Trasa

Hanušovce nad Topľou – chata na Doloch – Hôrky – Zlatá studňa – dolinou okolo potoka na Lízaný kameň – Vartáše č. 1 – Vartáše č. 2 – Hanušovské sedlo – Tri chotáre – Javornícka poľana – Krivý javor – pamätník leteckého nešťastia – skalný hrebeň Gibov – potok Šebastovík – Podhradík

Ráno vstávam skôr ako mám vo zvyku. Čaká má dlhšia cesta s prestupmi autobusom do Hanušoviec nad Topľou, kde chcem dnešné putovanie začať. Niektoré časti budú poznané, ale iné zas tie, ktoré som ešte nenavštívil v Slanských vrchoch môjmu srdcu najbližších. Je piatkový deň s predpoveďou počasia tridsať stupňov tak je potrebné mať aj dostatok vody na uhasenie smädu. Cesta ubehla rýchlo a nemusel som čakať ani dlhšiu dobu vo Vranove nad Topľou na prestup. Vystupujem z autobusu a už sa obzerám aby som si pre začiatok aj niečo nafotil z tohto mestečka v ktorom dnes začnem svoje putovanie. Sú to Hanušovce nad Topľou.

Mestečko z bohatou históriou a blízkou prírodou Slanských vrchov. Na začiatok spomeniem aspoň niečo o nich. Mesto leží v severovýchodnej časti týchto vrchov pri rieke Topľa, ktorá sem priteká zo severu. Jej pramene sú pod vrchom Minčol v Čergove. Od námestia, kde som vystúpil budem pokračovať po miestnej zelenej značke vedúcej na Hôrky. Táto začína na železničnej stanici. Hneď cestou prejdem povedľa pri potoku postavenom pamätníku padlým v bojoch počas II. svetovej vojny. Nad ním, len niekoľko desiatok metrov je zrenovovaný kaštieľ rodiny Soosovcov. Vedľa neho stojí rímskokatolícky kostol a nad ním aj ďalší kaštieľ rodiny Deženiovcov v ktorom sídli aj Vlastivedné múzeum. Za spomenutie stojí aj archeopark hneď vedľa múzea za palisádovou drevenou ohradou.

Tieto miesta dôverne poznám, a tak pokračujem vedľa okolo potoka smerom k viaduktu, ktorý pred sebou mám na dohľad. Pri mestskom úrade prechádzam na druhu stranu potoka a pokračujem pod samotnú konštrukciu a piliere dominantnej stavby – železničného viaduktu. Je to jedinečná stavba nielen na Slovensku ale v strednej Európe dlhá okolo 390 m. Jej jedinečnosť je aj v tom, že je postavaná v oblúku. Postavený a otvorený bol v roku 1943 a o rok bol poškodený partizánskou skupinou Čapajev. Opravený bol po vojne v roku 1947. Okrem tohto sú na trati Prešov - Strážske ešte ďalšie tri. Na úseku Hanušovce nad T. - Pavlovce. Na jednom z pilierov vidím aj pamätnú tabuľu a už odbočujem pod piliermi na druhú stranu trate a pokračujem poľnou cestou hore k lúkam nad mestom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kráčajúc lúkami sa teším z pekných výhľadov na okolie. Slanské vrchy mám pred sebou a občas sa otočím k Hanušovciam, aby som si vryl do pamäte aj tento pohľad pre orientáciu. Po lúke má sprevádzajú poletujúce včielky, motýle sajúce sladký nektár z kvetov, ktorých je tu neúrekom. Rozmanitá farebná spleť modrých čakaniek, žltých kozobrád, pestrých fialiek, žltých vysokých repíkov, fialovo modrých zvončekov a množstvo ďalších, ktoré má sprevádzajú aj neskôr v lesných porastoch. Spätne sa pozerám k železničným viaduktom, mestu a na Hanušovskú a Mernickú pahorkatinu.

Pomaly stúpajúc sa neskôr vnorím do lesa a pokračujem ním až kým ma značkovaná trasa nedovedie k chate na Doloch, kde sa na chvíľku zastavím, aby som pokračoval potom ďalej. Pri chate sa dá oddýchnuť v prístreškoch. Je tu aj prameň. Chatka patrí poľovníckemu združeniu Lipiny v Hanušovciach nad Topľou. Som dole pri chate z pred ktorej je aj pekný výhľad smerom k Oblíku, Šimonke, Čiernej hore a ďalším vrchom. Pri chatke je aj zdroj vody a tak si môžem zahasiť smäd a ušetriť tak svoje zdroje. Cesta ešte bude dnes dlhá. Je tu možnosť posedieť a oddýchnuť si. Hlavne žiadny bodrel a neporiadok, a tak to stáva aj po mojom odchode od chatky smerom späť na trasu po hrebeni. Ešte mi to chvíľku trvá pokračovať lesom, kým sa dostanem na jeho okraj k miestu nad Pavlovcami s názvom Hôrka, kde sa zastavím až pri smerovníku pred chatou Bačovňa a záhradkárskych chatkách a domoch. Tu odbočím vľavo a budem pokračovať po modrej značkovanej trase až na Zlatú studňu.

Od smerovníka začínam stúpať hore lúkou a otvárajú sa aj spiatočné pohľady k dedine Pavlovce, Chmeľov, Radvanovce. Tam som chodil v jari počas kvitnutia poniklecov na Radvanovských skalkách. Značkovaná trasa sa stáča vľavo hore do lesa a okolo železnej bačovej búdy na kolesách, ktorú stráži veľký pes Dunčo (možno) vchádzam za jeho brechotu do lesa a pokračujem lesom na ďalšiu lúku, kde sa už otvára hrebeň vrchov, ktorými dnes budem prechádzať k miestam v dnešnom turistickom pláne. Vystúpam do zúženej časti lúky a už sa mi otvára výhľad na Lysú, Hanušovské sedlo, Tri chotáre. Schádzam dole po lúke a odbočiac vľavo a mierne stúpajúc sa dostanem na lesnú spevnenú cestu, ktorou prechádzajú dve cyklotrasy.

Pokračujem, len pár metrov vľavo a už vidím aj chatu nad jazierkom na Zlatej studni pri chatke a jazierku, pri ktorom je aj smerovník. Na rýchlo si obzriem chatku a už schádzam dole k jazierku, kde je aj možnosť posedenia na laviciach zo stolmi pod stromami. V jazierku je vidieť plávať aj niekoľko celkom pekných rýb. Pod výtokom z jazierka je celkom pekný vodopád. Trocha oddychujem a čerpám sily na strmšie stúpanie, ako to bolo do teraz. Smerovník od Zlatej studne ukazuje dva smery. Prvý je po modrej hore do Hanušovského sedla a cez Zlatu baňu Sigord. Začína tu aj zelená, ktorá smerujúc pod Oblíkom k chate Čierna hora a potom pokračuje na Červenú mláku, kde sa napojí na medzinárodnú E 3.

Nepôjdem zatiaľ žiadnou z týchto značkovaných trás. Až neskôr sa napojím na červenú hrebeňovú trasu pod vrchom Lysá v mieste, ktoré aj dnes navštívim a to Vartáše. Mám k ním ešte dlhý kus cesty, a tak poďme po poriadku. Na lesnú cestu vchádzam v mieste, kde odbočuje modrá vpravo a poza hrebeň smeruje do Hanušovského sedla. Ja idem však rovno dolinou okolo potoka stúpajúc hore až skoro na koniec doliny, kde sa cesta stáča vľavo, aby pokračovala až k miestu, kde sa spájajú lesné zvážnice zo štyroch smeroch. Dostal som sa na túto križovatku a už odbočiac vpravo smerom na juh, aby som sa dnes zastavil na prvom plánovanom mieste mojej turistickej trasy a to na veľmi zaujímavom skalnom mieste.

Lízaný kameň (815 m)

Skál tu nie je veľa ale ta najkrajšia ma čo do seba. Hlavne ak sa na ňu turista pozrie zdola spredu. Malý výbežok je nádherný. Pohľad je akoby na hlavu obra z nejakej rozprávky. Nejaký obor, skaložrút, ale je to na každom, čo kto uvidí. Fantázii sa nikdy medze nekladú. Neskutočné. Rozprávkovo čarovné miestečko v Slanských vrchoch ukryté. Rozpráva sa, že jeho tvar zdola vylízali kravy, keď ho olizovali. Dá sa pod ním schovať pred nečasom, alebo aj na nocľah. Vraj tu niekedy v zbojníckych dobách boli ukrytí aj zbojníci. Trocha sa poobzerám okolo skaliek a väčších balvanov na okolí a už sa vraciam z miesta od Lízaného kameňa späť na zvážnicu, aby som pokračoval ďalej smerom západ a juh podľa toho ako sa pod výbežkami Lysej stáča lesná cesta.

V jednom mieste je vidieť východným smerom dve skaly. Už som pri nich bol, ale dávnejšie, a keďže nad nimi môžem pokračovať ku skalnej časti Vartáše tak idem k ním. V podstate sa jedná o Vartáše č. 1, ktoré pozostávajú z dvoch skaliek. Povedal by som im rozprávkovo Karkuľka a vlk. Možno niekto iný by v nich videl niečo iné. Od nich len pár metrov vyššie je aj lesná zvážnica, ktorá má mierne na juhozápad po dvesto metroch dovedie pod skalné mesto, ktoré som už spomenul. Som pod nimi a už kráčam k jednotlivým skalkám.

Vartáše (Slanské moai)

Nachádzajú sa po červenej značkovanej trase v smere od Hanušovského sedla k vrcholu Lysá severozápadne od vrcholu v nadmorskej výške 890 – 910 metrov. Skladajú sa z menších aj väčších skál a vežičiek rozložených na severnej strane. Niektoré sú priam ako skalné postavy. Dokonca aj v tváre ako sochy z veľkonočných ostrovov. Preto aj ten názov Slanské moai. Spomeňme, však aj názov Vartáše (Vartáši). K názvu sa viaže aj povesť, ktorej znenie je na informačnej tabuli pri červenej turistickej značke.

"Skántrili ste mojich verných vlčích vartášov Lysej! Od tejto chvíle vaše čierne duše na večnosť budú skliate do skál s vartovaním pred takým zlom, ktoré opantalo vás párobci z podhoria; hrmel kliatbou duch Slanských kopcov, spravodlivý a mocný Šimon nad štvoricou strachom zmeravených bratov vražedníkov. Zrazu sa tu pod bradou Lysej vypli prečudesno bizárdné, štíhle skaliny. Zdajú sa biť onakvejšie, čoby zo sveta človečieho a nie nemého, kamenného. Vartáši!"

Poznám tieto nádherné miesta, ktoré tu vytvorila príroda za predlhý čas miliónov rokov. Obzerám si ich stále, keď zavítam na tieto miest, aby som videl tu nesmiernu nemú a čarovnú krásu skál. Obria skala, ihly a vežička z každej strany sa ináč ukazujú. Tváre aj postavy len fantáziu použiť a predstavovať si tu nádheru. Už som pri tabuli z popisom Vartášou a Lízaného kameňa a kráčam dole po hrebeni k vyhliadke smerom na Hanušovce nad Topľou. Tu sa stretávam s priateľmi, s ktorými som sa ráno rozprával a sľúbili, že idú hore k Vartášom. Milé stretnutie, ale na dlhé debaty nie je čas. Ešte mám pred sebou dlhú cestu. Lúčime sa a ja pokračujem k vyhliadke a potom do Hanušovského sedla.

Tu prichádza modrá od Pavloviec cez Zlatú studňu a pokračuje na opačnú stranu smerom ku chate Fricka a potom dole do doliny a smerom na Sigord. Tu v sedle si trocha oddýchnem, doplním tekutiny a zjem svoju cestovnú horalku, aby som mal silu pokračovať na ďalší vrch, ktorý mám pred sebou, a to Tri chotáre. Obed mám naplánovaný až na Javorníckej poľane. Potrvá to hádam ešte podľa údaja takú ¾ hodinku.

Opäť trocha stúpanie k méte 1025 metrov nad morom lesom na vrchol Troch chotárov. Po prvotnom stúpaní zo sedla sa to potom trocha zmierni, a tak cesta po lese ubehne k vrcholu rýchlo a potom už len pokračovať dole na Krivú lúku ako prezývajú Javornícku poľanu. Len nedávno tu postavili aj pekné posedenie s prístreškom a tak sa práve preto rozhodujem na dlhší odpočinok a oddych. Lúka leží v nadmorskej výške 960 metrov. Ešte nie je pokosená, a tak je plná lúčnych kvetov z ktorých poletujú motýle a rôzny hmyz, aby sa nasýtili z ich sladkého nektáru. Tak sadám si na lavičku pod prístrešok a rozbaľujem svoju poživeň a vyberám minerálku, aby som sa nasýtil, zahnal hlad a uhasil smäd. Je predsa teplo a slniečko hreje.

V týchto miestach je aj smerovník, od Podhradíka sem prichádza zelená trasa. Dole k chate Fricka pokračuje červená s pokračovaním cez Nad Remetovou do Ruskej Novej Vsi. Spomeniem ešte aj pramene, ktoré sú v blízkosti, jeden je na severe Javorníckej poľany a je vzdialený len 150 metrov, druhý zas po červenej dole k chate Fricka. Mám za sebou možno aj pol hodinku oddychu, a tak môžem začať z posledným úsekom dnešnej trasy. Ten už bude mimo značených trás. Idem hľadať miesto leteckej havárie s pamätníkom pod Krivým Javorom a potom to bude ešte skalný hrebeň Gibov.

Pamätník leteckého nešťastia

Načerpal som síl a tak môžem vykročiť na opačnú stranu Krivej lúky a vnoriť sa do lesa, kde pokračujem po lesnej ceste, ktorá pretína aj samotný vrchol Krivý javor ( 977 m n. m ). Z hrebeňa pokračujem ďalej ešte takých 500 – 600 m nad dolinu, kde je aj výhľad a potom už podľa súradníc a GPX–ka hľadám pamätník v lese. Podarilo sa a tak som spokojný. Už dlhšie som sa k nemu pripravoval, aby som spoznal aj toto pamätné miestečko tragédie havárie lietadla. Je to aj vyčistené, a tak do zabetónovaných kameňov je vsadená časť lopatky vrtule lietadla. Pri zhoršenej viditeľnosti tu len 400 m pod vrcholom Krivého Javora havarovalo cvičné lietadlo L 29 Delfín dňa 30.5.1986 v nadmorskej výške 908 metrov. Na doske pamätníka sú uvedení aj členovia posádky, a to por. Pavelka a rtm. Hanus. Odchádzam z tohto smutného miesta a vraciam sa naspäť na lesnú cestu nad dolinu z výhľadom. Dole v doline prameni aj potok Šebastovík, ale mám pred sebou ešte jedno pre mňa neznáme miestečko, ktoré som videl pri jednej návšteve, ale bolo to z opačnej strany. Jedná sa podľa mapy o skalný hrebeň Gibov.

Gibov a jeho skaly

Pokračujem až k samotnému hrebeňu stále po lesnej ceste až kým po necelom kilometri za druhou dolinou je vidieť aj skalky. Tu sa aj cesta stáča trocha vpravo. Ja však idem hrebeňom a neskôr nad skalnými časťami hľadám miesto, kde sa dá lepšie zísť k ním. Veď pohľad zdola je krajší. Viditeľnosti trocha prekážajú aj listy stromov. Viem, ideálne by to bolo na jar, prípadne v jeseni po opadnutí listov alebo v zime. Dôkladne si prezerám tieto skalky, samotné vežičky a ihly aj mohutnejšie skalné steny. Som už dosť unavený, a tak sa veľmi nesnažím poznať každú skalku. Nachádzajú sa tu dve ihly – Gibovské, ale nejako mi pohľad z fotográfie v spletí lístia stromov stratil, ale určite som možno zišiel nižšie. Niečo podobné som aj videl. Veď to neprekáža, čo by som tu hľadal zas ak na tieto miesta opäť zavítam niekedy inokedy a v inom ročnom období. Teraz sa však musím dostať po vrstevnici hrebeňa stále klesajúc nižšie k potoku, aby som mohol pokračovať popri ňom. Je to potok Šebastovík. Po jeho druhej strane som už chodil, a tak to už poznám. Lesná cesta má dovedie do dediny Podhradík.

Som pri ňom a dá sa ísť aj po strane od Gibova, tak nemusím ani na druhú stranu potoka. V jednom mieste sa aj tak obe cesty stretnú. Lesom sa už potom kráča fajn a nemusím dávať pozor na kamene. Spevnená cesta má dovedie na okraj dediny pod vedením vysokého napätia a vchádzam do novo vystavanej ulice. Cestou vidím aj k hradnému vrchu, kde stojí pár múrov z hradu Šebeš v Podhradíku. Aj tento som už niekoľkokrát navštívil, a tak k jeho zrúcaninám dnes nejdem. Zastavím sa len pri tabuli s jeho históriou a už pokračujem dole dedinou okolo kostola, kde je aj obecný úrad a zastávka autobusu, na ktorý tu budem ešte chvíľku čakať, aby ma dopravil do Prešova, kde budem prestupovať na iný spoj domov.

Zvládol som dnešnú púť za novými miestami na mojich potulkách Slanskými vrchmi. Aj keď to bolo dnes dlhšie a v letnom horúcom čase to bolo aj trocha namáhavejšie. Tešil som sa z výhľadov prechádzajúc lúkami smerom k Pavlovciam a potom tie nezabudnuteľné skalné miestečka známejšie, ale vždy obohacujúce o svoju vznešenú šedivú kamennú krásu. Lízaný kameň, Vartáše, ale i tie nové čo som spoznal pod Gibovom. Miesto havárie, kde padlo lietadlo, aj množstvo zákutí v prekrásnej prírode. Slanské vrchy vždy niečo ponúknu, obohatia myseľ a lákajú pútnika k návštevám.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek