Malé Karpaty sa rozprestierajú na juhozápade Slovenska medzi Bratislavou a Novým Mestom nad Váhom. Pohorie nie je vysoké, najvyšší vrchol Záruby dosahuje 768 metrov nad morom, no ponuka turistických cieľov je veľmi pestrá. Nájdeme tu niekoľko krasových oblastí s jaskyňami, množstvo skál, pekných vyhliadok, zrúcaniny hradov, či typické bukové lesy, v ktorých na jar rastú koberce medvedieho cesnaku.

Zoznam túr:

1. Okruh z Devína na Sandberg
2. Hlboča a náučný chodník Molpír
3. Záruby, Ostrý kameň a Čertov žľab
4. Jelenia hora z Plaveckého Mikuláša
5. Kršlenica, Čierna skala a jaskyňa Deravá skala z Plaveckého Mikuláša
6. Vápenná – okruh z Plaveckého podhradia cez Báborskú a Plavecký hrad
7. Čachtický hrad a Veľký Plešivec
8. Orlie skaly, Malá Pec a Veľká Pec
9. Veľká homoľa, Traja jazdci, Tisové skaly a Zámčisko
10. Hundsheimer Berg - vyhliadka v rakúskej časti Malých Karpát
11. Gloc a Zrkadlisko, Geldek a Jelenec
12. Vysoká z Kuchyne
13. Dobrovodský hrad a prírodná rezervácia Slopy
14. Skalnatá z Čermákovej lúky
15. Pajštún a Dračí hrádok

Upozornenie: Ako vhodné túry pre deti uvádzame tie, ktoré majú do 500 metrov prevýšenia. Je to však len orientačné, niektoré deti zvládnu aj dospelácke túry.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

---

1. Okruh z Devína na Sandberg

Ide o nenáročnú túru po náučnom chodníku, ktorý vedie južnými svahmi Devínskej Kobyly pri Bratislave. Atraktívna trasa kombinuje zaujímavé stepné prostredie a krásne výhľady na hrad Devín a do Rakúska.

Okruh začíname v bratislavskej mestskej časti Devín. Onedlho míňame stádo kôz, ktoré sú súčasťou projektu zameraného na obnovu tradičnej pastvy v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla. Vďaka pastve vznikli jedinečné lesostepné spoločenstvá s teplomilnými rastlinami a vzácnymi živočíchmi. Kozy bránia tomu, aby tieto územia zarastali náletovými drevinami.

Hornou časťou náučného chodníka sa dostaneme na rázcestie Lipové a odtiaľ k pieskovému bralu Sandberg. Ide o významnú paleontologickú lokalitu, pozostatok treťohorného mora spred 14 - 16 miliónov rokov.

Spodná časť okruhu značená modrou značkou poskytuje viac výhľadov a vedie cez Waitov lom, bývalý kameňolom, ktorý teraz turisti využívajú na hry s deťmi. Je tu aj kamenné bludisko a náučná tabuľa o historických miestnych kameňolomoch.

Prečítajte si tiež:

• Okruh z Devína na Sandberg s deťmi

---

2. Hlboča a náučný chodník Molpír

Táto túra v Smolenickom krase vedie cez krátky skalný kaňon s jediným malokarpatským vodopádom a náučným chodníkom Molpír na miesto hradiska zo staršej doby železnej. Pridať si môžeme jaskyňu Driny, jedinú sprístupnenú jaskyňu s kvapľovou výzdobou v Malých Karpatoch.

Do doliny Hlboča sa dostaneme po modrej značke od hlavnej cesty. Chodník vedie najprv zachovaným lesom a potom stúpa do krátkej tiesňavy. Vodopád je po pravej strane, je len občasný, v plnej kráse ho môžeme vidieť pri topení snehu alebo po výdatných zrážkach. V koryte potoka nad ním sú aj charakteristické „hrnce”. Po ľavej strane rokliny je jaskyňa Panny Márie.

Vyjdeme na lúku Vlčiareň a krátko pokračujeme po žltej značke, potom odpočíme doprava na náučný chodník Molpír. Pôjdeme po skalnej hrane nad dolinou Hlboča s viacerými vyhliadkami do doliny a na vrchol Čelo. Z vrchnej časti hradiska je krásny výhľad na Smolenický zámok. Nižšie sú vybudované dve zrubové obydlia, súčasť náučného chodníka. Hradisko vzniklo v staršej dobe železnej, mohlo ho obývať 400 až 500 ľudí a zaniklo náhle, zrejme pri vojenskom konflikte. Schádzame po ľavej strane svahu k zrubom a potom popri náučných tabuliach do Smoleníc.

Zaujímavou alternatívou je vybrať sa zo Smoleníc po zelenej značke k jaskyni Driny. Po návšteve jaskyne pokračujeme na Vlčiareň, odkiaľ sa prejdeme k vodopádu, vrátime sa a pokračujeme na náučný chodník Molpír.

Prečítajte si tiež:

• Dolina Hlboča s deťmi
• Náučný chodník Molpír s dieťaťom

---

3. Záruby, Ostrý kameň a Čertov žľab

Túru začíname v Smoleniciach pri kostole, odkiaľ pokračujeme k Smolenickému zámku. V zámku je zaujímavá expozícia kočíkov a krásny výhľad z veže. Nadšencom histórie odporúčame aj múzeum v obci. Dajú sa tam pozrieť 6 000 rokov staré vykopávky.

Od zámku pokračujeme po modrej značke k sedlu pod Zárubami a na samotný najvyšší vrchol Malých Karpát s nadmorskou výškou 768 metrov. Pod vrcholom rastú zaujímavo pokrútené stromy na kopách skál, z vrcholu je výhľad obmedzený.

Skalnatý hrebeň medzi Zárubami a Ostrým kameňom patrí k najkrajším kútom Malých Karpát. Ostrý kameň bol postavený v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storočia. Slúžil ako strážny hrad na ochranu západnej hranice Uhorska pri ceste do českých krajín. Sú odtiaľto nádherné výhľady na protiľahlý hrebeň Veterlína a Čela, ale aj vodnú nádrž Buková a časť Záhoria. Pod sebou vidíme zalesnenú dolinu s modrou značkou, ktorou sa vraciame.

Z nej odbočíme do Čertovho žľabu. Ide o prírodnú pamiatku, vyhlásenú na ochranu ojedinelého geologického útvaru, skalného žľabu kaňonovitého rázu a krasových foriem. Odtiaľ sa vraciame cez lúku Vlčiareň naspäť k zámku a do Smoleníc.

Prečítajte si tiež:

• Záruby a Čertov žľab s dieťaťom
• Plavecký Peter – VN Buková – Ostrý kameň a späť

---

4. Jelenia hora z Plaveckého Mikuláša – okruh okolo Deravej skaly a cez Javorinku

Okruh z Plaveckého Mikuláša k jaskyni Deravá skala a po relatívne novej turistickej značke cez Javorinku a nádherné bralá Jelenej hory.

Z Plaveckého Mikuláša vyrážame po zelenej značke Mokrou dolinou. Míňame jaskyňu Deravá skala. Voľne prístupná jaskyňa vysoko vo svahu je pozostatok neznámeho jaskynného systému, ktorého súčasťou sú aj závrty na neďalekej plošine Javorinka. Jaskyňa je aj významným paleontologickým náleziskom, okrem iného sa tu našiel hrot mamutieho kla či čeľusť jaskynného medveďa. Na rázcestí Kubašová odbočíme na zelenú značku na kopec Javorinka. Je odtiaľto krásny výhľad na okolité lesy, bralá Kršlenice, Veterlín, Čelo a Čiernu skalu.

Jelenia hora je otvorená lokalita so skalnými bralami a s okolitým borovicovým lesom pripomína skôr Chorvátsko. Je odtiaľto krásny výhľad na Plavecký hrad a kopec Pohanská. Dole scházame po trávnatom hrebienku. Posledný úsek trasy vedie po poľnej ceste s výhľadom na Holú horu a bralá Kršlenice.

Prečítajte si tiež:

• Jelenia hora z Plaveckého Mikuláša

---

5. Kršlenica, Čierna skala a jaskyňa Deravá skala z Plaveckého Mikuláša

Veľmi atraktívna túra v Plaveckom krase zahŕňa dva skalné masívy s vyhliadkami a voľne prístupnú jaskyňu Deravá skala.

Z Plaveckého Mikuláša vystúpime na Kršlenicu žltou značkou cez listnatý, neskôr borovicový les. Zo skál sú nádherné výhľady do Mokrej doliny pod nami, na Plavecký Mikuláš, Plavecký hrad, kopec Pohanská a dvojvrchol Holej hory.

Pokračujeme príjemným chodníkom k rázcestiu s červeno značenou Štefánikovou magistrálou a odtiaľ stúpame na Čiernu skalu s panoramatickými výhľadmi na viaceré malokarpatské vrcholy. Vraciame sa po červenej značke k bývalému drevenému poľovníckemu kaštieľu Mon Repos, ktorý vyhorel. Ostala stáť len susedná murovaná budova horárne. Posledný úsek cesty vedie po zelenej značke Mokrou dolinou. Neďaleko Mon Reposu odbočíme k jaskyni Deravá skala.

Jaskyňa je voľne prístupná, podľa tabule ide o významné paleontologické nálezisko. Našiel sa tu hrot mamutieho kla či čeľusť jaskynného medveďa. Vo vnútri je ohnisko, vzhľadom na ohromnú výšku jaskyne sa tu dá bez obáv ukryť počas búrky. Spred jaskyne je veľmi obmedzený výhľad do doliny a protiľahlého lesa.

Prečítajte si tiež:

• Mokrou dolinou na Čiernu skalu so synom

---

6. Vápenná – okruh z Plaveckého podhradia cez Báborskú a Plavecký hrad

Tento okruh zahŕňa výhľadovú sedemstovku Vápenná, tretí najvyšší malokarpatský vrchol, so skalným hrebeňom, vrchol Klokoč, kde rastie množstvo divozelov, ďalšiu zaujímavú vyhliadku na Báborskej a zrúcaninu Plaveckého hradu.

Túru začíname v obci Plavecké Podhradie, odkiaľ po žlto značenom chodníku vystúpime na vrchol Vápennej. Je tu betónová rozhľadňa, no nádherné výhľady sú aj z okraja skalného hrebeňa. Vidieť Vysokú, Geldek, z rozhľadne aj Záruby, Veterlín, Čelo a Čiernu skalu. Ďalší úsek trasy vedie po okraji skál s neustálymi výhľadmi a zaujímavo pokrútenými stromami, ktoré vzdorujú extrémnym poveternostným podmienkam.

Klokoč je národná prírodná rezervácia, podobne ako Vápenná. Na lúčnom kopci so solitérnymi stromami môžeme v júli obdivovať množstvo vysokých, žlto kvitnúcich divozelov úhľadných. Aj odkiaľto sú krásne výhľady. Na Amonovej lúke sa dá oddýchnuť v zánovnom turistickom prístreľku. Pokračujeme po modrejk značke na Báborskú, odkiaľ vidíme lúky a hrebeň Vápennej. Klokoč je zaujímavý aj svojím dreveným krížom plným klincov. Klinec predstavuje starosť, ktorej sa chcete zbaviť.

Poslednom zastávkou na túre je Plavecký hrad z 13. storočia. Jeho ešte celkom dobre zachované ruiny sú obľúbeným cieľom návštevníkov. Z najvyššieho miesta je ako na dlani Holá Hora, Plavecký Mikuláš s vápencovým oblúkom Kršlenice, Záruby, Veterlín a Čelo.

Prečítajte si tiež:

• Plavecký hrad a Klokoč z Plav. Podhradia

---

7. Čachtický hrad a Veľký Plešivec

Výlet na obľúbenú zrúcaninu Čachtického zradu a na výhľadový vrchol Veľký Plešivec v najužšej časti Malých Karpát, známych aj ako Čachtické Karpaty.

Túra začína aj končí v obci Čachtice, odkiaľ ideme na hrad po zelenej značke. Čachtický hrad vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska. Pôvodne pohraničný hrad dohliadal na dôležitý priechod z údolia Myjavy na Považie. Postavili ho v 60.rokoch 13. storočia, za jeho zánik môže požiar v roku 1799. V roku 2014 bol po 2 - ročnej rekonštrukcii opäť sprístupnený verejnosti. Z hradu a jeho okolia je pekný výhľad na rieku Jablonka a obec Višňové. Hradný vrch je národnou prírodnou rezerváciou.

Z hradu pokračujeme modrou značkou po otvorenom hrebeni, väčšinu ďalšieho úseku po Veľký Plešivec však kráčame lesom. Neďaleko vrcholu vchádzame do Národnej prírodnej rezervácie Plešivec, vedie lúkami, z ktorých dovidíme na Čachtice a vodnú nádrž Plešivec. Veľký Plešivec je nezalesnený vrchol s krásnymi výhľadmi do údolia a na protiľahlý hrebeň Považského Inovca. Vidieť odtiaľto aj Čachtický hrad. Návrat je po tej istej trase.

Prečítajte si tiež:

• Na Čachtický hrad a Veľký Plešivec s deťmi

---

8. Orlie skaly, Malá Pec a Veľká Pec

V severnej časti Malých Karpát sa nachádza Dobrovodský kras. Pozrieme si tu vyhliadkové Orlie skaly a jaskyne Malá Pec a Veľká Pec, ku ktorým vedie náučný chodník.

Od vodnej nádrže v Pustej Vsi stúpame po miestnom značení na Orlie skaly. Skaly sú národnou prírodnou rezerváciou, rastú tu vzácne rastliny, ktorým vyhovuje teplo a skalné svahy. Na okraji rezervácie je vyhliadka na okolité lesy a vrchol Záruby.
Pokračujeme okolo hrobu baróna Alberta von Wattenwyla, ktorý žil v neďalekom letohrádku. Ďalším cieľom je Malá Pec, atraktívny vrchol, čiastočne otvorený, čiastočne zalesnený borovicou. Nachádzame sa v krasovom území s množstvom zaujímavých skalných útvarov. Najväčším je mohutná skalná brána vytvorená v pieskovci pôsobením vetra. Ide o chránenú prírodnú pamiatku.

Náučným chodníkom sa vraciame k jaskyni Veľká Pec. Tesne pred ňou vyjdeme ešte na vrchol kopca, je však zalesnený a bez výhľadov. Veľká Pec je verejnosti voľne prístupná jaskyňa. Ide o významnú archeologickú lokalitu z obdobia paleolitu. Jaskyňa má charakter skalného previsu a je dlhá približne 15 metrov. Našli sa v nej kosti mamuta, nosorožca srstnatého, koňa divého či soba.

Prečítajte si tiež:

• Orlie skaly, Malá Pec a Veľká Pec

---

9. Veľká homoľa, Traja jazdci, Tisové skaly a Zámčisko

Okruh vedie viacerými zaujímavými miestami neďaleko Modry. Túru začíname a končíme na Zochovej chate v Modre, v časti Piesok.

Prvou zastávkou sú Tisové skaly na hornom okraji zjazdovky nad Zochovou chatou. Kremencové skalky sú nevysoké, ale pekné, tiahnu sa v dlhšom pásme odtiaľto až takmer po vrchol Veľká homoľa. Sú pomenované podľa tisa, ktorý tu zrejme v minulosti rástol.

Na Veľkej Homoli stojí rozhľadňa Alexandra Filípka. Je nástupkyňou staršej rozhľadne, ktorá bola demontovaná kvôli zlému stavu. Súčasná bola postavená v roku 2018, jej výška je 21,6 metra. Sú z nej panoramatické výhľady na Modru a ďalšie malokarpatské vrcholy ako Čmeľok, Čertov kopec, Vysokú či Záruby.

Z Veľkej homole zbiehame k Trom jazdcom, využívaným ako cvičné horolezecké skaly. Sčasti sa dá na ne vyliezť aj bez istenia.

Pokračujeme po žlto značneej trase na Zámčisko. Na tomto kopci ležalo hradisko, využívané asi od staršej doby železnej, približne 750 – 450 rokov pred naším letopočtom. Slúžilo najmä ako útočisko pred nepriateľom pre obyvateľov okolitých sídel. Ešte stále je zreteľne vidieť obranné valy hradiska, do tejto podoby bolo prestavané v časoch Veľkej Moravy.

Naspäť sa vrátime po modrej značke opäť cez Tisové skaly.

Prečítajte si tiež:

• Veľká homoľa, Traja jazdci, Tisové skaly a Zámčisko

---

10. Hundsheimer Berg - vyhliadka v rakúskej časti Malých Karpát

Rakúske mestečko Hainburg an der Donau leží v obzvlášť peknom prostredí. Okrem rieky Dunaj disponuje atraktívnymi solitérnymi kopcami Braunsberg a Schlossberg, na druhom sa nachádza zrúcanina hradu. Pohľad na ne i mestečko sa dajú obdivovať z výbežkov hory Hundsheimer Berg, najvyššieho vrcholu Hainburských vrchov, ktoré sú geografickou súčasťou a ukončením Malých Karpát.

Východisko je na hainburskej ulici Carnuntumstrasse, úvod trasy treba konfrontovať s mapou. Vyjdeme do lesa a odtiaľ sa po krátkom čase dostaneme k dvom nádherným vyhliadkam, ku ktorým treba odbočiť z hlavného chodníka doprava. Vidieť z nich veľký kostol v Bad Deutsch Altenbergu, ďalej máme priam letecký pohľad na Hainburg, Schlossberg a Braunsberg, vzadu sa črtá Devínska Kobyla.

Po kratšom stúpaní lesom sa ocitneme na obrovskej lúke. Celá južná časť kopca je otvorená a máme výhľad na rovinu doďaleka, keďže pohorie tu končí. Na vrchole sú lavičky, chata Hundsheimer Hütte (občerstvenie si treba priniesť) a kríž s nápisom Gipfel (vrchol).

Zísť sa dá rovnakou trasou, no môžeme aj pokračovať na druhú stranu kopca, cez prírodnú rezerváciu po náučnom chodníku do obce Hundsheim.

Prečítajte si tiež:

• S deťmi na Hundsheimer Berg
• Náučným chodníkom na Hundsheimer Berg s deťmi

---

11. Gloc a Zrkadlisko, Geldek a Jelenec

Malokarpatský vrchol Geldek patrí medzi menej navštevované miesta nielen preto, že naň nevedie značka, ale aj kvôli tomu, že leží v obore, kam bol dlho zakázaný vstup. To sa už zmenilo a tak sa Geldek dá spojiť do pekného okruhu aj so skalným útvarom Glóc, ktorý možno zaradiť medzi skryté perly Malých Karpát.

Túra sa začína v ústí Častianskej doliny tesne nad malokarpatskou obcou Častá. Prvá časť trasy vedie po zeleno značenom chodníku, z ktorého odbočíme na Skalku známu aj ako Glóc. Okrem skaly je tu borovicový hájik. Z Glócu ďalej vedie hrebienok miernym stúpaním na Zrkadlisko. V mapách je jeho vrchol niekedy nesprávne označený ako Skalka.

Na Geldek sa dostaneme popri plote obory, najprv na jeho nižší vrchol a neskôr na vyšší s väčšou vrcholovou plošinou so solitérnymi stromami. V mapách sa stretnete aj s nesprávnym označením jedného z nich ako Jelenec. Podľa úvodníka vo vrcholovej knihe ide o názov z 50 – tych rokov 20. storočia pre celé dvojvršie, ktorý sa však neujal. Aktuálne sa používa Geldek alebo miestny variant Keltek, ktoré odkazujú na pôvodne nemecké pomenovanie Goldeck (Zlatý kút). To bolo pomenovaním väčšej oblasti s výskytom zlata.

Schádzame druhou stranou cez skalné terasy a následne dolinou cez Gabčovu lúku. Väčšia časť trasy vedie mimo značených chodníkov, keďže sa však pohybujeme v 2. stupni ochrany, je to povolené.

Prečítajte si tiež:

• Glóc, Zrkadlisko a Geldek – okruh z Častej

---

12. Vysoká z Kuchyne

Okruh z obce Kuchyňa nás zavedie druhý najvyšší a veľmi populárny vrchol Vysoká. Obľúbená je vďaka výhľadom, fotogenickým pokrúteným dubom aj skalám.

Túru začíname na konci obce Kuchyňa. Na tradičnom východisku Vývrat už nezaparkujete. Modrou značkou prechádzame najprv cez pasienky s výhľadom na náš dnešný cieľ. Za Vývratom vojdeme do lesa, kde kráčame po zvyškoch lesnej železnici, na krátkom úseku dokonca s podvalmi. Pokračujeme lesom, neskôr starším rúbaniskom.

Zo skalnatého vrcholu je panoramatický výhľad na kopce Skalnatá, Veľká Homoľa a Kukla. Vrchol kopca je aj súčasťou rovnomenného pralesa, rastú tu lipovo – javorové sutinové lesy a vápnomilné bukové lesy.

Schádzame po modrej značke na opačnú stranu Vysokej až na rázcestie Hubalová. Tu sa odpojíme na cyklotrasu, ktorá nás zavedie naspäť na Vývrat. Po ceste je architektonicky zaujímavá poľovnícka usadlosť. Menej zdatným turistom odporúčame zostup z vrcholu Vysokej po rovnakej trase.

---

13. Dobrovodský hrad a prírodná rezervácia Slopy

Nenáročný okruh z obce Dobrá voda nás privedie k starému židovskému cintorínu, zrúcanine Dobrovodského hradu, do zaujímavej prírodnej rezervácie Slopy a k obľúbenému výletnému miestu s kaplnkou.

Červená značka z obce donedávna viedla priamo cez cintorín s pamätníkom Jána Hollého, teraz však cintorín obchádza sprava. K pôvodnej trase sa napojí na mieste, kde stoja v lese nahnuté náhrobky starého židovského cintorína. Odtiaľto pokračujeme ďalej borovicovým lesom. Nachádzame sa v Dobrovodskom krase a voda sa stráca v podzemí, aby sa potom vynorila v podobe mnohých prameňov či vyvieračiek, okolo sú aj jaskyne.

Hrad bol postavený v 13. storočí, v 18. storočí vyhorel, o jeho záchranu sa teraz snažia dobrovoľníci. Hrad je pomerne rozsiahly, hneď pri vstupe je zachovaná bašta. Keďže hrad stojí v lese, výhľady z neho nečakajte. Na samotný hrad je však pekný výhľad z pokračovania červeno značenej trasy.

Nachádzame sa v rezervácii Slopy, kde sa chráni bukový, dubový, lipový a javorový les na vápencovom podklade. Aj esteticky sú lesy, na ktoré z chodníka dovidíme, veľmi hodnotné. Keďže sme v rezervácii s najvyšším stupňom ochrany, z chodníka tu neschádzame.

Na rázcestí Skálie odobčíme na modrú značku a následne na zelenú, ktorou sa vrátime do obce. V teréne sa dajú vidieť zvyšky úzkorozchodnej lesnej železnice, ktorú dal postaviť gróf Jozef Pálffy. Napokon sa môžeme zastaviť v lokalite Podmariášom, kde je prameň a malá kaplnka. Okolie kaplnky je oplotené, keďže ide o vodný zdroj.

Prečítajte si tiež:

• Dobrovodský hrad so synom na pleciach

---

14. Skalnatá z Čermákovej lúky

Nenáročná túra na obľúbený vrchol s najfotografovanejším stromom v Malých Karpatoch.

Východiskom je Zochova chata nad mestom Modra. Odtiaľto kráčame po žltej značke najprv popri chatách, neskôr lesom na Čermákovu lúku. Pred ňou sa ešte môžeme zastaviť pri Studničke Modranská Baba.

Čermákova lúka je obľúbeným miestom na opekanie či rôzne hry, kde môžete bez obáv nechať deti vybehať. Nasleduje veľmi strmý, ale krátky výšľap červenou značkou na vrchol Skalnatej. Z vrcholu sú široké výhľady na Záruby, Vysokú, Vápennú, Kuklu a okolité lesy. Vraciame sa tou istou trasou.

Prečítajte si tiež:

• Zo Zochovej chaty na Skalnatú so synom v nosiči

---

15. Pajštún a Dračí hrádok

Nenáročný okruh z Borinky nás zavedie na dve hradné zrúcaniny.

Pajštún je obľúbeným cieľom mnohých turistov. Ide o gotický hrad z 13. storočia, v roku 1809 ho zničili napoleonské vojská. Z Borinky sem vedie strmý, no pomerne krátky výstup po červeno značenej trase. Do hradu chádzame cez zachovanú bránu, stále tu stoja viaceré vysoké múry. Z areálu hradu je pekný výhľad do širokého okolia až po vrchol Kamzík a dolu na obec Borinka.

Z hradu pokračujeme cez les po žltej značke k zrúcanine strážnej veže z 13. storočia, známej ako Dračí hrádok. Hrádok zanikol v druhej polovici 16. storočia. Veľa z neho neostalo, ale je to dobrý cieľ pre dieťa alebo fanúšikov histórie. Míňame ešte náučnú tabuľu venovanú ťažbe mangánových rúd v Malých Karpatoch a po ceste sa vraciame do centra Borinky.

Prečítajte si tiež:

• Na Pajštún a Dračí hrádok s deťmi

---

Autori a autorky fotografií: Soňa Mäkká, Zdeno Vasilišin, Elena Šeligová, Anton Zahradník, Lukáš Varšík, dsa144, Branislav Krátky, Karolína Dobiašová.