Víťazom ankety Enviromesto 2021 sa stalo mesto Trenčín za zaujímavý projekt Trenčiansky luh. Ide o unikátny kus prírody uprostred mesta so vzácnou flórou a faunou. Trenčiansky luh je územie s rozlohou 13,5 hektára a nachádza sa na ľavom i pravom brehu Váhu nad stavidlami Biskupickej zdrže. Je rozdelené na rekreačnú časť a zónu ochrany lužného lesa.

Lokalita Trenčianskeho luhu pre mňa nie je neznáma a vedela som o tunajšej divočine dávno predtým, ako tu vznikol náučný chodník. V tých časoch som sa zamyslela, že by bolo dobré, keby tadiaľ viedol chodník, aby ľudia spoznali divočinu v priamom prenose.

Rada som sa prechádzala tunajším kúskom lužnej divočiny v každom ročnom období, jarnou prebúdzajúcou sa prírodou, v letných horúcich dňoch, v jesennej sfarbenej prírode, počas mrazivej zimy a ľadu praskajúceho vo vodnej hladine, kde mrázik vykúzlil zimnú námrazu.

Nedávno som zaregistrovala reportáž o novovybudovanom náučnom chodníku, ktorý bol otvorený v roku 2021 vďaka aktivite Ornis, s. r. o. - Pre vtáky a ľudí, a tak som sa rozhodla opäť zavítať do môjho obľúbeného trenčianskeho kraja.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Náučný chodník Trenčiansky luh pozostáva z ôsmich informačných panelov

1. Premeny Váhu
2. Obecné chránené územie Trenčiansky luh
3. Rastlinstvo Trenčianskeho luhu
4. Živočíchy Trenčianskeho luhu
5. Lužný les plný života
6. Vtáky Trenčianskeho luhu
7. Bobrí život
8. Život v tŕstí

Zobudila som sa do príjemného slnečného rána. Ranné lúče osvetľovali majestátny bielokarpatský kopec Žľab a našu najdlhšiu rieku Váh. Naskytol sa mi dych berúci zážitok vtáčieho predstavenia. Ponad rieku prelietavali čajky, volavky biele a popolavé, ktoré ladne pristáli na slnkom osvetlenom pravom brehu s malým výbežkom lužného lesa.

Kŕdle čierno sfarbených kormoránov veľkých prilietavali na vodnú hladinu a ozývali sa svojím škrekotom. Bolo fascinujúce vidieť veľké množstvo kormoránov plávajúcich na rieke a prelietavajúcich ponad rieku. Stovky vtákov pohybujúcich sa na vode, jas vychádzajúceho slnka, šuchotavé poletovanie divých kačíc, v tom všetkom bolo cítiť krásu života. Bola to vzácna chvíľa, ktorá trvala krátko, ale bola intenzívna a nesmierne som si ju užila. Po pár minútach sa kormorány rozpŕchli na svoje stanovištia.

Po chutných raňajkách sme sa vybrali na hrádzu, z ktorej sme zostúpili k peknému miestu. Rannú kávičku som si vychutnala na starom strome, z ktorého som mala výhľad na trenčiansky luh. Vybrali sme sa náučným chodníkom Trenčiansky luh. Prvou zástavkou je Zátoka pokoja - zelená oáza, ktorá je divočinou uprostred mesta. Vzácny kúsok prírody uprostred mesta pár metrov od rušnej a znečistenej križovatky. Zátoka pokoja sa nachádza v záplavovej zóne na ľavom brehu rieky Váh. Má tvar polostrova, ktorý je z oboch strán obklopený vodou. Pravidelne sa tu stretáva Zátoková komunita CEA (Centrum environmentálnych aktivít), ktorá územie čistí a kosí.

Drevenou vstupnou bránou sme vstúpili do vodného divočinového zákutia. Prečítali sme si úvodné informácie. Je to miesto oddychu a rozjímania - vnímania prírody. Nachádza sa tu drevené mólo s výhľadom na prekrásne sfarbené lekná, ozdobujúce vodnú hladinu. Spozorovala som nádherne sfarbeného tyrkysového vtáčika - rybárika riečneho, ktorý sedel na konári a o pár sekúnd čľupol do vody, z ktorej vytiahol rybku. Je to lietajúci tryskáč, ktorý rýchlosťou blesku preletel ponad vodnú hladinu. V zátoke prebiehal vtáčí koncert veľkých spevákov, ktorí čvikotali ľúbivé melódie. Na strome mi zapózovala mlynárka dlhochvostá.

Zo zátoky pokoja sme pokračovali po hrádzi. V letnom období si môžete posedieť v bufete a relaxovať pri pohľade na rieku Váh. Cez starý most sme sa dostali na druhý breh. Pokračovali sme po hrádzi a po niekoľkých krokoch sme zostúpili k rieke, kde sme sa mohli zhlboka nadýchnuť. Hluk mesta akoby zmizol. Počúvali sme len štebot vtákov. Na vode plávala labuť, majestátne a vznešene, s krídlami jemne pozdvihnutými na chrbát. Obdivovali sme obrovské stromy obrastené večne zeleným brečtanom. Človek má pocit, akoby sa nachádzal v tropickej džungli. Kráčali sme popri rieke a obdivovali sme zákutia lužného lesa. Užívali sme si výhľad na rozľahlý a majestátny Trenčiansky hrad. Na rieke plávali malé, čierno sfarbené lysky. Majú biely zobák a čelovú doštičku.

Kráčali sme úzkou popri rieke cestičkou lemovanou stromami, ktoré na nás pôsobili, akoby sme sa nachádzali v dažďovom pralese. Spozorovali sme obhryzené stromy od tunajšieho prírodného staviteľa bobra. Jeho pobytové znaky sme tu mohli vidieť všade navôkol. Zaujal ma obrovský bobrí hrad, fascinujúce dielo. Bola som rada, že si tu bobor našiel podmienky na svoj život v útrobách lužného lesa. Potichu sme prichádzali k výbežku ostrova, ktorý má neopakovateľné čaro. Obdivovali sme mohutné topole, len tak sme si krky naťahovali, aby sme mohli vnímať ich neskutočnú krásu. Vyzeralo to tu ako v bujnej zelenej džungli, kde príroda žije vlastným tempom bez ľudského zásahu slobodne a voľne až sa energia prenášala aj na nás. V luhoch nájdete mokraďové druhy rastlín ako napríklad chrastnica trsteníkovitá, kosatec žltý, pálka úzkolista a pálka širokolistá. Najväčšou vzácnosťou Trenčianskeho luhu je druh európskeho významu - bučiačik močiarny.

Kráčali sme popri plote do divočiny luhu. Obdivovali sme slnkom osvetlené vysokánske trstiny, pálky, v ktorých majú svoj úkryt rôzne vodné živočíchy. Priľahlý trenčiansky úsek rieky Váh patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská vodného vtáctva na strednom Považí.

Pred pár rokmi bol odtiaľto výhľad aj na Trenčiansky hrad, za krátky čas sa vegetácia rozbujnela do vysokánskych výšok a zatienila krajinnú dominantu. Ocitli sme sa v kráľovstve veľkých starých stromov s obrovskými korunami, dotýkajúcimi sa neba. Atmosféru divočiny umocňovali polámané mamutie stromy, obrastené sýtozeleným machom a tmavozeleným brečtanom. Na jednom ležiacom kmeni stromu som zbadala drobného vtáčika - orieška obyčajného, ktorý obľubuje miesta s vývratmi, pretože v koreňových sústavách pováľaných stromov si nachádza dostatok vhodných úkrytov. Poletoval a pobehoval po rozpadajúcom sa kmeni. Vzácny vtáčik žije v prirodzených lesoch a našiel si kúsok prírody v meste. Medzi drevinami v tunajšom luhu dominuje topoľ čierny, vŕba biela a krehká, zriedkavejší je topoľ biely a jelša lepkavá, jaseň štíhly, javor mliečny.

Ticho lužnej prírody prerušilo ďobanie tesára čierneho na suchý starý strom. Obdivovali sme nádherného tesára s ohnivočerveným sfarbením hlavičky, ako sa poctivo stará a ošetruje biotop, v ktorom žije. Na vodnej hladine sa odrážala koruna stromu, na ktorú svietilo slniečko. Úzkym chodníčkom sme pokojne kráčali a pomedzi stromy sme obdivovali rameno, ktoré sa počas roka neustále mení. Jeho dynamika je fascinujúca. Je to jedno z fascinujúcich miest, ktoré sa oplatí navštíviť, kde človek nájde pokoj, obohatí ho o poznanie tajuplných krás prírody a naberie silu v hektickom svete.

Na území Trenčianskeho luhu zistili 172 druhov vtákov, z ktorých až 57 hniezdi práve tam. Z európsky významných druhov vtákov hniezdi v luhu bučiačik močiarny. Ku chráneným druhom európskeho významu patrí tiež skokan štíhly. Vyskytuje sa tu sedemnásť druhov pavúkov, z ktorých tri druhy sú zaradené do Červeného zoznamu ohrozených druhov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek