Teraz nás potešila zelená turistická značka, ktorá vedie z Hrhova smerom na juh hore na Dolný vrch do sedla Stoličky. Dolný vrch je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Je to asi 17 km dlhá krasová planina s vysoko položenou náhornou plošinou a strmými krasovými stráňami. Je pokrytý hustými, zväčša listnatými lesmi, v ktorých sa skrýva len niekoľko veľkých lúk. V sedle Stoličky je štátna hranica a po jej prekročení môžete po maďarských značkách pokračovať napríklad k priepasti Vecsembukki zsomboly, ktorá je pár metrov od hranice.

Trasa

Hrhov – Veľký Paklán – vyvieračka Žmeňská studňa – Krížne cesty – planina Dolný vrch – sedlo Stoličky a späť

Túru začíname pri obecnom úrade v Hrhove a odtiaľ pôjdeme cez dedinu až po hlavnú cestu, ktorá spája Rožňavu s Košicami. Tu musíme prejsť na jej druhú stranu a pokračovať ďalej po poľnej ceste, starej asfaltke, husto obrastenej kríkmi, na ktorých sa miestami žltne lišajník - diskovník múrový. Na ľavej strane vidíme Hrhovské rybníky a staré balíky sena. Po desiatich minútach chôdze prídeme k mostu cez riečku Turňu. Vody je v nej málo, a tak sa len lenivo plazí k Hrhovským rybníkom. Za mostom odbočíme doľava a všimneme si žltú cyklistickú značku, ktorá ide spod Jablonova do Zádielskej tiesňavy.

Po pravej ruke máme kopec Veľký Paklán, na ktorý sa oplatí vybehnúť, pretože je z neho pekný výhľad na Turniansku kotlinu. Jeho nadmorská výška je 266,6 metra a výstup naň netrvá dlhšie ako desať minút. Z južnej strany sa nad ním vypína masív planiny Dolný vrch, zo severnej strany masív planiny Horný vrch. Z Veľkého Paklánu smerom na východ vidíme Turniansky hrad, vlastne len jeho ruiny, sčasti padol za obeť tureckému plieneniu roku 1652 a neskôr, pretože bol oporou kurucov, ho dal generál Schultz roku 1685 zbúrať. Pri pohľade mierne doľava vidíme kopec Hradisko, kde v dobe bronzovej v rokoch 4300 - 3900 p. n. l. naozaj stálo hradisko. Okrem výhľadov je kopec veľmi príťažlivý na jar svojou kvetenou. Nebudem vymenovávať, aké rastliny tu kvitnú, keď sem prídete, budete milo prekvapení pestrosťou flóry.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po návrate z Veľkého Paklánu na cestu vidíme pred sebou turistický smerovník, o chvíľku sme pri ňom, je na ňom nápis Krížne cesty. Tu stará asfaltka končí. Pokračujeme kamenistou poľnou cestou a po odbočení prudko hore doprava začíname stúpať lesom po dobre upravenej a vyčistenej lesnej ceste, na niektorých miestach husto zasypanej čerstvo nafúkaným bukovým lístím. Cesta sa pomaly krúti doľava a po prekonaní dvesto výškových metrov a asi polhodine kráčania prichádzame hore na miesto, odkiaľ je veľmi pekný výhľad na Hrhovské rybníky a Horný vrch. Cesta sa tu zarýva do vápencového podložia, na ktorom vidíme vozové koľaje.

Potom sa stočí doprava a opäť stúpame, vo výške 505 m n. m. sa zrazu nad cestou zaskvie kríž, unikátna ukážka kovolejárskej práce neznámeho majstra. Kríž bol vďaka veriacim z obce Hrhov zreštaurovaný 1. mája 2014. Nedá sa minúť. Premýšľame, prečo je práve tu umiestnený. Chvíľku si tu oddýchneme, urobíme si zopár fotiek na pamiatku, napijeme sa čaju z termosky a zjeme po kúsku tvarohovníka. Máme pred sebou zhruba 1,5 kilometra do sedla Stoličky. Naše tempo sa s pribúdajúcou nadmorskou výškou znižuje a pomaly kráčajúc prichádzame do cieľa. V sedle Stoličky sa slovenské značenie končí a maďarské pokračuje cez hranicu na juh. Prišli sme do cieľa našej túry, ďalej nepokračujeme. Otáčame sa a ideme späť do Hrhova. Je už dosť hodín, aby nás v lese nezastihla tma.

Celá túra nám trvala zhruba päť hodín, prešli sme asi 7,3 km tam a späť tiež toľko až na autobusovú zastávku v Hrhove. Počas nej sme zmyslami intenzívne vnímali les na Dolnom vrchu, najmä jeho miestami bizarne pokrivené stromy, napadnuté ryšavcom šikmým, jeho vône a zvuky. Obdivovali sme krasové jamy s machom, tiež lišajníkmi obrastené skaly. Počúvali sme vtáčí spev a skúmali stopy po vysokej zveri. Akurát sme nič nekoštovali, lebo sladič obyčajný sa pri ceste nevyskytuje a drevokazné huby, ktoré tu rastú, nie sú jedlé. Nebola to dlhá túra, len zhruba 350-metrové prevýšenie bolo trošku náročné.

Na záver by som chcela poukázať na to, že turistické názvoslovie, ktoré je na trase použité, nezodpovedá historickej názvoslovnej tradícii. Upozornil ma na to pracovník Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši - pán Gabriel Lešinský. Krížne cesty sú hore na Dolnom vrchu na kóte 417 m n. m., tam sa križujú dva staré úvozy. Na tomto mieste sa dá posedieť na starých lavičkách.

K sedlu Stoličky pri hraničnom kameni XII 44 len toľko, že tu nie je žiadne sedlo. Názov je umelo utvorený podľa toho, že hranica neďaleko odtiaľ má podľa niektorých tvar stoličky. Miesto má však svoj historický názov podľa zemepána, ktorý sa volal Jenö Pongrácz, žil na prelome 19. a 20. storočia a vlastnil tunajšie pozemky. Nazývalo sa po maďarsky Pongráczvágás, v preklade Pongrácova paseka.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek