematín. Fakt sa človek majúci záujem dozvedel z nich veľa zaujímavého.

Bezovec

Prechádzal som okolo chodníka vystupujúceho na vrchol PR Javorníček. V roku 1982 ju vyhlásili pre zachovanie sutinových lesov a vápencových brál s bohatou severskou a teplomilnou faunou a flórou. Vrcholovú skalu je pekne vidno z lúky, od ktorej sa stúpa k Šport chate na Bezovci.

Nevedel som, či je otvorená, ale pani kuchárka ma pozvala dnu a dal som si skvelý guláš z diviny a k tomu kofolu. Keď mi navyše sľúbili, že si tu s expedičákmi budem môcť nabrať vodu, moja spokojnosť bola dokonalá.

Pri ceste k chate ako aj od nej, obchádzajúc vodnú nádrž na zasnežovanie, užíval som si fakt nádherné ďaleké výhľady. Len ten vietor… Skoro mi zamrzli prsty. Veľmi som sa potešil, keď som konečne vošiel do lesa. Že Skaliny sa volajú oprávnene, ma presvedčila skala rovno nad chodníkom, ako aj skalnaté bralo napravo od chodníka. Potom som vyšiel na lúku v sedle a bol som pri smerovníku. Oznamoval mi, že do Hrádku to je 2.20 h a do odchodu autobusu som mal dve hodiny. Zostal som v kľude, vedel som, že to zvládnem. Klesal som lúkou a na obzore som asi videl rozhľadňu na Panskej Javorine. Ako som vošiel opäť do lesa, zbadal som krmelec. V zadnej časti je miestnosť na uskladnenie vriec s obilím a v najhoršom prípade by sa tam jeden v suchu vyspal.

Dolinami

K značke sa pridala cykloznačka a zviedla ma zo značky na zachádzku. Ale stála za to, lebo som našiel posed, ale hlavne sud – veľké vtáčie kŕmidlo. Zišiel som na lesnú cestu a po nej som došiel k veľkému zrubu – rekreačnej chate. Zaujalo ma, že v prehĺbenom potoku, vyloženom fóliou majú zriadený bazén aj s fóliou na zakrytie vody. Teraz tam mali klzisko. Oproti bola maringotka, ako chata. Pekný protiklad. Kúsok nižšie je pekne upravená Medvedia studienka. Zrekonštruovali ju v roku 2018 občania Hrádku. Lesníkmi rozbahnenú lesnú cestu mi pomáhalo prekonávať pozorovanie Hrádockého potoka a jeho vodopádikov. Došiel som ku Kamennej horárni. Na jej krytej terase by sa v pohode vyspalo šesť nocľažníkov a navyše by určite využili jazierko pod ňou.

Lesná cesta sa zmenila na asfaltku a míňal som domy na Horňákovej kopanici. Potom som preťal žltú značku z Tematína a zaujal ma dom so slamenou strechou. Oproti je zase zvernica s danielmi a divými sviňami. Kto nevidel kravín s kravičkami, tak tu sú aj s výbehom. Došiel som ku kameňolomu a na tablete som si všimol nadpis – pomník leteckého nešťastia. Času moc nebolo, ale rozhodol som sa ho navštíviť. Nemal byť príliš ďaleko. Prekročil som potok a poľná cesta išla k vodnému zdroju. Podľa mapy som mal byť pri pomníku, no nič som nevidel. Až doma som si našiel, že 13.7.1954 tu pri nacvičovaní streľby na vlečný rukáv, padla Avia B-33, vyrobená ako licencia IL-10 v roku 1952. Patrila 30. leteckému pluku z Piešťan a zahynuli tu poručík Moudrý a čatár Hrabálek. No a pomníkom sú dve pamätné lipy.

Hrádok

To som bol v samom centre obce Hrádok a rozosmiala ma obrovská fľaša slivovice s dvomi pohárikmi pri smerovke Obecný úrad. Žeby nápoveda, čo si pribaliť k žiadosti? Dokráčal som k autobusovej zastávke, kde je starý a nový smerovník. Na starom je sedlo pod Skalinami 3.15 h a na novom 2.40 h. Teória relativity v praxi!

Napokon som ešte musel čakať 12 minút na autobus, ktorý ma zaviezol na železničnú stanicu v Novom Meste nad Váhom, kde som 1,5 h čakal na rýchlik do Bratislavy. Po krásnom, slnečnom i keď trochu veternom dni, sa náramne ochladilo a s radosťou som nastúpil do vykúreného vlaku, spokojný s krásnou túrou.

Fotogaléria k článku

Najnovšie