Pre Námestovo som sa rozhodol vzhľadom na dobré autobusové spojenie s celým regiónom. Po preštudovaní množstva internetových stránok som naplánoval jednotlivé túry podľa vhodnosti spojov. Z knižnice som si musel požičať starú mapu 1:100 000, pretože na mojej nebola celá Orava a kvôli kúsku som nechcel kupovať ďalšiu mapu. Použil som aj mapu Roháčov. S Petrom som plánoval víkend pred dovolenkou prejsť Oravskú Maguru, no zlá predpoveď počasia nás odradila a tak som zaradil do plánu aj tento úsek. Ubytovanie som našiel tiež cez internet, na súkromí, a boli sme obaja s Danicou mimoriadne spokojní. Za 600 Sk/noc sme mali jedáleň, sociálku, kuchyňu, spálňu s krbom a balkónom, vlastne celé podkrovie. Cestovali sme vlakom 7:50, motoráčikom z Kraľovian do Dolného Kubína a potom autobusom cez sedlo Príslop do Námestova. Striedali sme tu túry po hranici so spoznávaním Oravy a tiež sme prešli Oravskú Maguru, aby som si doplnil chýbajúce úseky v prechode z najjužnejšieho bodu Slovenska po najsevernejší.

1. deň

hraničný prechod Novoť – Magura – Solisko – Jaworzyna – Úšust – Podúšust – Bednárová - Bednárov Beskyd – Svítková - sedlo Príslop pod Svítkovou – Bednárov Beskyd - Demänová – Lehotská – Oravská Lesná ObÚ

Na túto túru som sa tešil odvtedy, ako som sa pred dvoma rokmi s turistami z T. O. Bjatek dostal cestou na Veľkú Raču do sedla pod Svítkovou. Vedel som, že sem chcem doviesť minimálne Danicu. Vstávali sme o 5:21 (ako do roboty) a šli na autobus o 6:50. Zaviezol nás priamo na colnicu, ďaleko za dedinu Novoť. Okrem nás sa v ňom nik neviezol. Keď sme sa motali a hľadali smerovník, prišiel policajt a chcel nás kontrolovať, lebo si myslel, že sme vyšli z lesa. Napokon bol veľmi milý, dal mi pečiatku do "cancáku", ukázal pätník a na druhý deň nás vítal už ako starých známych.

Trasa bola mokrá, kráčali sme v podstate trávou a vibramy to nevydržali, musel som neskôr kúpiť impregnáciu. Na ceste sme videli líšku. Po asi 1.40 hod. sme pri hraničnom kameni 138/1 našli studničku. Výhľady žiadne, stretli sme dve skupiny Poliakov. Terén bol viac menej rovný, no dve klesania v bahne dali zabrať. Najmä klesanie z Úšustu bolo priam "o hubu". Potešil som sa smerovníku v sedle, lebo som vedel kde sme a cesta ubiehala napodiv rýchlejšie, než bol rozpis. Na Bednárovej sme našli veľký kameň s textom. Tu ho volali Pánsky kopec. Značiek nebolo veľa, no podľa pätníkov sa dalo ísť, chodník bol vychodený.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na Bednárovom Beskyde sme si na smerovníku pozreli časy a rozhodli sa, že sa sem vrátime a zídeme do Oravskej Lesnej. Najprv som myslel, že pôjdeme cez Vychylovku po červenej, alebo nebodaj autobusom cez Čadcu a Žilinu. Kopec Svítková nie je označený smerovníkom, je na ňom len veľký hraničný kameň III/150. Tak som si splnil jeden malý turistický sen - priviedol som Svítekovú na Svítkovú. Žeby tá švagriná mala pravdu a “e” naše ženy z priezviska majú vypustiť? A čo tak pokúsiť sa o reštitúciu!

Zostup do sedla bol klzký a nechcel som ísť späť, no Danica ma prehovorila a výstup nebol až taký zlý. V sedle Príslop pod Svítkovou sme sa vyzuli, najedli pri zrubovej chatke (núdzové prístrešie) a vrátili sa na Bednárov Beskyd. Po zelenej sme pohodlne zostupovali lesnou cestou až na lúku pri ceste, kde sme našli koľajnice zo zrušenej úvraťovej železničky. Tu sme sa napojili na červenú a po asfaltke došli cez Demänovú do Lehotskej. Z nej poľnou cestou pomedzi samoty, popri novej kaplnke k žltej a po nej k hotelu Tyraspol na námestí Oravskej Lesnej. Kúpili sme si zmrzlinu, minerálku a sedeli pri fontáne pred kostolom, ktorý je veľmi pekný. Na autobus sme čakali skoro dve hodiny. Deň bol slnečný, až príliš.

2. deň

Novoť – Hrubá bučina – Veľký Grúň – Mútňanské sedlo – Tri kopce – Krušetická poľana – Pilsko – sedlo Hliny – Veska – Beskyd – sedlo pod Beskydom – Pod Martošou

Ide o veľmi peknú túru. Policajt na colnici Novoť nás vítal už ako starých známych. Chceli sme oficiálne prejsť do Poľska, no Poliak sa ani neobťažoval vyjsť z búdky. Doviezli sme sa opäť sami na colnicu autobusom o 6:50 a tentokrát sme vyrazili vpravo. Kúsok asfaltkou a potom chodníkom popri pätníkoch. Pri Grúniku je turistická chata a stanový tábor. Bolo sucho, slniečko svietilo a tak sa šlo dobre. V Mútňanskom sedle začína zelená na naše územie a "stupák" na Tri kopce, kde sa pripája červená z Poľska. Tu sme sa najedli a osušili. Z Poľska sa hrnulo množstvo Poliakov a už sme ich stretali po celý čas.

Široká cesta so zrušenými stĺpmi elektrického vedenia nás doviedla pod Pilsko. Nešli sme po nej na veľkú turistickú chatu Pilsko (Schronisko na Hali Miziowej), ale popri vlekoch hore na kopec, kde bol krásny výhľad do diaľav. Keďže tu fúkalo, šli sme dolu popri výdatnom prameni. Klesanie bolo otrasné a skončilo prakticky až pri colnici Hliny. Vzhľadom na skorý čas sme sa rozhodli pokračovať ďalej. Najedli sme sa a začali stúpať na Vesku. Od nej sme stretali mladé Poľky, ktoré, vlečúc spacáky, či ruksaky, sa stále pýtali, ako ďaleko je na Hliny. Bola to dosť groteskná situácia, lebo im to všelijako viselo, poniektoré to dokonca ťahali po zemi. Proste nadšená mládež na asi povinnom výlete.

Cesta už bola rovná a usadlosti Poliakov priam na hranici. Zaujal nás plot s navlečenými hrdzavými konzervami. Hrmenie v diaľke signalizovalo dážď, ktorý nás dohonil na Beskyde. Šiel som s pončom ďalej, lebo som tušil sedlo. Danica sa nechcela schovať v chatke a tak sme šli zo sedla po žltej dolu. Keďže neprestávalo pršať, rozhodol som sa aj ja pri smerovníku Pod Matošou prezliecť. Hneď prestalo pršať. Asfaltkou sme sa vybrali do Oravskej Polhory. Keď som počul auto, začal som stopovať a na moju radosť mladý chlapec zastavil. Bol zaviezť partiu do horárne Borsučie na konci doliny. Vzal nás až do Rabče. V krčme sme sa prezliekli, dali si obligátne pivko a kofolu. Pozreli sme si miestny kostol a autobusom sa odviezli do Námestova.

Chránená krajinná oblasť Horná Orava

Najmladšia oravská obec, Oravská Lesná, leží na rozhraní Oravy, Kysúc a Poľska, v prostredí Slovenských Beskýd a Oravskej Magury. CHKO Horná Orava, v ktorej sa nachádza aj kataster obce Oravská Lesná, sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Bola vyhlásená v roku 1979 na výmere 70 333 ha. Veľkú časť územia zaberajú flyšové pohoria tvorené flyšovými horninami.
Takmer polovicu územia chránenej krajinnej oblasti zaberajú lesy. Značnú časť pokrývajú najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej hory, Pilska a Paráča s pralesovitými porastami smreka s prímesou jarabiny.

Ďalším výnimočným javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických vzácnych a ohrozených druhov rastlín, ako andromédka sivolistá, rojovník močiarny, ostroplod biely, rosička okrúhlolistá, plavúnec zaplavovaný, ostrica výbežkatá, vŕba čučoriedková.
Z veľkých šeliem sa v CHKO vyskytujú medveď, vlk, vzácnejší je rys.

Zdroj informácií:www.oravskalesna.sk