Trasa

Belá, dolina Malá Bránica – sedlo Bublen – Veľký Kriváň – Chleb – Poludňový grúň – Chata na Grúni – Starý dvor

Je sobota, začiatok septembra a parkujem pri ubytovacom zariadení v ústí dolín Malá a Veľká Bránica. Večer sa sem plánujem vrátiť autobusom z Terchovej. Počasie je príjemné, slnečné a vyrážam po zelenej značke. Najprv po asfaltke, neskôr po spevnenej lesnej ceste, kým sa na trase definitívne začne stúpanie lesom. Mám v nohách už pár stoviek výškových metrov, keď prichádzam k rázcestiu so žltou značkou, ktorá prechádza popod hlavný hrebeň zo severu. Pokračujem však ďalej po zelenej a dostávam sa nad pásmo lesa, do kosodreviny.

Okolité svahy sú plné zberačov čučoriedok a brusníc, v drobnom množstve si nejaké tiež ukoristím, pokračujem však na vrch Koniarky. Nachádza sa síce na hlavnom hrebeni, no červená hrebeňová značka ho z juhu traverzuje. Ponúka sa tak dôvod urobiť si naň samostatnú túru z doliny Malá Bránica. Onedlho prichádzam do sedla Bublen a spravím pár fotiek s pohľadom na západ, na Malý Kriváň i na východ, so stúpaním na Pekelník. Akosi povinne zájdem aj na Veľký Kriváň, ten je však v peknom počasí plný ďalších turistov. Po tejto zastávke pokračujem ďalej po červenej značke na Chleb. Za Snilovským sedlom prechádzam slávobránou pre účastníkov dnešných bežeckých pretekov. Ďalej poctivo prechádzam cez Chleb i Hromové, naskytnú sa mi pekné pohľady na Veľký Rozsutec i Stoh.

Nezastavujem, mám „zpoždění“

Počas klesania hrebeňom Stien však pomaly premýšľam nad tým, že veľa času na rozjímanie dnes mať nebudem, keďže v sobotu odchádza z Vrátnej doliny posledný autobus skôr ako po iné dni, a to okolo 16.30 h. Uzavriem to teda tak, že určite sa nebudem hnevať, ak autobus stihnem, nebude však žiadna katastrofa, ak by som ho nestihol, na Chate na Grúni sa však nebudem môcť zdržať dlho.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Klesanie z Poludňového grúňa k Chate na Grúni je šmykľavé a blatisté. Čistotné deti sú nešťastné, zatiaľ čo ich rodičia berú vec s nadhľadom. Ja, ako obvykle, pri klesaní myslím skôr na to, ako si neprivodiť úraz. Na Chate na Grúni sa nakrátko občerstvím a ďalej zvažujem tri zostupové možnosti. Prvá možnosť, po žltej značke do Vrátnej mi je známa, tú nateraz odmietnem. Zostávajú mi dve modré trasy - k Starému dvoru a do Štefanovej. Oficiálne je trasa k Starému dvoru o pár minút kratšia, vyberám sa teda po nej.

Trasa k Starému dvoru sa však po pár úvodných metroch lesom mení na prechod rúbaniskom. Určitú výhodu však prinesie, a to menej ľudí čakajúcich na zastávke autobusu, zatiaľ čo na zastávke v Štefanovej bol veľký nápor. Na tomto mieste treba povedať, že trasa do Štefanovej je určite spektakulárnejšia, o tom som sa presvedčil, keď som ňou išiel o asi dva mesiace neskôr, na konci októbra. Ponúka netypický a blízky výhľad na Veľký Rozsutec, ale i na hrebene Sokolie a Boboty, aj keď na tejto trase treba na niektorých miestach odvrátiť zrak od rúbaniska.

Krátka nedeľná túra

V nedeľu ráno sa vyberiem do susednej doliny na tunajšie skaly po relatívne novej turistickej značke, za obcou Belá. Čo sa týka názvu doliny, i pekného turistického cieľa v nej, oficiálne nesú názov Belianska dolina a Belianske skaly. Domáci však pri vjazde do svojej obce od Terchovej pomerne sebavedomo vítajú návštevníkov v „belskom katastri“, ak je to teda ich prianie, prídavné meno odvodené od názvu ich obce by mohlo znieť aj takto. Samotná túra k skalám je pekná, turistov počas stúpania čakajú postupne asi tri skalné terasy s výhľadom, reťaze sa nachádzajú len na najvrchnejšom úseku.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek