Voľba padla na senníky pod Krstou (Tlstou) horou nad Černovou, tip som dostal od Kuba a Maňa Hubovcov, ktorí boli pozrieť ich stav. Uvažovali sme pôvodne o troch objektoch, napokon sme sa rozhodli zreparovať najmä väčší štál na Rovniach (tak volajú lokalitu s veľkou lúkou) a ešte jeden menší povyše, tiež na červenej značke.

Organizačné veci sme dohodli s OZ Černovský chotár, ktorý zabezpečil vývoz materiálu, povolenia a zázemie v blízkej chate vrátane občerstvenia. Šindle zas nakúpil klub Hikemates, ktorý predtým uskutočnil úspešnú finančnú zbierku na stavbu a obnovu útulní. Ak by chcel niekto nazrieť “do kuchyne” plánovania akcie, tu si môže prečítať čo všetko to obnáša, vrátane kompletného zoznamu všetkých úloh a materiálu.

Tu sa dá pozrieť bohatá fotogaléria z akcie a nedávno som dokončil video, ktoré asi najlepšie vystihuje atmosféru celej akcie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Všetko to začalo 17. júna 2021, auto som mal poriadne napratané všakovakým náradím, cestou som vyzdvihol Phalikeho s veľkým batohom a v Čutkovskej doline sme naložili ešte Miša Bukvaia, ktorý sa už len tak-tak napratal na jedno zadné sedadlo. Cestou hore sme pri poslednej studničke nabrali do bandasiek vodu a aj keď je X-Trail štvorkolka, toto už bola vskutku nezabudnuteľná dobrodružná terénna jazda. Ale výfuk sme neodtrhli a pri senníku sme sa stretli s prvými brigádnikmi. Bol tam aj Tomáš Trstenský, teda na pomoc prišla kompletná zostava editorov Hikingu.

Štyri dni boli nezvyčajným zážitkom, dobrovoľníci prichádzali a odchádzali, každý priložil ruku k dielu, napriek horúčave a ťažkej drine. Či už to bolo strhávanie starých plechov, alebo odkopávanie zeminy od základov, alebo krásna práca s drevom na krove a pri šindľovaní, všetci urobili kus užitočnej práce.

Nejdem z článku robiť podrobnú správu o priebehu renovácie, to sa dá napokon pozrieť v príslušnom článku na stránke OZ, skôr by som chcel pripomenúť atmosféru podujatia.

Ak ma niečo opakovane fascinuje na dobrovoľníckej činnosti, tak to je ochota a oddanosť ľudí, ktorí prídu urobiť niečo užitočné. Všetko sú to vlastne turisti a každý chápe, že mať možnosť zložiť hlavu pod strechou je na viacdennej túre požehnaním. Nikto nedostáva za prácu finančnú odmenu, všetci prišli na vlastné náklady, vo svojom voľnom čase a nikoho nebolo treba naháňať do roboty, kedykoľvek dokončil nejakú úlohu, hneď sa pustil do ďalšej práce.

Štál je prastarý, pravdepodobne ešte z 19. storočia, kedysi tu skladovali seno, ktoré potom v zime zvážali na krňačkách k statku do doliny. S láskou sme ho obnovovali, snažili sme sa, aby sa zachovalo čo najviac pôvodnej konštrukcie a latovanie sme sa v drvivej väčšine prípadov snažili upevniť dubovými kolíkmi. Pri práci prišli k slovu nebožiece, sekery, hoblíky a snažili sme sa, aby senník nielen vyzeral ako za starých čias, ale dôležité bolo aj to, AKO sme to robili.

Zážitok sme spôsobili aj Černovčanom, lebo akurát v nedeľu išli zástupy na tradičnú omšu na Krstej hore a všetci išli okolo takmer dohotoveného štálu. Viacero ľudí až ohromene zastalo a zrazu videli obraz dávnej minulosti, preniesli sa do času, keď ešte štále neboli obité ohyzdnými plechmi, ale tradične zakryté šindľami. Jedna pani vyjadrovala toľko dojatia, chvály a vďaky, že mi až vbehli slzy do očí.

Milé bolo aj pohostenie u majiteľa chaty hneď vedľa lúky, Černovčania nám nachystali grilovačku a súdok piva, po večeroch sme zas sedeli pri ohni a po práci sme si dopriali zaslúžený oddych. Zažili sme veľa smiechu, ale aj romantiky, keď sa na okolitých lúkach zjavili stany, v ktorých dobrovoľníci nocovali.

Poďakovať sa chcem nielen týmto pracantom, ale aj všetkým, ktorí nám prispievajú na činnosť združenia finančnými darmi, posielajú 2 % z daní a máme aj partnerov, napr. Hiking, cez ktorý sa vlastne väčšina ľudí dozvie o našich aktivitách. Niektoré firmy nás zásobujú outdoorovým vybavením, takže ak niekto chodí opakovane na naše brigády, tak im môžem dať aspoň symbolicky nejaký darček ako prejav vďaky. Niektorí sú už veru priam “inventárom” našich akcií, najmä Braňo a Hela, ale aj ďalší. Nezabudnime tiež na klub Hikemates, ktorý prispel na šindle.

Okrem senníka na lúke sme začali opravu horného štálu, bolo ho treba oslobodiť od náletových liesok (až pôjdete okolo, všimnite si, v akom hustom lese sa nachádza, ale v skutočnosti tam bola pôvodne veľká lúka a všetky stromy tam vyrástli samovoľne), odkopali sme základy a provizórne opravili plechovú strechu. Koncom augusta sme potom v poriadnom lejaku v malej zostave vymieňali zhnité zruby, čo opisujem v tejto reportáži.

Časť brigádnikov opravila smerovníky na Krstej hore (takto ju volajú miestni, ktorí nechcú ani počuť o oficiálnom názve “Tlstá hora”).

Aby som však nerečnil len ja, dávam slovo priateľom, ktorí sa akcie zúčastnili.

Mišo Bukvai:
Zo stanice v Ružomberku som chcel k senníku vyšliapať pešo, ale nakoniec som bol celkom vďačný, že som v Čutkovskej doline mohol naskočiť do Paliho štvorkolky. Na mieste likvidačná čata začala zhadzovať prvé hrdzavé plechy, tak sme sa plynulo zapojili.

Keď popri inom náradí vytiahol Pali Timko z auta kosu, vzal som si za úlohu nahotoviť nejaké seno. Veď predsa ideme rekonštruovať senník. Najprv prišlo na rad bezprostredné okolie objektu, nech sa chlapom lepšie poskakuje okolo, potom vedľajšiu časť, kde sme si vyhliadli miesto na ohnisko. Kosenie širšieho okolia nebola žiadna výhra. Sem-tam krtinec, ale hlavne sa kosa chytala do chuchvalcov uschnutej minuloročnej trávy. Vlastne niekoľkoročnej, keďže lúky sa už dávno nekosia, Ale myslím, že na záver sa do hotového senníka uložilo dostatok sena, ba zvýšilo aj "na okrasu" na dva sušiaky.

Na spestrenie medzi kosbou som sa zapojil do otesávania bočných šindľov a prípravy kolíkov z tvrdého dreva, určených na spájanie konštrukcie krovu. Pri tejto činnosti sa mi podarilo hlavou sekerky odlúpiť si hodný kúsok z prsta ľavej ruky. Hneď som si šúplatu pritlačil a šiel som pohľadať listy skorocelu, nenašiel som však ani byľku. Katka medzitým skočila pre Paliho lekárničku a odborne mi ranu ošetrila, čím mi zachránila prst.

Celkom som sa zabavil aj rytím miestneho názvu "Roveň" do drevenej tabuľky umiestnenej na smerovníku, ktorý chlapi vztýčili vedľa prístupovej cesty. A na záver mi ponúkli aj vysoko odbornú prácu - podarilo sa mi úspešne pritĺcť zopár z posledných šindľov.

Štyri dni (a tri večery pri ohníku) predĺženého víkendu s partiou skvelých ľudí bol vynikajúci začiatok letnej sezóny.

Martin Birka:
Keď som sa pred rokom vracal cez Tlstú (Krstú) horu z viacdňovej túry, jedným z posledných cieľov bolo pozrieť si miestne senníky, z ktorých spodný slúži ako útulňa pre prípad nepohody. Cestou z vrcholu som si najskôr všimol horný senník. Jeho stav vo mne však radosť nevyvolal.

Pri schádzaní som na lúke Roveň zbadal druhý, spodný senník, ktorého strecha vyzerala dosť nevábne. Objekt som si popozeral. Skonštatoval som, že je to krásna zrubová stavba a na prespanie by poslúžila, ale určite by si zaslúžila krajšiu strechu.

Ani sa mi nesnívalo, že po necelom roku odvtedy sa moje tiché prianie stane skutočnosťou. Avizovaná brigáda objektu bol skvelý nápad, a tak som sa rozhodol svojou troškou priložiť ruku k dielu. Dorazil som na miesto v piatok večer. Panoval tu čulý pracovný ruch. Ako prvá mi do oka padla vtipne osadená značka „Práca na ceste“ a hneď mi napadlo, že to bude Phalikeho nápad. Niektoré tváre som poznal, iné nie, a tak po zvítaní a zoznámení sa za behu prác, som sa pridal.

Po pár vyvŕtaných dierach na nezaložených strešných brvnách, sme sa s Helou a Janom pustili do náročnejšej práce, a to vŕtanie dier priamo na streche zrubu. Najmä kvôli zlej dostupnosti to bola práca náročná a slušne sme sa zapotili, ale aj nasmiali na tom, ako nám to nejde. Nakoniec sme to úspešne zvládli.

Osadenstvo sa postupne s príchodom tmy presúvalo k ohňu a k večernému oddychu, kde sa až do neskorej noci ozýval smiech a zazneli mnohé vtipné príhody. Skvelý večer s pohodovou partiou.

Druhý deň sa od skorého rána pokračovalo. Postupne začali na streche pribúdať šindle. Pali už pomaly tradične „vybavil“ extrémne teplé počasie, rovnako ako pred rokom na Obrubovanci vo Veporských vrchoch. A tak mi cez obed dobre padla krátka siesta s domácimi a ich skvelým pivom, s ktorým to v takýto podmienkach neradno preháňať. Dozvedel som sa niečo o miestnych pomeroch a histórii zrubu. Potešenie z toho, že sa niekto zaujíma o súčasť ich histórie, ktorou zrubové senníky rozhodne sú, bola viditeľná.

Popoludní sa v neznesiteľnej horúčave pokračovalo s prácami na streche a i na zemi. Vyrovnávala sa podlaha zrubu a šindle utešene pribúdali. S príchodom večera som skvelú partiu opustil a parádny výsledok videl o pár dní na fotkách.

Teším sa keď pôjdem zas raz okolo a moje oko sa poteší z krásneho výsledku spoločnej snahy, ktorej som mohol byť súčasťou.

Tomáš Trstenský:
V piatok dopoludnia sa vybrala viacčlenná skupinka dobrovoľníkov na masív Krstej hory. Cieľom bolo zlepšenie stavu turistického chodníka, ktorý prechádza od štálu na Rovni cez Krstú horu a popod Vtáčnik do sedla Kalisko. Aby sa partia nemusela vracať rovnakou cestou, tak za nástup zvolili východný (neznačený) traverz Vtáčnika, na ktorého svahoch sa taktiež rozprestierajú niekdajšie kosienky černovských gazdov. Za Syrovou skalou celú cestu bolo vidieť početné zvyšky starých štálov (mnohé v lese), z ktorých sa zachoval štál Blchová, stále pokrytý šindľovou strechou. Za poľanou Polčíkovo sa v letnej horúčave občerstvili zo vzorne udržiavanej studničky Kalisko a napojili sa na červenú značku v rovnomennom sedle. 

Počas mierneho výstupu skupinka postupne vyčistila chodník od zarastajúcej vegetácie (konáre a mladina) a taktiež od popadaných stromov. Od pútnického miesta s krížom vyrezali mohutné konáre statných smrekov, ktoré prekryli turistickú trasu ku Krstej hore. Na vrcholovom rázcestí sa odčlenila partia, ktorá išla domov a zvyšok sa venoval úprave rázcestníka Krstá hora. Smerové tabuľky boli pribité na kmeň smreka, čo sa v súčasnosti nepraktizuje. Z vývratu buka použili časť na turistický samorast. Bolo potrebné vykopať jamu na budúci smerovník, vystužiť skalami a samozrejme, pribiť aktuálne smerovky. Najstaršie smerovky z 80-tych rokov boli taktiež pribité na blízky smrek, no odstrániť sa podarilo len jednu tabuľku, keďže boli značne vrastené do stromu. 

Po dokončení značkárskych prác brigádnici zišli strmým úvozom, po ktorom sa zvážalo uskladnené seno z vrcholových lúk Krstej hory. Obdivuhodné boli kosienky na exponovaných svahoch, kde bol problém stáť, nie to ešte kosiť. Nečudo, že krásne horské lúky postupne zarastajú a mnohé pohltil les úplne, rovnako ako staré štále, ktorých zvyšky hnijú popri červenej značke smerom k Rovni. 

Tesne nad Rovňou, kde prebiehali záchranné práce v plnom prúde, stojí ďalší starý štál. Vďaka streche poplátanej starými plechmi nezhnil. Zostupujúca partia z hory si obzrela rozsah nutných činností na obnovu a zišli k hlavnej skupine po potrebné nástroje. Najprv bolo potrebné oslobodiť bezprostredné okolie od zovretia liesok. Presvetlením zarastenej lúčky sa zníži vlhkosť konštrukcie zrubu a prinavráti sa niekdajší vzhľad lokality. Z interiéru bol odstránený odpad, čo ostal po nevychovaných okoloidúcich. Ďalšie práce na hornom štále pokračovali v priebehu soboty vykopaním odvodňovacích jarkov okolo senníka a dočasného prekrytia deravej strechy plechmi, aby do objektu nezatekalo. 

V roku 2022 chce naše združenie dokončiť horný senník, ale chystáme sa na viaceré ďalšie akcie, či je to výmena strechy na Nižnej Kľakovej, stavbu útulní, napr. v sedle Priehyba či na ďalších hrebeňovkách, opravu starej koniarne v Čutkovskej doline a ďalšie.

Verím, že nám naši priaznivci zachovajú priazeň a prídu opäť brigádovať alebo aspoň prispejú finančne, keďže bez toho sa nedá robiť nijaká dobrovoľnícka činnosť.

Na Slovensku potrebujeme oveľa viac útulní, keďže stále viac ľudí objavuje krásy turistiky.

Autori fotografií: Pavol Timko, Tomáš Trstenský a archív OZ Sloboda pohybu

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek