Okolie Pavlova je plné viníc a dedinka žije cestovným ruchom na každom rohu. Auto parkujeme pri jednej z viníc len pár desiatok metrov za poslednými domami dediny. Odtiaľ vedie dobre značkovaný okružný chodník až ku spomínanému hradu.

Po chvíľke sa vnárame do hustého krovia, cez ktoré vedie žltá značka. Nenáročným chodníčkom postupne prichádzame k úpätiu Divína a vstupujeme do národnej prírodnej rezervácie Divín. Stúpanie do kopca uľahčuje upravený terén v tvare schodíkov. Stúpanie to nie je dlhé, ale zato dosť strmé. No sotva sme sa stihli zapotiť už sme stáli na spojnici žltej a zelenej značky. Zelená značka pokračuje vrstevnicovo smerom na juh a obchádza celý masív dookola. Severným smerom je to najrýchlejšia cesta priamo k hradu. My však ešte máme čas a chceme využiť dlhý letný večer. Hoci je viac ako šesť hodín popoludní, slnko stále praží.

Volíme cestu zelenou značkou na juh, aby sme si celý kopec obišli a k hradu sa dostali práve, keď bude Slnko zapadať a zafarbí okolie do krvavých farieb. Chodník je od tohto bodu nenáročný a príjemný. Strieda sa hustejší les s lúčno-skalnatými časťami. Okolo hláv nám poletuje nespočetné množstvo roháčov. Je to poriadny hukot, keď veľký chrobák preletí okolo ucha.

Približne po hodinke pokojného tempa prichádzame k smerovníku "Soutěska - pramen", kde je prístrešok a v tomto bode začína najväčšie stúpanie dnešnej prechádzky. Čaká nás stúpanie približne 200 výškových metrov. Opäť je však veľká časť prudších úsekov vybavená schodíkmi z kameňa. Asi v polovici stúpania sa vynárame postupne z lesa a okolo nás sa začínajú objavovať skaly a rozkvitnuté lúky. Naozaj pastva pre oči. Nevieme sa vynadívať. Ani sme len nedúfali, že na niečo také pekné narazíme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Veľa času trávime na vyhliadke Strážce, ktorá poskytuje možnosť hlavne južných výhľadov, ale čiastočne aj na sever, kde vidíme pokojnú hladinu vodnej nádrže Nové Mlýny.

Slnko však pomaly postupuje a tiene sa predlžujú. Ak chceme stihnúť západ slnka na hrade, musíme pridať. Zajedáme keksy a rýchlym tempom pokračujeme až na vrchol Děvín s vysielačom. Výhľady sú tu opäť prekrásne, ale času na kochanie sa veľa nemáme.

Pokračujeme zalesneným hrebeňom smerom na sever po červenej značke, ktorá nás privedie až k ruinám hradu. Úsek nám zaberie asi 15 minút a na hrad prichádzame tesne pred západom Slnka. Nebo sa zafarbilo do červena a na hrade sa začali schádzať ľudia z okolia, každý s fľaštičkou vína alebo pohárikmi, aby si vychutnali západ ako sa na južnej Morave patrí. Škoda, že nám nenapadlo si nejaké miestne vínko zobrať tiež so sebou.

Posedávame na rozvalinách stien a vyčkávame až kým Slnko nezájde za horizont. Je nádherné byť niekde, kde sa nemusíme plašiť a mať čas sledovať ako pomaličky Slnko zachádza za obzor. Doslova to pôsobí ako psychohygiena.

V lese je skoro šero, keď sa vraciame. Čelovky so sebou nemáme, a tak z kopca zbehneme tak, aby sme využili posledné zvyšky svetla. Cestu nám pred koncom skrížila zvedavá líška, ktorá sa nehodlala ustúpiť z cesty. Darmo sme na ňu pískali, mávali aj dupali. Stála a dívala sa na nás ako opitý Moravák na triezveho Slováka. Nakoniec sme ju obišli a o pár minút sme sedeli v Pavlove pod hviezdami, počúvali hudbu znejúcu po okolí a popíjali chutné miestne vínko až do neskorej noci.

Niekedy je aj krátka túra zážitkom hodným spomienok na celý život.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek