Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Veľké skaly na Podskalskom Roháči
Veľké skaly na Podskalskom Roháči Zatvoriť

Túra Jar na Podskalskom Roháči

Podskalský Roháč je stolová hora v južnej časti Súľovských vrchov. Hoci je to rezervácia, môžete sem vystúpiť náučným chodníkom. Ide o veľmi pekný poldenný výlet nádherným prostredím skalného mesta, s výhľadmi do všetkých svetových strán. Skoro na jar tu môžete obdivovať aj poniklece.

Vzdialenosť
4 km
Prevýšenie
+250 m stúpanie, -250 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 20.03.2021
Pohoria
Súľovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Doprava
Považská Bystrica (vlak, bus) - Podskalie (bus, parkovanie pri obecnom úrade)
SHOCart mapy
» č.478 Malá Fatra, Strážovské… (1:40.000)

Trasa

Podskalie – kaplnka Panny Márie Snežnej – Veľké skaly a späť

Pred sebou mám voľnú sobotu, ktorú plánujem využiť na peknú túru. Bezpodmienečne nutná je lokalita s jarnými kvetmi a ideálne k tomu skalná vyhliadka. Napokon skombinujem vyhliadku Sedliská nad Hlohovcom, kde si užijem poniklece a hlaváčiky. Potom vyrazím po D1 smer Ilava. Mojím ďalším cieľom je stolová hora Podskalský Roháč. Jedna zo skál je sprístupnená náučným chodníkom.

V Podskalí nechávam auto pred obecným úradom a poberám sa po neznačenej ceste cez obec ku kaplnke Panny Márie Snežnej. Počasie je nádherné, za kríkmi po ľavej strane sa týči skalné bralo, ktoré je mojím cieľom.

Kaplnka Panny Márie je zatvorená, pred vchodom sú zrezané kmene po dvoch obrovských lipách, museli to byť monumentálne stromy. Obďaleč je náučná tabuľa. Národná prírodná rezervácia Podskalský Roháč sa nachádza v najjužnejšej časti Súľovských vrchov. Platí v nej 5. stupeň ochrany, pohybovať sa tu teda môžete len po vyznačenom chodníku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Žije tu sokol sťahovavý, orol skalný aj výr skalný. Z rastlín tu môžeme vidieť poniklec alebo prvosienku holú. V minulosti sa na Podskalskom Roháči páslo, teraz však skaly zarastajú kríkmi a nepôvodnou borovicou čiernou, ktorú tu v minulosti umelo vysadili.

K môjmu cieľu vedie chodník od kaplnky rovno hore cez lúku a vnára sa do hustej mladiny. Na jej okraji stojí hmyzí hotel - hrubé kmene odumretých stromov, v ktorých žijú chránené druhy chrobákov. Na vstupe do kríkov je informačná tabuľa, hovorí o tom, že sme v rezervácii, že nemáme odbáčať z chodníka, púšťať tu petardy, zakladať oheň a podobne.

Chodník stúpa pomerne strmo do sedielka medzi dvomi skalami. Je veľmi sucho, nohy sa mi šmýkajú na prachu a na drobných kamienkoch. Občas sa treba zachytiť rukami okolitých stromov. Mám aj paličky, ale nechce sa mi ich rozťahovať, pretože scenéria vyzerá veľmi fotogenicky a musela by som ich pri fotení neustále odkladať. Fotím prakticky po celý čas, čo som vyliezla z lesíka. Ešte pod sedlom je vyhliadka so solitérnou skalou. Než sa dostanem ku skale, fotím si obrovský solitérny poniklec.

Z vyhliadky je pekný pohľad na bralá doprava, na lúku s kaplnkou a aj na skalné mesto vľavo, kam pokračujem.

Zo sedielka vedie chodník traverzom popod skaly. Bezlisté stromy mi vôbec neprekážajú, pretože takto vidím viac skál a zelené borovice a modrá obloha vytvárajú veselú atmosféru. V strede chodníka nájdem ďalší solitérny poniklec, ktorý pridá ešte trochu fialovej. Poniklecov tu nie je veľa, ale keď už sú, tak naozaj parádne a ešte aj naaranžované na fotogenických miestach. Prstom jemne pohladím plyšovú kvetinku, aby som si overila, že to nie je len atrapa pre fotiacich turistov.

Chodník ma privedie pod skalnú ihlu, odtiaľ opäť stúpam do kopca a potom doľava tesne pod skalnou stenou. Vidím tu zo päť ďalších poniklecov, výnimočne aj dvojice. Zrazu to vyzerá, že chodník pod vyššími skalami skončil. Je tu síce symbol vyhliadky, teda zelený trojuholník, ale sprava aj zľava treba liezť. Stupy aj chyty sú dosť malé, ale nad sebou počujem hlasy a dámy tadiaľto museli prejsť.

Vysvitlo, že sa prepchali malou dierou, ktorá sa mne zdala primalá, zvolila som si lezenie vpravo. Vychádzam na úzkom priestranstve a lezenie bude zjavne pokračovať stenou, po ktorej sa práve turistky snažia zliezť. Dole to vždy ide horšie, a tak sa snažím poradiť im, kam majú dať nohu. Potom podlezú okno. Ja sa vyšplhám po poslednej preliezke a vychádzam na vrcholovej plošine.

Som na rozľahlej trávnatej lúke so solitérnymi skalami. Pokračujem hore do lesíka po skalnom hrebienku. Je to posledný úsek trasy. Za jedným zo zelených trojuholníkov sa rozprestiera hlbina. Výhľad je pekný, zmiešaný les, skaly, žiadne rúbaniská. Toto miesto sa volá Veľké skaly, samotný Roháč je predo mnou.

Vraciam sa nižšie, mám v pláne obedovú prestávku s výhľadom na Veľkú Malenicu a na dedinu Podskalie. Vľavo sa črtá ešte zasnežený hrebeň Lúčanskej časti Malej Fatry s Kľakom.

V závetrí pod skalou je celkom príjemne, takže vyťahujem malú skladaciu karimatku a oslavujem príchod letnej turistickej sezóny, keďže môžem sedieť na zemi.

Nechce sa mi dolu do civilizácie, ale nedá sa nič robiť. Prvú preliezku zvládnem bez problémov, keďže som si zapamätala, kam som radila spoluturistkám klásť nohy, potom sa prepchám dierou najprv ja, po mne foťák a batoh. Dole to ide rýchlo a paličky opäť nevyberám, pretože skaly sú nasvietené ešte krajšie než cestou hore, takže sa zamestnávam fotením.

Čaká ma posledný úsek do obce, popri kostole ešte vystúpam kúsok po zelenej značke, aby som si odfotila masív Podskalského Roháča po dĺžke. Potom sadám do vyhriateho auta a vraciam sa domov.

S výletom som bola nadmieru spokojná. Ide o veľmi atraktívny kúsok krajiny, kam sa určite oplatí prísť aj na jeseň, kedy môžu byť farebné kombinácie ešte zaujímavejšie.

Fotogaléria k článku

Najnovšie