Trasa

Sklabinský Podzámok – Katova skala a späť

Katovu skalu u nás už dávnejšie spropagovala Adushka, no až teraz sa mi podarilo ísť sa tam pozrieť. Parkujem na konci obce, na lesnej ceste neďaleko miesta, kde červená značka začína stúpať od obce do lesa. Z miesta, kde parkujem, vedie týmto smerom zarastená zvážnica, použijem ju na to, aby som sa napojila na červenú.

Krátko po tom, čo sa cesty stretnú, ma prekvapí drevený rebrík opretý o svah, ktorého časť sa zosunula. Červená vedie ešte kúsok po zvážnici a potom stúpa priamo hore. Skratka sa mi však páči, a tak vyhopsám po rebríku a potom sa pripojím opäť na značku. V tejto časti stúpa pomerne prudko a chodník sa krúti sem a tam, šípok je na stromoch hádam viac ako klasických štvorcových turistických značiek.

Okolo mňa je holý bukový les, lístie pod nohami evokuje skôr jeseň než koniec februára, to sa však postupne zmení. Pribúdajú fľaky snehu, neskôr súvislá snehová pokrývka, les spestria borovice a jedle aj hrubšie buky. Objavujú sa skaly, menšie, pokryté machom, no aj vysoké. Vchádzam do rezervácie. Bola vyhlásená v roku 1982, chráni sa tu skalný komplex s krasovými javmi a so zachovalými pôvodnými spoločenstvami rastlín a živočíchov (nie je jasné, akých).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Chodník naďalej stúpa serpentínami do sedielka, samotný vrchol Katova skala (Dvoriská, 927,4 m) mám po ľavej ruke, tam však značka nevedie. Na vyhliadku pokračujem doprava po okraji zrázu porasteného riedkym lesom, presvitajú cezeň výhľady. Na vyhliadku to už netrvá dlho. Okrem klasických údajov je na smerovej tabuľke aj informácia o nebezpečenstve pošmyknutia. Na ďalších troch sa nachádzajú informácie z histórie miesta, o rezervácii a pravidlách, ako sa tu správať. V takejto podobe som to ešte nikde na Slovensku nevidela.

Kedysi sa tu nachádzalo hradisko, valmi opevnený štvorhektárový areál s dvomi prístupovými cestami. Zaniklo v 11. storočí po začlenení Turca do Uhorska.

Vyhliadka je naozaj vzdušná a keďže chodník aj skaly pokrýva zmes blata a snehu, som veľmi opatrná. Výhľad na najbližšie okolie nie je veľmi povzbudivý vzhľadom na množstvo rúbanísk. Doľava vidno na veľkofatranský Kľak, doprava rozoznávam kopec so zrúcaninou hradu Sklabiňa, vzadu sa ťahá Lúčanská časť Malej Fatry.

Zatiahlo sa, hoci aj predtým bolo prevažne oblačno s občasnými slnečnými oknami, teraz sa však slnko skrylo definitívne. Nezdržujem sa tu teda dlho a pomaly zostupujem. Onedlho som opäť pri aute. Z obce odchádzam po úzkej ceste Kantorskou dolinou smerom na Turčiansku Štiavničku, je taká úzka, že mám miestami pocit, že idem po cyklotrase. Nie je veľmi frekventovaná a najmä je veľmi pekná, takže na cyklovýlet by sa hodila.

Katovu skalu som pôvodne chcela spojiť s návštevou zrúcaniny hradu Sklabiňa, napokon som nemala dosť času, no je to pekná lokalita aj na samostatný kratší výlet.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek