Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pred vrcholom Javoriny
Pred vrcholom Javoriny Zatvoriť

Túra Okruh z Jasenskej doliny cez Chatu pod Borišovom na snežniciach

Keď som na jeseň 2021 uvidel v živej panoráme prvý poprašok snehu na horách, napadlo mi stráviť jednu zimnú noc na niektorej z horských chát. Na výber ich je niekoľko, voľba však padla na turistickým chodníkom najvzdialenejšiu – na Chatu pod Borišovom.

Vzdialenosť
31 km
Prevýšenie
+1911 m stúpanie, -1911 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
zima – 29.12.2021
Pohoria
Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1381 m n. m. Lysec
  • Najnižší bod: 500 m n. m. Belá-Dulice, rázcestie Belianskej a Jasenskej doliny
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Chata pod Borišovom
Nocľah
Chata pod Borišovom
Doprava
Martin (vlak, bus) - Belá-Dulice (bus, parkovisko pri lyžiarskom stredisku v Jasenskej doline)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Keď bol cieľ určený, tak sme sa ešte s parťákom Ľubošom dohodli, že by sme sa na ňu chceli vydať na snežniciach. Žiaľ, plány nám zhatala pandémia, a preto sme túru odložili na neurčito. V decembri nám na túry pribudol ďalší člen - Slávo, týždeň pred Vianocami sa situácia zlepšila, dohadujeme termín medzi sviatkami. Volám resp. píšem na chatu, objednám nocľah, v požičovni v Nitre si objednávam snežnice. Na túru chceme vyraziť z Jasenskej doliny smer Veľký a Malý Lysec a hrebeňom na chatu, naspäť smer Havranovo a cez Beliansku dolinu do východiska.

1. deň

Jasenská dolina – Lysec – Malý Lysec, rázcestie – Štefanová – Javorina – Chata pod Borišovom (stúpanie 1424 m; 15,5 km)

V predvečer túry zažívame nepríjemnosť, keď sa do Nitry preveziem zbytočne, pretože objednané snežnice mi pred nosom predavač prenajal niekomu inému. Tvári sa, že tomu nerozumie, aj keď v počítači nachádza moju potvrdenú objednávku. Znechutene odchádzam, následne nastáva poobedné internetové pátranie, veľa telefonátov, nakoniec sa nám podarí snežnice objednať priamo v požičovni lyží v Jasenskej doline. Tento moment nám kazí časový harmonogram, keďže požičovňu otvárajú až o 8.30 h, v čase keď sme chceli byť na ceste.

Snežnice pripíname na batohy a vyrážame po zelenej smer Medzijarky, kde meníme značku za žltú, ktorá vedie až na Lysec. Trasa na vrchol vedie príjemným prešliapaným chodníkom. Nemáme však šťastie na výhľady, počasie je zamračené a hmlisté, parťáci sa mi sem-tam strácajú v hmle, keď sa snažím niečo odfotiť. Po príchode na Lysec stretávame väčšie množstvo ľudí, niektorí sú peší ako my, iní na skialpoch. Boli okrem chatárov poslední, ktorých dnes stretávame. Trochu sa posilníme, pofotíme a chceme pokračovať ďalej. Je 11 hodín doobeda, na Chate pod Borišovom by sme mali byť podľa smerovníka za 5 hodín v letnom období, tak rátame príchod o asi 17-tej poobede. Jedna trojica sa chystá, že pôjde s nami na Malý Lysec, avšak keď sa po pár metroch modrej značky všetci prebárame do snehu vyše kolien, otáčajú sa späť do Jasenskej doliny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nasadzujeme si snežnice a vyrážame po modrej, prvé metre si zvykáme na chôdzu v nich, dolu kopcom to ide celkom dobre. Chodník si prešliapavame sami, pred nami tadiaľto dlho nikto nešiel. Od sedla Žlebiny začína zábava, začíname stúpať na rázcestie pod Malým Lyscom. Najprv ideme zvážnicou, kde je to vcelku pohodlné, avšak čoskoro prechádzame na lesný chodník, ktorý miestami iba tušíme zapadaný pod snehom. V prešliapavaní sa striedame, aj tak však ideme pomaly, značka nám sem-tam mizne na zasnežených stromoch, aj v snežniciach sa prepadávame vyše kolien. S omeškaním pol hodiny prichádzame pod Malý Lysec. Výstup na Malý Lysec z dôvodu časovej straty rušíme. Opäť sa posilníme, zohrejeme čajom a optimisticky vyrazíme po červenej turčianskej hrebeňovej značke s tým, že hrebeňovka musí byť predsa prešliapaná!

Omyl - na druhý deň sa na chate Havranovo od miestnych dozvedáme, že sem chodí minimum ľudí v lete, nieto ešte v zime. Bola to pravda, až po chatu pred nami nebolo ani stopy. Pomaly sa brodíme snehom, v Štefanovskom sedle máme byť o hodinu, na Javorine o 1.45 h. Po predošlej skúsenosti vieme, že to bude neskôr. Na niektorých úsekoch ideme rýchlejšie, hlavne tam, kde je hrebeň vyfúkaný a premrznutý, inde sa zdržíme dlhšie z dôvodu popadaných stromov, ktoré musíme preliezať či obchádzať.

Konečne sa blížime k vrcholu Štefanovej, kam sa nedá vyjsť priamo, preto volíme serpentínový systém. V okolí samotného vrcholu už ani to však nejde, pretože sa prebárame až po stehná a musíme si vytvárať schodíky. Postupujeme veľmi pomaly, pod vrcholom idem prvý, pár krokmi vyjdem takmer hore, pri poslednom kroku si prišliapnem snežnicou druhú a padám tvárou rovno do snehu. Ešteže ho je tak veľa. Prvá ťažká prekážka za nami, zostup do sedla je celkom rýchly. Tu si pripisujeme ďalšiu polhodinu k času na smerovníku. Optimizmus vyprcháva, je pred 15-tou, o hodinu sa začína stmievať a máme ešte tretinu trasy a dva vrchy, Javorinu a Šoproň pred sebou.

Trasa od Štefanovského sedla na Javorinu bola najťažšia na celej túre, na celom úseku boli / sú popadané stromy, snehu vyše kolien. Popadané stromy musíme obchádzať, preskakovať, snežnice sa nám zamotávajú do konárov na zemi - opäť stúpame serpentínovo. Začína sa stmievať, parťáci začínajú nervóznieť z pomalého postupu, tmy a dochádzajúcich síl. Správny smer sem-tam iba hádame, pretože vetvy zasnežených stromov ovísajú až po zem, značky nevidíme a všade to vyzerá rovnako. Našu trasu kontrolujem podľa mapy v telefóne, ubezpečujem ich, že ideme dobre, neblúdime, veď ideme po hrebeni, akékoľvek klesanie do strany je zlé, tam nesmieme. Aj čas máme celkom dobrý, veď je len 16 hodín, v lete by sa začalo akurát ochladzovať.

Počas družného rozhovoru vychádzame spomedzi zasnežených stromov na malú čistinku pred vrcholom Javoriny, ktorý tušíme vo svetle čeloviek. Na lúčke sme za šera, no na samotný vrchol nám to trvá 5 minút (v lete predpokladám maximálne minútu) a prichádzame za tmy. Sme tu o 2 hodiny neskôr oproti smerovníku pod Malým Lyscom. Konečne mám nejaký signál, dovolám sa na chatu a hovorím chatárke Zuzke, že určite prídeme, nech naše postele nikomu nedáva. Odpovedá mi, že ani nemá komu, lebo všetci nocľah zrušili, budeme na chate sami. Informácia dodáva Ľubovi aj Slávovi sily a optimizmus do žíl, až ich vidím utekať dolu kopcom.

Dolu z Javoriny a hore na Šoproň je to rozsiahlym bielym poľom, hľadáme značenie nech sa nevyberieme do prevejov. Viditeľnosť končí dosahom čelovky, okolo nás je len bielo, čierno a vrzgot snehu. Pod Javorinou dopíjame posledný čaj, dojedáme posledné horalky. Opäť stúpame, tentokrát na Šoproň, vrcholom len prechádzame, nenašli sme žiadne jeho označenie. Dole zo Šoproňa opäť biele pole, dávame si pozor, aby sme sa pred záverom túry nestratili, naľavo musí byť zasnežená lúka, napravo les. Už si pomaly robíme chute na večeru a zaslúžené pivá, keď vo svetle čelovky uvidíme prešliapaný chodník smerujúci z Ploskej na chatu.

Konečne šípka s časom 5 minút na chatu, avšak je tu posledná prekážka. Malé oranžové očká a hlasný brechot od chaty nás na chvíľu zastaví. Z nočného strážcu sa našťastie vykľuje 50-kilový prítulný Matúško, chatársky pes. Šimon tu dnes nie je, je dole v dedine. Naozaj sme na chate jediní návštevníci, máme ju len pre seba. Zhadzujeme snežnice, batohy, a oblečenie si dávame sušiť ku krbu. Prezlečení do sucha si čapovaným pivkom pripíjame na úspešný príchod, vychutnávame si atmosféru bez elektriny a signálu. Na chatu sme prišli o 18.15 h, čiže o 2 hodiny aj 15 minút neskôr ako bol čas na smerovníku na Veľkom Lysci. Na chvíľu vyjdem pred chatu, či nezazriem nebo posiate hviezdami, ale kvôli hmle nevidieť nič. V hmle, tme a tichu počuť iba topiaci sa sneh, kvapkajúci zo strechy chaty. Vraciam sa dnu, debatujeme s chatármi, únava a pivo nám pomaly zatvára oči, tak sa odoberáme na izbu. Plán na ďalší deň je výstup naľahko na Borišov, potom po zelenej smer Belianska dolina.

2. deň

Chata pod Borišovom – Košariská – Havranovo – Belá-Dulice – Jasenská dolina (stúpanie 180 m; 15,5 km)

Keďže dvojdňovka je túrou zrušených plánov, druhý deň sa k tomu pridáva. Budíme sa ráno o 7.00 h, cez okno vykúkam von, kontrolujem počasie. Ploská je tam, za ňou ešte ranné zore, stihnem si ju odfotiť, kým ju za 10 minút zahalí hmla, ktorá nepoľaví celý deň. Sľubovaný silvestrovský odmäk začína. Bez dlhých debát výstup na Borišov rušíme, hmly sme mali uplynulý deň dosť. Po raňajkách sa vychystáme na cestu, lúčime sa s chatou, osadenstvom aj strážnikom. Keďže nechceme chodiť mimo značiek, klesáme k smerovníku, ktorý nás nasmeruje do doliny, ale mimo zelenú značku.

Opäť nasadzujeme snežnice, hľadáme značku, po malej zachádzke ju nachádzame. Chodník je prešliapaný, pomôcky nadobro balíme na batohy a konečne rýchlejším tempom pokračujeme zelenou značkou. Cestou stretáme partie smerujúce hore do hôr, na útulne či chaty, kde chcú stráviť Silvestra a Nový rok. Pred Košariskami sa rozprší, tak sa ideme na chvíľu schovať. Koliba je to ozaj iba na núdzové prespanie, nie je zariadená ničím. Dážď ustáva, pokračujeme ďalej, stojíme až pri chate Havranovo, kam prichádzame v čase obeda. Domáci práve dorazili, pustili nás dnu s tým, že ak počkáme, o chvíľu bude čo jesť. Chvíľu si krátime naozaj fantastickým čapovaným pivom, chudák šofér Slávo, iba jedným malým. Po obede a rozhovore s ďalšou dvojicou, smerujúcou do hôr na Silvestra, sa pobalíme a zasneženou asfaltkou smerujeme do Belej a Jasenskej doliny. Do lyžiarskeho strediska prichádzame okolo 15-tej, odovzdáme snežnice, poberáme sa domov, chystať vlastného Silvestra.

Záver

Hlavne prvý deň hodnotím z môjho pohľadu ako naozaj náročný, sťažený hlavne výškou snehu, popadanými stromami, zasneženým značením, hmlou a tmou. Mylne som predpokladal, že turčianska vetva hrebeňa Veľkej Fatry je rovnako navštevovaná ako iné časti pohoria. Túru však odporúčam každému, kto má dobrú kondičku, parťákov resp. skúsenosti, ak chce ísť sám a chce si užiť samotu, túru v snežniciach a noc na horskej chate. Druhý deň bol z dôvodu vynechania výstupu na Borišov, len o zostupe do Belianskej a Jasenskej doliny.

PS: Tote sňežňice nam bulo treba...

Fotogaléria k článku

Najnovšie