Trasa

Kežmarské Žľaby – Čierna voda – dolina Siedmich prameňov - Chata Plesnivec – Veľké Biele pleso – Chata pri Zelenom plese – Zelené pleso – Čierne pleso Kežmarské – Zelené pleso – Kovalčíkova poľana – Šalviový prameň – Nad Matliarmi – Biela voda – Kežmarské Žľaby

Leto je na konci, ostáva len týždeň a bude jeseň. Počasie je však veľmi pekné a slnečné, a tak je dôvod na peknú turistiku v Tatrách. Ráno sme museli trocha skôr vstávať, lebo cesta bola dlhšia. Zaparkujeme autá za zariadením Crocus v Kežmarských Žľaboch. Trocha sa poobzeráme po okolí a vchádzame do lesa na modrú značku, prichádzajúcu od hlavnej cesty.

Zo začiatku je to fajn, tak akurát na zohriatie, bez stúpania. Lesom sa kráča pohodovo. Občas sa objaví hríb na okraji cesty či pestrý tatransky kvietok. Sprevádza nás modrá, až kým nedôjdeme k smerovníku Čierna voda. Stadiaľto budeme pokračovať po žltej a začne stúpanie. Doposiaľ to bolo bez prevýšenia. Čaká nás mierne stúpanie s prevýšením 300 m počas 3 km, takže to nebude prudké. Ideme okolo potoka Čierna voda, ktorý sa neskôr odpojí a potom len okolo Malého potoka. Posledné metre sú trocha strmšie, ale je to v pohode. Vľavo máme veľmi pekné miesto s prameňmi a stekajúcou vodou zo všetkých strán. Niekoľko prudších zákrut cesty a sme v blízkosti Chaty Plesnivec.

Chata Plesnivec (1290 m)

Leží v Belianskych Tatrách v závere Doliny siedmich prameňov pod Skalnými vrátami, v juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu. Najľahší prístup k nej je z Tatranskej Kotliny a z Kežmarských Žľabov. Náročnejšie trasy sú od Tatranskej Javoriny a od Zeleného plesa. Už v polovici 18. storočia tu stála chatrč zlatokopa Drechslera z Rakús. Potom do roku 1930 tu bola koliba pastierov a v roku 1932 Tibor Gresch zo Spišskej Belej zriadil súkromnú chatu. V roku 1938 bola prestavaná k terajšej podobe a slúžila pre turistov. Od roku 1955 ju využíval TANAP ako výskumnú stanicu. Od roku 1997 opäť slúži pre verejnosť. Je celoročne otvorená.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Aj naša skupina sa tu na chvíľu zastaví a využije jej služby na občerstvenie a oddych. Je leto, tak je tu dosť rušno. Oddych padol vhod a pokračujeme ďalej po zelenej cez zalesnenú časť výbežku Bujačieho vrchu zo začiatku strmšie a potom sa to zmierni. Po vyjdení z lesa sa dostaneme na otvorenejšiu časť doliny Bielej vody. Z kosodreviny je vidieť oveľa viac, a tak sa mám na čo pozerať. Obe strany doliny sú nádherné. Vpravo v smere postupu sa ťahajú Belianske Tatry, vľavo zas niektoré vysokotatranské štíty.

Okolie sa pomaly začína odievať do jesenných farieb. Prejdeme cez Napájadlový potok a trocha strmšie stúpame, kým sa dostaneme k smerovníku pri Veľkom Bielom plese. Po celý čas sme sa postupne mohli dívať na Skalné vráta, vrch Hlúpy, Predné, Prostredné a Zadné Jatky. Tiež Bujačí vrch, ale aj nižšie položenú Beliansku kopu a Kopské sedlo. Od smerovníka je k nemu len polhodinka výstupu a mali by sme možnosť vidieť aj ďalšie vrcholy Belianskych Tatier, ako Havran a Ždiarsku vidlu. Tam však naše kroky nesmerujú, a tak si počas oddychu poobzerám okolie plesa. Urobím si niekoľko záberov a odfotím si kačky, ktoré tu plávajú alebo odpočívajú na jeho brehu.

Veľké Biele pleso (1612 m)

Je schované v okolitej kosodrevine pod Belianskou kopou, s rozlohou skoro 1 ha. Jeho dĺžka je 195 m a šírka 70 m s hĺbkou len do 1 m. Je od neho vidieť do Doliny Bielych plies v smere k prechodu od Belianskych Tatier cez Kopské sedlo k Vysokým Tatrám. Vľavo je Žeruchová kopa a za ňou Jahňací a Kozí štít. Dole dolinou zase vrcholky nižších vrchov Rinias a Stožky. Po oddychu, obhliadke plesa a nádherných pohľadoch na okolie pomaly odchádzame po červenej Tatranskej magistrále k ďalšiemu, menšiemu plesu - Trojrohému. Potom popod Žeruchovú kopu okolo prameňa Linda ďalej kamenným chodníkom sa pomaly blížime k štítom, ktoré sú stále bližšie a bližšie. V doline je vidieť ešte menšie pliesko alebo rašelinisko a o chvíľku je vidieť Chatu pri Zelenom plese a za ňou samotné pleso.

Zelené pleso a chata (1551 m)

Je celoročne otvorená pre turistov, leží v severovýchodnej časti Tatier pod Malým Kežmarským štítom na konci Doliny Zeleného plesa. Jazero je morénového pôvodu s rozlohou 1,78 ha s hĺbkou 4,5 m medzi Malým Kežmarským štítom, Jastrabou vežou, Jahňacím a Kozím štítom. V roku 1876 bola na neďalekej Rakúskej poľane postavená útulňa s názvom Edigova chata. V roku 1887 bola premiestnená na južnú stranu Zeleného plesa, ale v roku 1890 vyhorela. V 1897 na severnej strane postavili Fridrichovu chatu. Po páde monarchie sa premenovala na Chatu pri Zelenom plese až do roku 1950, kedy ju premenovali na Brnčalovu chatu podľa Alberta Brnčala, ktorý tragický zahynul pod Jastrabou vežou. Od 1992 sa vrátila k pôvodnému menu. Aj dnes však mnoho turistov povie, že ide na "Brnčalku".

Je to veľmi pekné miesto na oddych pod končiarmi s možnosťou občerstvenia, stravovania a nocľahu. Na brehoch plesa je dnes plno turistov, ktorí si užívajú nádherný deň a hľadiac do smaragdových vôd jazera odpočívajú. Naberajú novú energiu na výstupy či spiatočnú cestu. Aj naša skupinka si oddýchla a máme pred sebou ešte jedno pleso, ktoré chceme spoznať. Je neďaleko vedľa magistrály. Cestou k nemu však tiež môžeme vnímať celé okolie a vzdialenejšie Belianske Tatry, pod ktorými sme prechádzali stúpajúc od Plesnivca. Dorazili sme k plesu, ktoré je menšie ako Zelené.

Čierne Kežmarské pleso (1579 m)

Kežmarské preto, lebo Čiernych plies je viac. Je len o 28 metrov vyššie, ako Zelené, takže bez väčšej námahy sme sa k nemu dostali. Je to tiež morénové pleso. Pomenovanie však nesie od čierneho humusu na dne jazera. Jeho plocha je elipsovitého tvaru s veľkosťou 0,28 ha. Čo sa týka dĺžky a šírky, je to 98 m na 38 m a hĺbka 3,6 m. Celé leží pod severnou stenou Malého Kežmarského štítu. Vedľa vedie spomínaná Tatranská magistrála na Veľkú Svišťovku. Videli sme ho, tak sa zberáme späť k Zelenému, kde odbočíme do doliny a po žlto značenej trase pôjdeme dole.

Kráčame vedľa Zeleného potoka ešte s výhľadmi a spätnými pohľadmi na chatu a štíty, ktoré ho obklopujú. Výraznú Jastrabiu vežu, vľavo v slnečných lúčoch vzďaľujúce sa Belianske Tatry. Vpravo bližšie k nám nad hlavou Kežmarské štíty a Veľká Svišťovka. Pred nami Rinias a Stožky. Kamenný turistický a cykloturistický chodník nad blbotajúcim potokom nás vedie na východ, kde sa všetky potoky z doliny spoja do Kežmarskej Bielej vody.

Pomaly sa strácajú vrcholky štítov a smerujúc na juhovýchod ideme okolo Kežmarskej Bielej vody. Dozrievajúce červené plody jarabiny a tmavomodré horce len dotvárajú letnú turistiku. Občas poteší kaskáda na potoku so zurčiacou vodou tečúcou pomedzi biele kamene. Pomaly sa vytratia výhľady a len vzdialený potok, občas aj bližšie nám žblnkoce do kroku pomedzi vysoké statné smreky a jedle v tmavom lesnom poraste. Potešia menšie skalky vedľa chodníka, kým sa dostaneme ku Kovalčíkovej poľane, kde je zelená odbočka na Folarskú poľanu.

Kráčame lesom až sa dostaneme k drevenému mostu, ktorým prechádzame na druhu stranu potoka a sme pri Šalviovom prameni. Tu sa k našej žltej pripojí modrá trasa, ktorá neskôr odbočí. Dočkáme sa oneskorencov. Tu je cesta širšia a pri drevenej chatke je niekoľko sudov na pivo, možno kofolu, len tak položených. Sme na rázcestí nad Matliarmi, kde odbočí spomínaná modrá. Ešte sa zastavujeme pri menšom jazierku pri ceste s výhľadom ponad stromy smerom na Lomnický štít s budovou lanovky. Je vidieť aj jej stožiare. To sme skoro pri hlavnej ceste Kežmarská Biela voda - zastávka. Tu sú dve informačné tabule o meste Kežmarok. Ostáva nám len posledná časť trocha po hlavnej ceste do Kežmarských Žľabov, z nej neskôr zídeme na chodníky popri chatách a tie nás dovedú k chate Crocus, kde sme ráno zanechali autá.

Zhodnotenie

Teším sa na nové nepoznané túry zo zoznamu tatranských chát a plies. Dnes to v nádhernom slnečnom dni na sklonku leta bola nezabudnuteľná turistika za krásami Tatier. Nádherná lesná príroda, zurčiace potoky a neskôr výhľady v pásme kosodreviny boli očarujúce. Možnosť spoznania nových miest, horských chát a zastavenia sa na občerstvenie v teplom letnom dni padlo všetkým vhod.

Belianske Tatry a tatranské doliny boli nádherné a zaujali ma svojou čarovnou krásou stúpajúc k Veľkému Bielemu plesu. Plávajúce kačky dotvárali atmosféru na vode plesa a spríjemnili chvíľku na oddych. Aj ďalšie plesá a plieska boli čarovné a splynuli s krajinou obkolesenou vrcholkami okolitých štítov, vypínajúcich sa nad nimi.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek