Trasa

Bojná – Ranč pod Babicou – Hradná dolina – hradisko Valy – studnička Sviniarka – Jelenie Jamy – sedlo pod Kostolným vrchom – Gonove lazy – Skala – Hubina – Kostolec – Ducové

Od zatvoreného múzea na hradisko

Vystúpil som z autobusu na zastávke Bojná - kaplnka a pustil som sa doľava dolu ulicou. Doviedla ma rovno k Archeologickému múzeu Veľkej Moravy v Bojnej. Žiaľ, otvárali ho až v pondelok 14. 3. 2022. Tak som si len pozrel pekné drevené sochy sv. Floriána a kráľa Rastislava a pokračoval som hlavnou ulicou obce doľava k horám. Minul som pekný, vynovený kostol a stavbu, ktorá mi silne pripomínala synagógu. Na námestíčku boli kmene stromov, z ktorých miestny majster vyrezával sochy. Doputoval som k Ranču pod Babicou. Začína tu Náučný chodník Považský Inovec. Kto si užíva moderné technológie, môže si naskenovať QR kód a vraj sa cestou na hradisko Valy niečo zahrá. Pri ranči je malá ZOO, reštaurácia a vcelku tu bolo dosť áut.

Mňa ako pešiaka čakala celkom nezáživná asfaltka lesom, automobilisti svoje tátoše môžu zaparkovať až pri vchode do Bojnianskej doliny. Cestou som minul dva altánky vybudované miestnymi turistami. Je fajn, že v jednom z nich sú materiály, ktoré informujú o histórii Valov, a tak človeka navnadia dopredu, keďže múzeum bolo ešte zatvorené. Potok po nočných mrazoch pokrývala ľadová škrupina. Dve informačné tabule NChPI hovorili o chránenom vtáčom území a lužnom lese na alúviu Hradného potoka. Človek si lužný les spája s ďaleko väčšími tokmi.

Prišiel som k mostíku, pomocou ktorého sa človek dostane na druhú stranu Hradného potoka a začal som stúpať úvalom. Minul som miestne chaty a cestu k Valom mi ukazovali sochy drevených bojovníkov. Napokon som sa ocitol pod vstupnou bránou. Vošiel som dnu a po schodoch som vstúpil do miestnosti nad ňou. Po rebríku sa dá ísť ešte o poschodie vyššie, kde sú informačné tabule o spôsobe života v dávnych dobách a hlavne o nájdenom prvom zvone a prenosnom oltári na našom území. Necítil som sa zrovna isto na divne praskajúcej podlahe, tak som to moc neštudoval a išiel von. Tam práve traja cyklisti skúšali zjazd bránou areálu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pod stromom je krásna vyrezávaná lavička a pri nej popis archeologických rekonštrukcií. Nuž som sa vybral pozrieť si zemnice. Vcelku ma zaujala myšlienka, či by niekto protestoval, ak by som sa chcel v nich vyspať. Samozrejme, že by som v peciach nezakúril, ale strecha vyzerá byť nepremokavá. Vonku sa dá sedieť na brvnách okolo ohniska. Sú tu ďalšie drevené sochy – sokoliar, Cyril a Metod, žena pri peci. Cestičkou som neustále stúpal areálom a čítal si ďalšie zaujímavosti. Prišiel som k zrekonštruovanému opevneniu na opačnej strane areálu a napokon som ho opustil. Vraj pred ním bývalo trhovisko obývané remeselníkmi. Ešte stále sú v teréne jasne vidno obranné priekopy.

Sviniarka a vtipne naukladané stromy

Pokračoval som lesom v stúpaní a prišiel som k altánku Pri božskom srdci. Je tu soška, postavená v roku 1938, prístrešok a konajú sa tu od roku 2004 v júni omše. Prístrešok som využil a naobedoval som sa tu. Chcel som si potom ísť pozrieť studničku Sviniarku, ale drevorubači tu tak vtipne naukladali vyrúbané stromy, že sa k nej nedalo dostať.

Nuž som sa pobral doprava lesnou cestou. Našiel som na nej kostru a kus hlavy kanca. Zdá sa, že si líšky pochutili. Došiel som na spojnicu dvoch lesných ciest a začal som doľava stúpať hore lesom. Vyšiel som na veľké poorané lúky, čo ma dosť zaskočilo. Na samom vrchu sú napravo solárne panely, strážené ovečkami a naľavo budovy. Bol som na Jeleních Jamách. Prichádza sem asfaltka a otvorili sa mi krásne výhľady na Tematínsky hrad a okolité kopce. Napravo od cesty stojí na lúčke nádherný ihličnan, široko ďaleko jediný. Prišiel som na križovatku s altánkom a dvomi informačnými tabuľami. Mňa hlavne zaujala tá s obrázkami 100 druhov vtákov na Slovensku. Dnešná túra je teda naozaj poučná. Mal som pokračovať rovno do kopca a hneď som videl, na čo je dobrá rampa. Zhora prišla štvorkolka, lesom ju obišla a veselo si burácala lesom ďalej.

Došiel som do sedla pod Kostolným vrchom a prestúpil z červenej na modrú značku. Tu som konečne stretol prvé dve turistky. Na Gonových lazoch som sa nedal zlákať zelenou, ale som pokračoval rovno. Keď som míňal tabuľu s nadpisom Režijný poľovný revír, dumal som, čo to asi znamená. Neviete?

Výhľad na pohreb a leniví ľudia

Z lesa som sa vynoril na lúkach v sedle Skalka. Začal som sa z nich štverať na Skalku a ohromil ma výhľad od kríža. Považský Inovec, Záruby, atómka Jaslovské Bohunice, Čachtický hrad, Biele Karpaty, Tematín, Považie. Priam dokonalý kruhový výhľad. Biela plocha kameňolomu pri Hubine svietila ako letka v jarnej šedi okolitej prírody. Vrchol špatí hrdzavý nefunkčný stožiar. Dve dievčence sa tu fotografovali, tak som ich poprosil, aby zvečnili aj mňa a potom som mohol klesať do obce Hubina.

Vyšiel som pri kostole, zahol doprava a popri Hubinskom potoku som došiel k smerovníku. Rozhodol som sa ešte vystúpiť ku Kostolcu – veľkomoravskému dvorcu. Nie je to tu tak zaujímavo zrekonštruované ako Valy, ale je odtiaľto zase krajší výhľad. Boli tu rodinky s deťmi, človek si môže prečítať čo-to o dávnej histórii. Dosť fúkalo, a tak som sa uchýlil pod repliku opevnenia, dal si perník, posledný hlt čaju a začal poľnou cestou zostupovať do Ducového. Dosť ma udivil šofér auta kľučkujúceho výmoľmi. To fakt sú ľudia leniví aj pár krokov od parkoviska prejsť peši a trepú sa autom až hore? Vo svahu ma ešte zaujali asi nepoužívané pivnice vyhĺbené do svahu a bol som dole na hlavnom ťahu. Z reproduktorov zaznela ohlušujúca hudba a trošku ma zamrazilo, keď oznamovali úmrtie chlapa, čo mal presne toľko rokov ako ja.

Dnešná, nie veľmi dlhá túra za našimi dávnymi dejinami sa mi veľmi páčila a možno by mnohí žiaci lepšie vnímali učenie o našich dejinách takto, ako za oknami učební.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek