Je Ďurková skôr útulňa alebo horská chata?

Má štatút útulne a aj je to viac útulňa. Ľudia chodia voľne, nerobíme rezervácie na ubytovanie.

Aká je história útulne?

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Útulňa stojí na základoch starej chaty, ktorá sa stavala v rokoch 1930 až 1931. Pomaly sa rozvíjala a za 10 rokov z nej bola druhá najväčšia chata v Nízkych Tatrách. Okolo Chabenca sa rozvíjal turizmus. Žiaľ, v roku 1940 na chate vypukol požiar a zhorela do tla. Zničili sa aj základy, obnova teda nebola možná. Ostala tam stajňa, ktorá sa opravila a ľudia v nej mohli prespávať.

V roku 1990 povolili stavbu novej útulne. Trvalo desať rokov, kým sa postavila. V roku 2002 sa slávnostne otvorila a dala sa turistom do užívania.

Dispozícia je asi o niečo skromnejšia, než bola pôvodná chata, v čom je rozdiel?

Pôvodná chata mohla ubytovať 100 ľudí, mala 16 izieb, samostatnú dámsku nocľaháreň, spoločnú nocľaháreň, kúpeľňu, lyžiareň a sušiareň, Dokonca tam bol vodovod, dotiahli ho asi dva roky pred požiarom.

Dnešná útulňa má kapacitu okolo 40 ľudí, keď je to potrebné, vyspí sa aj 60. Na prízemí je jedáleň a kuchyňa, hore je spoločná nocľaháreň. WC je latrína pred chatou.

Zdroj vody je studnička za útulňou?

Áno, starý vodovod sa nepodarilo obnoviť. Tento 200 m od chaty vzdialený je studničko - prameň, je výdatný, bola z neho napájaná aj stará chata. Funguje celoročne.

Kto je vlastníkom útulne?

Klub slovenských turistov v obci Jasenie. Chatu mám v prenájme na 5 rokov, takže ešte dva roky.

Budeš chcieť pokračovať?

Uvidím o dva roky, ale celkom ma to baví, ak budú všetci spokojní a nič sa nestane, hádam hej.

Ako je na útulni riešená elektrina?

Na začiatku sme mali len generátor a petrolejky. Teraz sme tam dali solárne panely, baterky a urobili elektrickú sieť. Nám to vystačí, no hostia si môžu dobíjať baterky len v lete. V zime, keď je málo slnečných dní, to nefunguje.

Zásobujete útulňu autom alebo pomocou nosičov?

V letných mesiacoch, teda od polovice mája do približne októbra, kým nenapadne prvý sneh, zásobujeme chatu na aute. Na jeseň sa nanosia trvanlivé potraviny a ostatné si v zime vynášame sami.

Aká je návštevnosť v lete a v zime?

Je to veľký rozdiel. V lete sú celé Nízke Tatry obliehané turistami, v júli a auguste začína byť celkom plno. Zvýšil sa záujem o prechod Cesty hrdinov SNP, čo tiež prispelo k nárastu návštevnosti. Naopak, v zime je to jedna z najnedostupnejších chát na Slovensku. Dolina Kyslá má takmer 22 km, je bez signálu a je aj náročné z chaty zlyžovať. Z druhej strany, od Magurky je to jednoduchšie, no v zime sem chodia najmä skialpinisti. Predtým aj českí návštevníci, no tých chodí pomenej.

Kvôli koronavírusu?

Áno, ale dúfame, že sa to opäť rozbehne.

O koľko vám klesla návštevnosť počas pandémie?

Počas korony sa zastavila návštevnosť úplne, hlavne českí turisti nechodili. Celý jeden rok ich chodilo veľmi málo. Opatrenia bolo zle nastavené a chodili len Slováci. A tí, keď je škaredo, neprídu Majú to za domom, tak počkajú na pekné počasie.

Stáva sa, že v lete nemáte kam ľudí uložiť?

Možno tak raz za rok, keď vyjde predĺžený víkend. U nás na chate sa nerobia rezervácie, no vravíme ľuďom, aby si priniesli stany, tak sa to vždy nejako uprace.

