Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Trniny
Trniny Zatvoriť

Túra Okruh na Trniny, Kozlicu, Vres a Kostrín

Túra nie je o prevýšeniach, o kilometroch ani o ďalekých výhľadoch, ale je pochodom od jedného nádherného obrázka k druhému, ako keď si posúvame fotky vo fotoaparáte. Okruh vedie cez viaceré odkryté kremencové hôrky s výhľadmi, skalnými útvarmi a pokrútenými dubmi.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+465 m stúpanie, -466 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 08.04.2022
Pohoria
Tribeč (CHKO Ponitrie)
Trasa
Doprava
Partizánske (vlak, bus) - Klátova Nová Ves (bus, parkovanie pri priehrade / suchý polder)
SHOCart mapy
» č.483 Tribeč, Vtáčnik (1:40.000)

Kremencových hôrok v pohorí Tribeč som prešla niekoľko a každá stála za to. Na návštevu tejto lokality ma navnadil článok od Martina Knora, ktorý sľubuje veľmi atraktívne prostredie zrejme s minimom turistov, keďže sa nachádza mimo značených turistických chodníkov. Celá trasa leží v CHKO Ponitrie mimo rezervácií, voľný pohyb je tu teda legálny.

Parkujem pri priehrade, respektíve suchom poldri neďaleko Cibajok. Odtiaľto kráčam nejaký čas po žltej značke. Cesta sa onedlho rozdvojuje. Ja pôjdem doprava, vľavo stojí vysoký komín s náučnou tabuľou. Bola to vápenka z roku 1929, no v prevádzke bola kvôli finančnej kríze iba rok.

Za križovatkou odbočím do kopca a stúpam lesom bez chodníka, rovno a zároveň doľava. Chcem sa dostať na začiatok hrebienka, ktorý som si obzrela v mape. Riedky dubový les je dobre priechodný, netreba sa predierať cez žiadne húštiny.

Hrebeň sa mi podarí trafiť od začiatku. Kremenec sa belie z diaľky, orámovaný zeleným machom. Stromy sú ešte bez listov a ich konáre robia na pozadí modro-bielej oblohy krásnu kresbu. Polooblačné počasie a jarné obdobie lokalite svedčí, a to som len na začiatku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stúpam k vrcholu prvého kopčeka, holého kremenca pod nohami pribúda, takže to vyzerá, akoby tu nasnežilo. Na skalách nerastie takmer nič. Z kopčeka sa predo mnou objaví vyslovene kamenné more, veľký obnažený svah s malými stromami. Hoci nie som vo vysokej nadmorskej výške, počasie tu musí bývať celkom nehostinné. Napokon, aj dnes fúka tak, že mám neprefúkavú bundu s kapucňou a neprefúkavé nohavice, darmo svieti slnko.

Hrebienkom pomaly pokračujem ďalej, pribudne stromov. Onedlho vychádzam na otvorenú vyhliadku, lemujú ju ostré biele skaly pripomínajúce žraločie zuby. Je tu triangulačná tyč a kameň. Vrchol Trnín. Doľava vedie lákavo vyzerajúci machový hrebienok, no tadiaľ ísť nemôžem, pretože by som asi zišla do Krnče, čo nechcem. Musím sa držať viac doprava. Napokon, aj chodník vedie doprava a plynule prechádza do ďalšieho hrebienka podobného charakteru. Kráčam prakticky po rovine a užívam si to.

Rovno predo mnou sa postupne objavuje biela kopa, pripomínajúca kopu snehu. Je to malý kremencový útes priamo uprostred chodníka. V Tribeči som kremencových lokalít pobehala niekoľko, každá je však niečím odlišná a aj toto miesto ma ohúrilo. Najmä keď vyšlo slnko. Neviem, z ktorej strany je útes krajší.

Chodník ma vedie ďalej k vrcholu Kozlice. Je tu opäť široký holý svah, decentne ozdobený dvomi či tromi solitérnymi borievkovými kríkmi. Na vrchole je pivný set, ale veľmi sa tu nezdržujem, keďže fúka, hoci žalúdok dáva najavo, že by stôl s lavicou využil na to, na čo ho tu postavili.

Ani tu sa nesmiem nechať zlákať hrebienkom, ktorý klesá ďalej dole, ak chcem ísť ďalej smerom na Kostrín. Ten síce vyzerá na mape zalesnený, ale pred ním by mohli byť otvorené lúky, okrem toho Martin Knor tam fotil vyhliadku s lavičkou. A vôbec, času mám dosť.

Zliezam do lesa a sledujem kamenných mužíkov - kôpky, ktoré tu majú celkom opodstatnenie. Napojím sa aj na chodník, ktorý sa neskôr spája so zvážnicou. Je tu závetrie a dlhý rovný kmeň, ktorý vyzerá ako príjemné obedové miesto. Dám si povedať.

Po obede vychádzam na lúku, na ktorej v skupinkách rastú duby cerové. Vyzerá to zaujímavo. Pokračujem k ďalšej kremencovej hôrke - Vres. Zájdem trocha doprava, aby som si prešla celý hrebeň. Aj tu sú predovšetkým holé svahy len s náznakmi vegetácie, riedko porastené pokrútenými dubmi.

Mám pekné výhľady na okolité lesy, bez rúbanísk a bez osídlenia, čo je pomaly vzácnosť. Krásne pokrútené duby rastú aj v lese pod skalkou. Z vrcholu vidím Kozlicu oproti. Sú tu ďalšie útesy.

Hrebienok pokračuje ďalej, je na ňom menej kremenca a viac machu. Škoda, že sa ešte počas môjho obeda zatiahlo. Pri strome s vrcholovou knihou chodník začne strmšie klesať do lesa. Potom sa stratí, ale les je naďalej dobre priechodný. Konfrontujem smer postupu s online mapou.

Onedlho mám v ceste ďalšiu kopu, teraz nie kremencovú, ale zrejme vápencovú, porastenú trávou. Je z nej výhľad na Kozlicu a Ponitrie. Pokračujem ďalej do lesíka, kde ma ohúri záplava bielych a fialových, omamne voňajúcich chochlačiek. Aj oneskorené snežienky rastú priamo pri chodníku.

Napokon vychádzam na lúku, kde je ďalší pivný set, po pravej strane očakávaná lavička a opäť výhľady s minimom domov a bez rúbanísk. Do flóry pribudli prvosienky. Škoda, že začína pršať. Napijem sa a pokračujem ďalej na vrchol Kostrína, kde však nič zaujímavé nie je. Anton Zahradník hovorí že tu v minulosti boli dve hradiská. Vedie sem červeno-biele miestne značenie.

Od Kostrína zídem po zvážnici na veľkú lúku. Vpravo v lese pekne svietia rozkvitnuté ovocné stromy. Na druhom konci lúky musím prekonať jarok, no voda v ňom nie je, len blato. Za ním je ešte jedna lúka a potom len zídem k asfaltke so žltou značkou a k zaparkovanému autu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie