Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

V Bielovodskej doline
V Bielovodskej doline Zatvoriť

Túra Bielovodská a Litvorová dolina

V okrúhlej desiatej časti série Tatranské doliny sa po prvýkrát pozrieme na severnú stranu Tatier. Nachádza sa tam Bielovodská dolina, jedna z najdlhších a najrozsiahlejších vysokotatranských dolín s viacerými bočnými vetvami. Z východnej strany ju ohraničuje rázsocha (Javorinskej) Širokej s pokračovaním cez Javorový hrebeň, zo západnej strany severná (hraničná) rázsocha vybiehajúca z Rysov.

Vzdialenosť
23 km
Prevýšenie
+1045 m stúpanie, -1045 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2020
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
Trasa
Voda
bielovodské studničky
Doprava
Poprad (vlak, bus) - Lysá Poľana (bus, platené nestrážené parkovisko)
SHOCart mapy
» č.701 Vysoké Tatry (1:25.000)

Z juhu dolinu ohraničuje časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v úseku Rysy – Malý Javorový štít. Meno jej dal potok Biela voda, napájaný v závere Bielovodskej doliny Zeleným a Litvorovým potokom. Zelený potok vyteká zo Zeleného Kačacieho plesa v Kačacej doline, čo je nádherný skalný amfiteáter na konci Bielovodskej doliny. Litvorový potok vyteká z Litvorového plesa v rovnomennej doline, čo je druhá bočná dolina v závere Bielovodskej doliny a prechádza ňou turistická značka. Východzím bodom na vstup do doliny je osada Lysá Poľana.

Trasa

Lysá Poľana – Biela voda – poľana pod Vysokou – Litvorové pleso a späť

V jedno prázdninové ráno prichádzame s manželkou do Lysej Poľany a sme zaskočení ruchom, ktorý tu panuje. Všade plno áut hľadajúcich parkovacie miesto, jednoznačne prevládajú poľské "samochody". Pohotovo využívam pozvanie jedného z majiteľov miestnych obchodov, ktorý na nás máva a cúvam na jeho pozemok. Vysvetľuje nám, že kvôli peknému počasiu sa na poľskej strane hranice zaplnili všetky parkovacie miesta a motoristické tsunami sa prevaľuje do Lysej Poľany. Prísť o pol hodinu neskôr, tak hádam ani nezaparkujeme. Sme radi, že sme to šťastne stihli, nahadzujeme batohy a vyrážame do Bielovodskej doliny. Nie sme v nej úplne sami, no je evidentné, že absolútna väčšina posádok áut mala za cieľ Morské oko, čo je, mimochodom, paralelná túra s našou, oddelená zväčša len hraničným hrebeňom a tokom.

Úvodná časť putovania Bielovodskou dolinou, teda niečo cez 3 km alebo necelá hodinka, sa dá v skratke popísať ako pohodová nuda. Široká spevnená lesná cesta s minimálnym prevýšením nás privádza na Bielovodskú poľanu, rozľahlú lúku s horárňou a studničkou. Z poľany sa otvárajú prvé dnešné pohľady na Vysoké Tatry. Pre nás sú úplne nové (sme tu prvýkrát v živote) a sú naozaj nádherné. V podstate sa pozeráme do ústia prvej z bočných dolín Bielovodskej doliny, do Žabej Bielovodskej doliny. Definuje ju nezameniteľný bralnatý Mlynár vľavo a trávnatá Žabia kopa vpravo. A uprostred, nad dolinou, sa pyšne dvíhajú Vysoká a Rysy. Vskutku krásna scenéria na privítanie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Za Bielovodskou poľanou sa opätovne vnárame do lesa. Nasleduje zhruba 5 km (necelé 2 hodiny) mierneho, nenáročného stúpania širokým dnom doliny, počas ktorých postupne vidíme smrekový les v hádam všetkých štádiách lykožrútovej kalamity – od ešte nedotknutého, cez totálne zničený až po sľubne sa obnovujúci. Pohľady spočiatku osviežujú najrôznejšie skalné steny Mlynára a jeho okolia na čele so symbolom doliny – Bielovodskou vežou. Neskôr sa pridá ohromná skalná hradba v závere doliny s dvomi 2600-vkami, Zadným Gerlachovským a Lavínovým štítom. Ešte aj tu, pred záverom doliny, je jej dno na viacerých miestach úplne vodorovné a bystrina Biela voda tu ničím nepripomína hučiace riavy, známe z dolín na opačnej strane Tatier. Všetko však má svoj koniec. Pod Ťažkou dolinou, z ktorej vidíme len kolmé skalné zrázy spadajúce z jej prahu, nepochopiteľne porastené stromami, či drobný biely prúžok Ťažkého vodopádu, padajúci v ohromnej výške nad nami, začína pravé tatranské stúpanie.

Chodník na krátkom úseku prekoná takmer 300 výškových metrov záveru Bielovodskej doliny, čím sa dostane na úroveň skalného prahu, za ktorým nasleduje Kačacia dolina. Je skutočným skvostom celého komplexu Bielovodskej doliny. Nádherný kotol je obkolesený majestátnym skalným múrom, ktorý tvoria Gánok, Kačací, Batizovský a ďalšie štíty, týčiace sa takmer kilometer do výšky. Na dne je dekorovaný smaragdovo zeleným plesom s mierne tyrkysovým odtieňom, ktoré nemôže mať iný názov ako Zelené Kačacie pleso (1576 m). Z plesa vyteká Zelený potok, ktorý zakrátko prepadáva cez skalný prah, vytvárajúc tak Hviezdoslavov vodopád.

Značený chodník nevedie priamo k plesu. Po dosiahnutí Litvorového potoka sa z doteraz južného smeru stáča na východ a začína stúpať hore Litvorovou dolinou, čo je ďalšia z bočných dolín Bielovodskej doliny. Strmý výstup popri Litvorovom potoku nás zhruba po hodine privádza k Litvorovému plesu v nadmorskej výške 1862 m. Sme v krásnom vysokohorskom prostredí nad pásmom kosodreviny. Je čas obeda, tak sa jednohlasne zhodujeme, že sme v cieli dnešnej túry a skladáme batohy. Ľudí je tu málo, panuje tu väčší pokoj, ako v dolinách na južnej strane Tatier.

Priamo nad Litvorovým plesom sa vypína Litvorový štít, sme však tak tesne pri ňom na jeho úpätí, že samotný vrchol nevidíme. Navyše, presne odtiaľ svieti poludňajšie slnko. Na všetky ostatné strany sa však rozhliadať dá, čo počas obeda aj dostatočne využívame. V zásade sa dá pozerať dole a hore. Dole Litvorovou dolinou sa naskytá úchvatný pohľad do hĺbky Kačacej a záveru Bielovodskej doliny. Nad Kačacou dolinou sa dvíha najvyšší Gánok, kým nad záverom Bielovodskej doliny vidíme ústie ďalšej bočnej doliny zvanej Ťažká, s rovnomenným plesom na samom okraji jej skalného prahu. Dokonalú majestátnosť miesta dokresľujú skalné zrázy Mlynára nad tým. A niekde medzi Gánkom a Mlynárom sú Rysy. Ich typický dvojvrchol je z tohto uhla trochu skreslený, takže ich identifikujem len podľa množstva ledva viditeľných postavičiek na vrchole.

Pohľadom sa zdola presúvam na úroveň Litvorového plesa, kde je dominantným objektom Hrubá veža, prevyšujúca pleso o vyše 200 m. No a nakoniec je tu pohľad východným smerom či výstižnejšie strmo hore, kam pokračuje Litvorová dolina aj značený chodník a kam dnes nepôjdeme. Tak tam, pol kilometra aj viac nad nami, tam sa nebies dotýkajú Divá veža a hlavne Východná Vysoká. Vyzerá odtiaľ tak nedostupne, že sa mi nechce veriť, že na ňu vedie turistický chodník. V takomto krásnom prostredí leží Litvorové pleso. Prirátajme si k tomu jeho nádhernú zelenú farbu, ktorá je ešte smaragdovejšia ako pri Kačacom plese (rozdielna hĺbka) a výsledkom je ďalšia z malebných scenérií, ktoré rozľahlá Bielovodská dolina ponúka. Stráviť tu hodinu nie je žiadny problém a k návratu sa hotujeme, až keď sme naozaj nasýtení okolitými pohľadmi.

Zhodnotenie

Bielovodská dolina sa považuje za jednu z najkrajších tatranských dolín. Samostatne možno ani nie, no spolu so všetkými bočnými súčasťami rozhodne áno. Značený chodník sprístupňuje jedinú z nich, Litvorovú dolinu a umožňuje tak prechod na druhú stranu Tatier cez jedno z dvoch sediel situovaných nad ňou. Dnes sme si zvolili odľahčenú verziu s návratom po rovnakej trase späť do Lysej Poľany, vďaka čomu si dojmy z doliny zapíšeme do pamäti na dlhší čas.

Fotogaléria k článku

Najnovšie