Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Nenápadný skalný hrebienok s výhľadom na Plavecké Podhradie
Nenápadný skalný hrebienok s výhľadom na Plavecké Podhradie Zatvoriť

Túra Za jaskyňami a skalami pod Vápennou

K Vápennej som si dlho nevedela nájsť cestu. Zo značených chodníkov som sa pre ňu nedokázala nadchnúť a až časom som pochopila, že najzaujímavejšie miesta sú úplne inde. Postupne som v jej masíve objavovala jeden klenot za druhým a Vápenná sa napokon zaradila medzi moje najobľúbenejšie vrchy Malých Karpát. A hoci sme už čo-to z jej tajomstiev odhalili, mnoho ich zostáva stále skrytých.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+430 m stúpanie, -430 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 01.11.2021
Pohoria
Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 603 m n. m.
  • Najnižší bod: 263 m n. m. Plavecké Podhradie
Doprava
Plavecké Podhradie (vlak, bus, parkovanie v obci)
SHOCart mapy
» č.1079 Malé Karpaty, Červ. Ka… (1:50.000)

Trasa

Plavecké Podhradie – jaskyňa Červenica – jaskyňa S31 – jaskyňa S32 – jaskyňa Kržľa – jaskyňa Šípková – jaskyňa K2 – jaskyňa Pod koreňom – Jaskyňa pri kríži – skaly nad Královou dolinou – Plavecké Podhradie

Veterné dni nie sú na Záhorí ničím zvláštnym. Keď sa však silný juhovýchodný vietor spojí s neskorojesennými teplotami a malým 4-ročným chodcom, je ideálny čas na to, zaliezť si niekam do závetria a skúmať nové miesta. Len nedávno som narazila na informácie o akomsi peknom výhľadovom mieste na svahoch Vápennej, ako aj o zaujímavých jaskyniach, ktoré ukrývajú tunajšie lesy. Vyrážame teda na prieskum, tentokrát až trojgeneračne a do partie priberáme aj moju mamku.

Jaskyne a skaly pod Červenicou

Vyrážame z horného konca Plaveckého Podhradia, odkiaľ sprvu kráčame po žltej značke, smer Vápenná. Kúsok nad vodným zdrojom povyše dediny však žltú opúšťame a odbáčame z nej doľava na širokú lesnú cestu, z ktorej po pár metroch prestupujeme na chodníček, vedúci strmo hore, do svahov Vápennej. Hoci jesenné stromy ešte stále hýria všetkými farbami, chodník je často zasypaný čerstvou nádielkou lístia. Aj napriek tomu však zanedlho úspešne prichádzame k pekným skalám pod vrcholom Červenice. Pod skalnými stenami, ktoré sa využívajú na lezenie, stúpame stále vyššie až k jaskyni Červenica. Ide o celkom veľký a jednoducho dostupný priestor, kde si možno v pohode oddýchnuť. O čosi náročnejší je prístup k jaskyni S31, ktorá sa nachádza v skalách nad jaskyňou Červenica. Z našej party sa tam ako jediný vyberá Viktor. Výstup ani zostup nie sú zložité, najmä pri pohľade zdola, no vyžadujú opatrnosť a pevný krok. Ženská časť výpravy zatiaľ obdivuje dolnú jaskyňu a rôzne lezecké cesty. Je zrejmé, že ide o obľúbené miesto. Priestor je pekne upravený a na strome dokonca nachádzam teplomer.

Ďalej sa nechodí ani zďaleka tak často a chodník sa čoraz viac stráca v listoch. Postupne sa tiež stáva strmším a posledné desiatky metrov k jaskyni S32 sú najmä s Luciou dosť zaujímavé. Statočne sa ale drží a za pomoci dospelých prekonáva strmý svah, zosúvajúcu sa hlinu (miestami červenú, preto Červenica) zmiešanú s kamienkami a kde-tu listové záveje. Odmenou za krkolomný výstup je pekná priestranná jaskyňa bez vetra, zato s výhľadom na farebný jesenný les. Odtiaľto chodník ďalej nepokračuje, najnáročnejší úsek si preto pre veľký úspech zopakujeme, tentokrát smerom nadol. Schádzame do malej dolinky medzi dvomi hrebeňmi – z jednej strany sa nad ňou týčia skalné steny s jaskyňami, zo strany druhej to vyzerá len na strmý svah zasypaný listami, z ktorého kde-tu vytŕčajú nejaké skalky. Vyberáme si teda prívetivejšiu, ľavú stranu a občas sa až po štyroch škriabeme do kopca. Chodník tu nie je ani náhodou, zato pod listami je kopec pouvoľňovaných kameňov a suchých konárov. Lucia tlačí cukríky a bojuje, my jej podávame ruky, ako sa komu dá, až napokon zdarne vyliezame na pozvoľna stúpajúcu planinu pod vrcholom Červenice. Prekvapuje nás tu krásny čistý les, až máme pocit, akoby sme boli v parku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Kržľa, K2 a Šípková

Hoci je terén oveľa schodnejší, stále putujeme mimo chodníkov a smer udáva len jaskyňa Kržľa zaznačená v mape. Lucia s babičkou vedú svoje nekonečné rozhovory a s Viktorom zatiaľ hľadáme Kržľu, netušiac, ako vlastne má vyzerať. Napokon vchod do nej zazrieme na dne závrtu. Tu už o stopy ľudskej činnosti nie je núdza. Nad jaskyňou je nahádzané narezané drevo a okolo vedie široká lesná cesta. Pôvodne sme si tu chceli dať prestávku, no miesto nepôsobí veľmi prívetivo, takže ideme ďalej, tentokrát po ceste, a hľadáme, kde by sme sa naobedovali. Lucia je nedočkavá a prestáva sa jej chcieť kráčať, takže toho príliš veľa nenavyberáme a o chvíľu rozkladáme tábor na spadnutom kmeni stromu. Pofukuje, je celkom slušná zima, no cez jeseňou preriedené listy stromov máme aspoň aký-taký výhľad na hrebeň o kúsok ďalej.

Po krátkom oddychu pokračujeme po lesnej ceste, neďaleko mapa sľubuje hneď dve jaskyne – Šípkovú a K2. Hoci nás k nim vedie pohodlná, pozvoľne stúpajúca cesta, ani tieto dve nie sú zadarmo. Podľa mapy sa totiž nachádzajú v skalách poniže cesty. Oni to dokonca ani nie sú úplne len skaly, ale relatívne strmá zmes skál, kameňov, machu, konárov, stromov a listov. A uprostred toho majú byť dve jaskyne. Luciu s babičkou nechávame na ceste a s Viktorom sa tak trochu vraciame do geokešerských čias, len nám teda teraz chýbajú presné súradnice, listingy a aj nejaký drobný hint. Motáme sa teda medzi kameňmi a skalami, šmýkame sa po listoch, preliezame popadané stromy a pomedzi to hľadáme náznak vstupu do jaskyne. Napokon je naša snaha patrične ocenená a pripisujem si kredity za nájdenie jaskyne K2 a Viktor jaskyne Šípková. Kým vstupom do K2 je pomerne veľká puklina v skale, do ktorej Viktor aj sčasti nazrie, Šípková pôsobí z povrchu len ako neveľká diera do zeme, v ktorej miznú popadané listy.

Jaskyňa Pod koreňom a Jaskyňa pri kríži

Po hľadačskom úspechu nás cesta vedie ďalej veľmi príjemným lesom. Na tomto úseku nás nečakajú žiadne väčšie stúpania ani klesania, zato sú však na ceste slušné záveje opadaného lístia. Lucia si patrične užíva jesenné radovánky a „pláva“ v hŕbe listov, ktorú sme nahrnuli. Následne, samozrejme, vyžaduje podobnú hŕbu v každej zákrute. Na chvíľočku si odskakujeme k jaskyni Pod koreňom, ktorá je len niekoľko metrov od cesty a ako prvá je „zadarmo“. Už z diaľky totiž vidíme betónovú skruž, vytŕčajúcu spomedzi lístia. Z tabuľky umiestnenej na uzávere sa dozvedáme, že jaskyňa bola objavená v roku 2008 a uzáver zhotovil Jozef Kovárik. Do jaskyne sa dá nakuknúť, no okrem rebríka vedúceho do hlbín nevidno nič.

O niekoľko stoviek metrov ďalej prichádzame na križovatku lesných ciest. Bez malej turistky by sme asi ešte vybehli na Vápennú, no drobné nôžky, zima a pokročilý čas hovoria svorne proti tejto možnosti. Vyberáme si teda aspoň o trošku dlhšiu trasu okolo Jaskyne pri kríži a vrchu Kamenné. Napokon vôbec neľutujeme. Krátka zachádzka nás privádza k jednej z najzaujímavejších jaskýň dnešného výletu. Cez veľkú puklinu v skale totiž možno pohodlne vojsť do jej útrob. Niekoľko metrov dlhá chodba sa končí dvierkami, ktoré náhodného ľudského návštevníka ďalej nepustia. Nechýba v nich však okienko pre netopiere, no aj napriek nemu niektoré oddychujú zavesené dole hlavou vo voľne prístupnej chodbe. Lucia nemá rada uzavreté priestory, no napokon svoj strach prekoná a postupne sa v jaskyni vystriedame všetci. Obďaleč je prameň, ktorý však v čase našej návštevy netečie, postriežka a pekne upravený drevený kríž. Hoci je lúčka len kúsok od sedla Uhliská, kde sme boli neraz, tu sme prvýkrát. Nový je pre nás blízky skalnatý vrch Kamenné s výhľadom, ktorého návštevu nateraz vynechávame. Z cesty, ktorá ho obchádza, však obdivujeme aspoň jeho zaujímavé skalné útvary a pridávame si ho do pomyselného „to-do listu“.

Zostup skalným hrebienkom

Slnko sa skláňa k obzoru a čarovným jesenným lesom sa ponáhľame k záverečnej atrakcii dnešného výletu – skalnému hrebienku, ktorý sľubuje pekné výhľady, okorenené západom slnka. Lucia tam má zas od babičky sľúbene „kinderko“, takže tentokrát nezaháľa ani ona. Zostup je teda na naše pomery celkom rýchly a zanedlho sa vynárame na malej lúčke. Tu zachytávame aj posledné lúče slnka, ktoré následne zachádza za mraky a je po západe. Lesy za nami, ktoré ešte trochu osvetľuje, hrajú všetkými farbami a sme uchvátení už teraz.

Lúčka klesá, zdobia ju fotogenické stromy a postupne sa mení na skalný hrebienok, takú Kršlenicu v malom. Lucia dostáva vytúžené „kinderko“, vyslobodzuje z neho žraloka a posilnená čokoládou šikovne prelieza všakovaké skalky. Pre nás sú pohodové, pre ňu ideál – vcelku bezpečné, no stále zaujímavé. Navyše sa z nich otvára veľmi pekný a najmä neokukaný výhľad na Plavecké Podhradie. Je to čarovné fotogenické miesto, ktoré rozhodne stojí za návštevu. A nielen jednu.

O čosi nižšie sú skaly ukryté medzi stromami a čoraz menej výrazné, a keď preliezame viac popadaných stromov než skál, zídeme z hrebienka trochu doprava na akúsi starú lesnú cestu. Tiež to nie je ktovieaká výhra, svah je vcelku strmý, povrch kamenistý a na kameňoch hrubá vrstva listov. Lucia z toho má náramnú srandu – chytí akékoľvek dve ochotné ruky a nechá sa ťahať dole a nohami rozráža listy. Toto nadšenie úplne nezdieľame, ale napokon ju (aj seba) úspešne dovlečieme dole, do ústia Královej doliny.

V mape na nás ešte žmurká jaskyňa Nad vyvieračkou, chvíľu kráčame Královou dolinou smerom nahor, no keď pochopíme, že jaskyňa je pod skalami vysoko nad nami a delí ju od nás strmý prašný svah, tohto cieľa sa rýchlo vzdávame a popod les mierime späť na žltú značku k miestu, kde sme sa od nej odpojili. Červené šípky na lúkach nás lákajú, s Viktorom sa teda ešte na chvíľu noríme do pichľavých kríkov a babičku s Luciou posielame napred, veď nie je kde zablúdiť. Je. O chvíľu volajú, že došli k plotu vodárničky a nemajú kadiaľ pokračovať. Priateľ na telefóne, zamotaný v šípkových kríkoch, tento problém rýchlo vyrieši, dámy sa vracajú a teraz spoločne správnou cestou uzatvárame dnešný okruh. Ešte nakúkame do tmavnúceho lesa a hľadáme v ňom skaly, v ktorých sú ukryté jaskyne Červenica, S31 a S32, a potom rýchlo zbiehame po žltej k autu.

Vápenná ani tentoraz nesklamala. Hoci sme mali od začiatku objaviteľské chúťky, nečakali sme, že toho má pre nás tentokrát pripraveného až toľko. A to sme ešte ani zďaleka nevideli všetko...

Fotogaléria k článku

Najnovšie