Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Barankov most pri Stakčíne
Barankov most pri Stakčíne Zatvoriť

Túra „Na Východe nič nie je“ III.

A ja by som doplnil preslávený výrok, že na krajnom Východe nič nie je. Lebo to som si donedávna myslel o oblasti popri hraniciach s Ukrajinou. Teda okrem drevených kostolíkov. No postupne sa mi ukazovali rôzne zaujímavosti, až ich bolo toľko, že to stačilo na 4-dňovú túlačku.

Vzdialenosť
49 km
Prevýšenie
+1489 m stúpanie, -1596 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 02.08.2020
Pohoria
Bukovské vrchy (Národný park Poloniny) a Vihorlatské vrchy (CHKO Vihorlat)
Trasa
Voda
Studňa Oresta Dubaya vo Veľkej Poľane
Nocľah
bývalá Veľká Poľana, Kolonica (futbalové ihrisko, altánok)
Doprava
Kalná Roztoka (bus) - Stakčín / Snina (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.486 Bukovské vrchy, Poloni… (1:40.000)

V prvej časti som opísal putovanie od dedinky Koňuš, až po rozhľadňu Holica, kde som zažil nočný zážitok s policajtom. V druhej časti som prešiel od rozhľadne nielen pralesom, ale aj doslova divočinou a po adrenalíne so psami som zakončil predošlý deň v bývalej dedine Veľká Poľana. A tu je pokračovanie poslednej časti trilógie o putovaní krajom, kde (vraj) nič nie je.

3. deň

Bývalá Veľká Poľana (Великы Поляны) – Darnov – bývalá Dara (Дара) – Jalová (Ялова) – Maňov – Stakčín (Стащін) – Barankov most – Kolonické sedlo, Astronomické observatórium – Kolonica (Колоніця) – Rozdiel – Kalná Roztoka (Кална Розтока)

Veľká Poľana

Celkom fajne som si pospal a ráno po obvyklom rituáli sa zbalil. Ešte pred odchodom som vybehol na ďalší veľmi pekný cintorín z 1. svetovej vojny, zvaný Rotunda, keďže jej symbolom je asi dvojmetrová kamenná rotunda s krížom. Cintorín sa nachádza na strmej stráni a pred 1. svetovom vojnou tu stál chrám východného obradu, ale žiaľ, cez vojny bol poškodený, a tak ho miestni zvalili. Dedina fungovala ešte do 80. rokov a až pri výstavbe Stariny, ktorá je však dosť poniže, dedinu vysťahovali.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Dnes som mal čiastkový hlavný cieľ v Stakčíne, no keďže som chcel vidieť VN Starina, tak som si to nasmeroval k nej. Tento deň bol dosť asfaltkový, keďže aj odtiaľ a aj v iných pasážach som dosť po ňom išiel. Ale veľmi na výber nebolo. Minimálne tu, keďže cez lesy by to bolo veľmi komplikované a aspoň som si vychutnal opustenú lokalitu. Je zrejmé, že tu kedysi boli dediny, lebo sú tu rozsiahle polia, ktoré chodia len kosiť, a rovnako je tu veľa ovocných stromov a staré prícestné kríže.

Dostal som sa až do zúženého miesta, len na jarok a cestu medzi dvomi kopcami, akurát keď tadiaľ išiel kombajn a iste sa čudoval, že čo tu robím. Ja som za mostom mal odbočiť do kopca zvaného Darnov, odkiaľ mali byť perfektné výhľady na Starinu. Mierne zarastenou zvážnicou som vyšiel hore a objavil som sa na lúčkach s "peckovými" výhľadmi na takmer celú vodnú nádrž.

Tu som pôvodne chcel zísť nižšie a prejsť na ďalšiu lúku, ale včerajšok som nechcel riskovať, tak som išiel po zvážnici hrebeňom, a tak som sa dostal k lúke. Po nej som zišiel dole až na úroveň vody a skúsil som, či sa nebude dať dôjsť priamo k nej. Ale dostal som sa len k bahnitému zarastenému brehu a vrátil som sa. Odtiaľ som opäť kráčal po asfaltke k bývalej dedine Dara. Opäť rozsiahle polia a lúky a sem tam kríž. Inak nič.

Kostol a malý vojnový cintorín pri bývalej dedine Dara

Slnko pálilo, ale zvládol som to. Po asi polhodine som došiel na koniec alebo začiatok cesty, ktorá odbočuje zo štátnej neďaleko sedla Príslop. Tu sa nachádza starodávny kostolík bývalej dediny Dara, kde je vojnový cintorín, resp. pár vojnových hrobov. Nebyť včerajšieho neskorého štartu, tak som tu uvažoval spať.

A veru sa aj dalo, lebo okrem krytého miesta priamo pri kostole sa tam nachádza prístrešok a tiež druhý - väčší, ktorý ako keby bol na remeselné spracovanie dreva. V tom momente som stretol výletnú dvojicu, ktorá si to tu tiež prišla pozrieť. Ja som oddychoval a trocha si zajedol. Pred sebou som mal ďalšiu asfaltku až do dediny Jalová.

Teda, pôvodne som chcel ešte odbočiť na Gazdoráň, čo tvoria lúky nad štátnou cestou s výhľadmi na Starinu. Ale odbočky v mieste, kde som ju odhadoval, nebolo, tak som musel pokračovať po asfaltke a nižšia odbočka ma veľmi nelákala, keďže by som musel opätovne stúpať, a tak som sa na to vykašlal a kráčal až k prístrešku nad telesom hrádze Stariny.

Tu to už bolo frekventované, lebo štátna cesta je spojnicou medzi Sninou a Uličom. A rovnako sa zastavovali šoféri a fotili si vodnú nádrž. Trochu som si oddýchol a pokračoval ďalej. Prv som chcel prejsť cez teleso hrádze, ale boli tam zákazové značky. Rovnako aj pre vstup k brehom nádrže. Ale nie všetci to dodržiavali...

Zišiel som teda po frekventovanej ceste k odbočke do Jalovej, kde ma zaujal panteón rusínskych osobností. Od buditeľa Alexandra Duchnoviča, cez obyčajných ľudí, ktorí zbierali rusínske ľudové piesne a povedačky, až po rusínskych zbojníkov. A jeden z nich, zbojnícky kapitán Fedor Hlavatý (Holovatý), bol spolutvorca známeho listu adresovanému mestu Bardejov z júla 1493, kde úvodom sa píše: "Vy zly a nespravedlivy lvde Bardiowcy, vi ste naszych bratow daly zveszaty..." Bardejovčanom sa takéto móresy nepáčili, najali si žoldnierov a zbojníkov pochytali a vydali spravodlivosti.

Gréckokatolícky drevený chrám Sv. veľkomučeníka Juraja

Odbočil som a po kilometri došiel do ďalšej milej útulnej dedinky - Jalová. Prišiel som akurát v momente ako český párik a spoločne sme vystúpili ku kostolu na stráni, kde práve odchádzali návštevníci s kurátorom. Tak som sa ozval, či má kľúče a či nemôže otvoriť. Tak nám išiel otvoriť, ale vysvetlil nám, že sa treba objednať dopredu. Asi preto, lebo starý pán asi býva ďalej od kostola.

Tak sme si to prezreli, kostolík je vskutku maličký, tak to ani dlho netrvalo. Ja som ešte odbehol popýtať si vody a následne som sa vydal na poslednú časť druhej fázy, a to cez kopec Maňov do Stakčína. Mapa ukazovala cestu okolo cintorína priamo do kopca a ďalej hore. I tak tomu bolo a aj keď som si potvrdzoval, nebol veľký problém s postupom. Čoskoro som bol hore a zrejme je to frekventované miesto, lebo boli vyjazdené chodníky. Motokrosové a preto sa mi dobre išlo.

Hore som si oddýchol, najedol sa a následne začal klesať do Stakčína, ktorý sa mi ukazoval cez rúbane. Aj keď bolo jasné, že musím dole, išlo o to, aby som došiel, kde som zhruba chcel. Ale ako to býva, zvážnice sa oddelili a vybral som si zlú. Tak som nechtiac zabočil viac doprava a potom som sa musel viac dávať doľava, aby som došiel niekde do stredu Stakčína.

Keďže sa mi mobil vybíjal, chcel som si ho dať nabiť, ale v jedinej krčme, čo som našiel, mi povedali, že nemajú zásuvky, tak som nechápal, či ma nepochopili alebo čo. „Tak nič, pivo si u vás nedám,“ povedal som si a otočil sa čelom vzad. Došiel som do centra, kde sa vyníma park s kaštieľom. Na pumpe som si nabral vodu a začal tretiu fázu.

Tretia fáza

Prv som chcel končiť už tu, ale zaujala ma Stakčínska úzkokoľajka a pred ňou Barankov most. Tak som si zmyslel, že si to pôjdem pozrieť, skončím v Snine a hajde domov. Ale keď som zistil, že koľajka smeruje až nad Kolonické observatórium, tak som si zaumienil predĺžiť túru a dôjsť až tam. A keď som si na mape všimol, že za lesom je Kalná Roztoka s dreveným kostolíkom, tak som vedel, že nasledujúcu noc opäť nebudem späť doma.

Stakčínska úzkokoľajka a Barankov most

Stakčínska úzkokoľajka a jej najvýraznejšie technické dielo – Barankov most, začala vznikať v roku 1913, keďže v Stakčíne bola parná píla. Mala takmer 20 kilometrov a viedla potokom Perechodová ponad obce Kolonica, Ladomirov až do Strihovca, z lesov ktorých zvážala drevo. Zanikla okolo roku 1933 v dôsledku hospodárskej krízy.

Okrem Barankovho mosta, ktorý je vysoký 6 metrov a medzi piliermi má 7 metrov, sa postupne našli ďalšie tri zvyšky po mostoch, ktoré rovnako od roku 2012 postupne opravili. A keďže teleso trate bolo stále dosť viditeľné, tak na ňom vyznačili cyklochodník “Po stakčínskej úzkokoľajke“. Práve po cyklochodníku som chcel kráčať, ale okrem pár článkov som nenašiel praktické informácie. Na námestí som si síce všimol smerovník a časové údaje a dokonca lokálnu značku, ale skončila za Barankovým mostom. Odtiaľ cez lúky som len mohol hádať kam ísť.

Tak som sa opäť musel spoľahnúť na navigáciu a najmä hľadať smer. Po asi polhodine behania od buka do buka som objavil pokračovanie lokálky na druhej lúke, ktorá sa ukrývala za lesíkom. Ale v sparne to bola radostná činnosť. A zase v lese prebrali otravovaciu povinnosť miestne muchy, ovady a všetka lietajúca háveď.

Na zvyšnej trase sú zaujímavé spomenuté tri obnovené mostíky a samotné teleso násypu, ktoré je stále veľmi zachovalé a je pekne vidieť posadené buky okolo bývalej trate. No chodník je miestami dosť zarastený, zle schodný a najmä problémovo značený. Stalo sa, že som niekedy nevedel kadiaľ ísť ďalej. A to mal byť cyklochodník! A tak je zrejmé, že miestni cyklisti to tu odsúdili na zabudnutie, lebo je to riadne otrasná trasa pre bicykle. Neviem si predstaviť tadiaľ ísť. Jedine teda pre sado-masochistov...

Po asi dvoch hodinách som konečne vyšiel kvázi cyklochodníkom a objavil sa na Šponárni a opäť musím konštatovať, že si rád robím zle. I keď som rád, že som to išiel a videl Barankov most či zachovalé časti bývalej trate, no chcelo by to sa o to starať a najmä poriadne označiť. Odtiaľ som oveľa radšej išiel po rozbitej asfaltke. Takto mi to trvalo asi cez hodinu a v príhodný čas som odbočil dole do Kolonického sedla, kde som chcel ísť okolo Astronomického observatória. Bolo 19.30 h a zhľadúval som miesto na prespatie.

Astronomické observatórium

Došiel som dole, práve v okamihu, keď pracovník vítal návštevníkov a vpúšťal ich dnu na prehliadku. Možno kus skôr keby som prišiel, tak by som sa pýtal, či sa môžem pridať. Lebo nemal som žiadnu inú náplň zvyšného času, a tak by to bolo vyšperkovaním celého vandru.

No nič sa nedalo robiť a len sa dať na cestu do Kolonice a popri tom som hľadal, či niečo neobjavím na prespanie. I som objavil, ale nepáčilo sa mi to, tak som došiel až do dediny. Tu mi napadlo ísť na ihrisko, či sa tam nebude dať prespať. Ale buď bolo po zápase alebo tu bol normálne otvorený bar, a tak tu boli ľudia. A bar zatvárali až o 2 hodiny, tak som si nechal aspoň nabiť mobil a dal si konečne pivo.

Takto som čakal, kým zavrú a keď sa to tu vyprázdnilo, zašiel som za bar a v altánku rozložil spácak. Predtým, pre istotu, som sa ešte spýtal výčapníčky, či im to nebude prekážať, ale keďže nemala s tým problém, tak som tam potom šiel. Akurát som dúfal, že neprídu miestni krikľúni. Nikto neprišiel, tak som definitívne zaľahol a po pár minútach zhasli aj v bare.

4. deň

(Колоніця) – Rozdiel – Kalná Roztoka (Кална Розтока)

Ráno som mal relatívne dosť času, tak som sa neponáhľal, ale zase som nechcel vstať neskoro, aby som nevzbudil pozornosť kvôli miestu spania. Zišiel som dedinou ku kostolu a odtiaľ stúpal na kopec s výhľadom nielen na dedinu, ale aj okolie až po Sninu, kam smerovali miestni v pondelok ráno za prácou.

Ja som si vykračoval do kopca spokojne, vychutnávajúc si dovolenku a príjemný štart do dovolenkového týždňa. Vyšiel som na mierny pahorok a našiel cestu, ktorá podľa Turistickamapa.sk ma mala priviesť až na druhú stranu do Kalnej Roztoky. I keď locusová mapa to nepotvrdzovala, vedel som, čo má väčšiu pravdepodobnosť. Cesta či zvážnica tak pekne viedla podľa mapy a aj bola veľmi dobrej konzistencie a veľmi dobre sa mi po nej išlo. Tak som si užíval chodník, záver celej túlačky a príjemnú tôňu lesa. Mierne ma len naštvalo, keď som chytil signál a volal som domov, že následne prišla správa, že som na Ukrajine. Tak som zvedavý, či budem musieť platiť za to, čo som nevyužil. Doplním, že veru sa mi to odrazilo na účte, ale nechal som to tak.

Ako som písal, veľmi dobre sa mi išlo, takého cestičky s ohybmi a len veľmi miernymi stúpaniami či klesaniami mám veľmi rád. Čoskoro som prešiel kótu Rozdiel a objavil sa na lúkach nad dedinou Kalná Roztoka. Mohol som zísť hneď dole, ale ešte som si chcel predĺžiť čas s výhľadmi. Dedinka, ktorá vznikla spojením dvoch, a to Kalnej a Roztoky, je rozložená v dvoch údoliach a spojená je vlastne len na konci jednej aj druhej. Drevená cerkev je však v bližšej, tak som nepotreboval zachádzať ďaleko.

Gréckokatolícky drevený chrám sv. Jána Krstiteľa

Keď som došiel pod drevený chrám, išiel som sa pýtať, kde je niekto, kto mi môže otvoriť. Ale pani v dome, na ktorý ukazovali, že má kľúče, sa za záclonami zatajovala. Ochotná suseda sa mi snažila pomôcť, a tak ma informovala, že musím ísť asi o päť domov ďalej a že tam sú „náhradní“ kurátori. Tak som šiel tam a tamojšia pani domu mi to potvrdila, ale keďže svoje kľúče nemala, tak išla do prvého. Počkal som ju pri kostolíku. Čoskoro prišla a za 15 minút som bol dnu. Povedať veľa o kostole nevedela a ja som skôr zaťažený na vizuálnu stánku ako informatívnu, tak ma to ani nemrzelo.

Keďže bolo 9 hodín a čoskoro mi mal ísť autobus, tak som sa tu nezdržiaval a zišiel som dole na zastávku. Kostolík je tiež maličký a zaujímavý je asi len svojim „kožuchom“, ako nazvali miestni vonkajšiu omietku. Ale pekný je. Zaujímavé je aj to, že v oboch častiach bývalých dedín majú po dva kostoly. Pravoslávny a gréckokatolícky, a tak má dedina až štyri kostoly. Tým skončilo moje túlanie sa krajným východom Slovenska a musím uznať, že je tu neskutočne veľa zaujímavosti, o ktorých našinci nemajú ani páru a sú hodné návštevy.

Zhrnutie

Túlačku musím zhodnotiť ako naj-naj-najlepšiu, akú som kedy išiel. Bola primerane dlhá, ešte viac túlavá a najmä natrieskaná zaujímavosťami od notoricky známych drevených chrámov, cez menej známejšie obnovené vojnové cintoríny, až po neznáme atrakcie, ako Arpádova línia či Stakčínska úzkokoľajka. No aj prírodné zaujímavosti sa tu dajú nájsť, a to prales Rožok či výhľady z rozhľadne Holica. Nehovoriac o tom, že je to všetko blízko NP Poloniny.

Fotogaléria k článku

Najnovšie