Okolie chaty je aj podľa návštevného poriadku jedným z miest, kde je povolené stanovanie. Nerozmýšľali ste, že by ste mali vlastné stany, ktoré by ste ľuďom požičiavali, ako je to na útulni Andrejcová?

Rozmýšľali sme nad tým, lenže u nás je to trocha vyššia nadmorská výška a v okolí Chabenca stále dosť fučí, a to aj v lete, je to tam otvorené. Nemyslím si, že by stany vydržali stáť na jednom mieste. Museli by sme buď kupovať stále nové, alebo ich nejako zakopať do zeme, neviem si to predstaviť.

Tým ľuďom, ktorí si ich postavia na jednu noc, ich neodfúkne?

Občas s tým majú problém. No ak by tam stáli dlhšie, tak si to neviem predstaviť.

Sú problémy s rozdielnymi očakávaniami návštevníkov? Jedni chcú skoro ráno vyraziť na túru a vyspať sa, iní by si možno radi posedeli pri gitare a ostali dlhšie hore.

Toto je problém asi na každej horskej chate. Snažíme sa to hlavne v lete striktne dodržiavať. Ľudia si chcú oddýchnuť, keď prešli do sto kilometrov za štyri, päť dní, tak sú unavení. Začali sme to riešiť tak, že tých, čo chcú, pošleme o desiatej spať, a tí, ktorí nechcú, môžu ísť za chatu na jedno miesto mimo okien hrať na gitare a nikomu tam neprekážajú.

Koľko pracuje na chate personálu, aký je rozdiel medzi týždňom a víkendom, prípadne v lete a v zime?

V zime sme tam cez víkendy po dvaja. Cez týždeň po jednom, vtedy takmer nikto nechodí. V lete sme aj po tri páry, s brigádničkami, podľa toho, aké je počasie, ako sú sviatky a podobne.

Vždy je niekto na útulni?

Snažíme sa, aby tam vždy niekto bol.

Poskytujete varené jedlo?

V lete sa varí skoro každý deň a veľké skupiny sa nám aj dopredu nahlásia, potom navaríme guláš či polievku, aby sme neboli prekvapení. V zime varíme cez víkendy, no varí sa aj pre chatárov, takže ak príde jeden či dvaja ľudia, tak sa najedia s nami.

Čo varievate?

Guláš, segedín, cestoviny, polievky.

Plánujete na útulni nejaké rekonštrukcie?

Väčšiu rekonštrukciu sme robili pred štyrmi rokmi, bola to celá izolácia strechy, lebo do chaty zatekalo, vlhlo to. Rozobralo sa celé podkrovie, urobila sa izolácia a nové zateplenie, bola to dosť veľká investícia. Teraz uvidíme, aká bude sezóna a podľa toho uvidíme, čo a ako.

Aké máte vzťahy so správou národného parku?

Celkom dobré. Obmedzenia z ich strany nemáme, no nad chatou začína 5. stupeň ochrany, oproti je národná prírodná rezervácia Skalka, takže by bol problém napríklad niečo pristavať.

Ako dlho pracuješ na chate?

Dvanásty rok, predtým som tam chodil ako brigádnik, potom som už na chate pracoval a teraz ju mám v prenájme.

Čo máš rád na chatárčení?

Slobodu. Rád robím s ľuďmi, rád sa s nimi rozprávam a keď nás je tam viac, keď sme väčšia partia, človek má aj voľno, je v horách. A nebýva tu veľa ľudí, takže mám priestor aj pre seba, to je na tom pekné.

Zmenili sa návštevníci za tých 12 rokov a ak áno, v čom?

Určite sa zmenili, predtým to bolo viac také rodinné, ľudia boli spokojnejší. Teraz sú ľudia viac rozmaznaní, majú lepšiu výbavu a máloktorí sa vedia správať v horách. Prestávajú byť navzájom ľudskí. Aj keď sa vraví, že na hory chodia ľudia s iným zmýšľaním, to už prestáva platiť.