Trasa

Týnec nad Sázavou – Chářovice – Chrášťany – Černíkovice – Něštětice – Roháč – Dubovka – Neveklov – Zárybnice – Hůrka Kapinos – Zádolí – Strážovice – Suchdol – Prosenická Lhota – Luhy – Kosova Hora – Dohnalova Lhota – Mezné – Jesenice – Prčice

Zaregistrovať sa človek mohol od 5. 5. 2022 do 19. 5. 2022. Keďže v Prahe máme rodinu, manželka sa vybrala tiež so mnou. Ona sa venovala rodine, ja tiež, ale hlavná bola účasť na pochode. Lístky na vlak som kupoval v predstihu a cez internet. Spiatočný cez www.cd.cz sa dlho nedal kúpiť, ale napokon sa podarilo. Kúpil som si aj lístok Vysočany – Týnec nad Sázavou, akurát že deň pred odchodom do Prahy som zistil, že vlak cez Vysočany vôbec nejde. V okolí Prahy sa totiž vo veľkom rekonštruujú trate. V informačnom centre ma však ubezpečili, že môžem nastúpiť na Hlavním nádraží.

Tak som si nastavil budík na 5.00 h s tým, že električka mi ide 5.17 h. Zobudil som sa o 4.35 h a rozhodol som sa naraňajkovať, veď času mám dosť. Od švagrinej som vyštartoval o 5.10 h a začal sa deň blbec. Zabudnutý mobil mi stihla manželka doniesť na schodoch domu. Že som si zabudol dať na krk talizman, čo bez neho na túru nevykročím, som zistil až na zastávke električky. Samozrejme, že električka, ktorá mala ísť 5.17 h nešla, a tak som si našiel náhradné spojenie, kde bolo treba prestupovať na autobus, ale nevedel som, kde má zastávku. Kohokoľvek som sa chcel opýtať, bol Ukrajinec a nerozumel mi. Napokon som si v CP našiel, že vlak z Vysočan ma dve minúty pred odchodom môjho do Týnca dovezie na Hlavní nádraží. Stihol som to teda o chlp, ale zase sa pokazila lokomotíva a mali sme hodinové meškanie a sprievodkyňa mi nechcela uznať platnosť cestovného lístka. Napokon som ju ukecal a o 8.20 h som sa spolu s pár turistami vybral zo stanice k hotelu, kde bol štart 42 km dlhej trasy. Ukázal som organizátorkám QR kód, ktorý mi po zaplatení poslali mailom a mohol som s obdržanou mapou a prvou pečiatkou v nej vyraziť.

Deň sa ukazoval byť slnečný, len vietor bol ešte chladný. Musím hneď na začiatku napísať, že v podstate som celú trasu išiel sám, až na záverečný úsek od Mezné, kde sa schádzali viaceré trasy, preto ma údaj o 17 500 účastníkoch veľmi prekvapil.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa bola tradične vynikajúco vyznačená, popísaná na zadnej strane mapy a značky v teréne doplnené tradičným, červeným P - P so šípkou na bielom podklade. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov boli okolité polia osadené minimom repky olejnej, a tak bola okolitá príroda skoro stále zelená.

Lesom som vystúpil nad Týnec a poľnou cestou som kráčal pomedzi mladú kukuricu, pričom som si zrak mohol oprieť o neďaleké zelené vŕšky. Potešil som sa prvému z množstva tradičných rybníčkov pred obcami či v nich. Pred Chářovicemi bola ohradená lúka a schádzali sa na nej účastníci hasičských pretekov. Pokračoval som poľami len kúskom po asfaltke do Chrášťan, kde vo dvore prvého domu bolo prvé občerstvenie. Tradične je tu kopec občerstvovacích staníc, často aj mimo obcí, a človek si vlastne okrem peňazí a ochrany pred dažďom nemusí so sebou nič brať.

Držal som celkom dobré tempo, a keď ma predišla dáma v červenom, trošku ma to zarazilo, nakoľko sa mi aj parádne začala vzďaľovať. Keď však za obcou zahla po ceste doprava, nedalo mi to, začal som študovať popis trate v mape a zistil som, že ideme zle. Moju domnienku mi potvrdil chlapík, čo ma dobehol. Vraj zelená je niekde pod nami, a tak sme sa asi 100 m vrátili.

Nasledoval celkom pekný úsek lesom do obce Černíkovice a potom opäť poľami do Neštětic. Tu žiaľ, prišiel dosť dlhý úsek po asfaltke. Našťastie, šoféri tu jazdili veľmi ohľaduplne. Ale aj tak som sa potešil, keď pri jednej farme sme odbočili do stúpania na kopec. Za plotom sa pásli kozičky, kravky a poník. Nás pochodujúcich na vrchole stúpania čakali vysmiate dievčence so zapnutým kompresorom a chladenou limčou či pivom. Dal som si skvelú bazovú minerálku za 20,- Kč a pokračoval ďalej. Z lesa som vyšiel v obci Dubovka a žiaľ, až do prvej kontroly v Neveklove ma čakala asfaltka. Tu mali kontrolu aj účastníci cyklotrás a mnohí si tu zasadli k väčšiemu občerstveniu. Ja som si zle prečítal popis trasy a vybral som sa okolo kostola zlým smerom. Pri peknej kaplnke na križovatke som to zistil a vrátil som sa späť, kde ma nasmeroval jeden z obedujúcich správnym smerom.

Netrvalo dlho a bol som pri rybníčku Jinkovec, kde ho strážila pekná soška vodníka s fajkou. Poľami a okrajom lesa som došiel k Strážovickému rybníku a čakal ma ďalší asfaltový úsek. Našťastie opäť nie veľmi dlhý, a tak som naozaj veľkú časť dňa kráčal zeleňou. Slnko začínalo pripekať, tak som bol rád, že úsek Strážovice – Suchdol bol lesom. V Suchdole ma zaujala pekná kamenná zvonička. Aby som prekonal údolie Křečovického potoka, musel som po asfaltke opísať veľký oblúk. Tu som stretol dvojicu, kde každý z borcov niesol sedmičku Fínskej vodky a posilňovali sa. Aj na krupinskom vandri pred týždňom som stretol dvojicu, čo sa obetuje za mňa a vypije mojich štatistických 11 litrov čistého liehu za rok. Nuž som s vďakou odmietol ponuku a radšej pridal do kroku.

Z cesty som odbočil na lúky a s vďakou som uvítal lavičku. Sadol som si, vymenil som si ponožky a zjedol "lepeňák". Občerstvený som mohol vykročiť do druhej polovice pochodu. Došiel som k rybníku Poličí a po hrádzi medzi ním a rybníkom Jelito k občerstveniu, ktoré zorganizovali miestni hasiči. Rozvoniavala tu pečená klobáska a lákali lavičky k posedeniu. Odolal som a pokračoval ďalej. Čakalo ma stúpanie asfaltkou v pečúcom slnku a odbočke do lesíka som sa veľmi potešil. Radosť netrvala dlho, lebo opäť prišla asfaltka a až Cihelenský rybník, ktorý si pamätám z minulého pochodu. Ten ma utvrdil v tom, že sa blížim k druhej kontrole – Kosova Hora. Pri miestnej Sokolovni bola veľká občerstvovačka, ale čapovaná limča im došla a 2,5 dcl grepového džúsu som nechcel. Ešteže som mal vlastné pitie a kto ho nemal, naokolo bolo dosť otvorených potravín či krčiem. Bolo tu dosť cyklistov, ale našťastie ich hneď za kontrolou odklonili.

Prešiel som okolo zámočka, odfotil si Dům U černé kočky a vedel som, že ma čaká záverečných 15 km. Lesíkom s vyschnutou studničkou a zeleným rybníčkom som prišiel do Dohnalovej Lhoty a vedel som, že ma čaká len asfaltový záver v hromade ostatných pochodníkov. V Mezném je tradične tajná kontrola a miestni hasiči tu ponúkajú záverečné občerstvenie. Lesíkom sa ide okolo miestnej kalvárie. Na jej začiatku je lavička, z ktorej sa dá kochať pohľadom na okolie. Pred obcou Jesenice ponúkal ešte miestny farmár grilovaný syr. Potom sme prechádzali okolo rekreačného areálu, kde ponúkajú ubytovanie v dome v korune stromu. Čakal nás len cyklochodník, na tento deň zrušený, do Prčice. To som kráčal naozaj s davom. Občas niekto, pomaly bez života, sedel na kraji chodníka a parťáci sa ho snažili oživiť na posledné kilometre.

V Prčici na námestí to vyzeralo ako vždy – stánky a plno ľudí. Vyzdvihol som si žltú botičku, kúpil si kofolu, tradične sa nechal odfotiť pri pamätníčku pochodu a odkráčal som k autobusu. Tento rok stál odvoz 100,- Kč, lebo pre rekonštrukciu železnice nás vozili až do Olbramovic. Vlak mi šiel v podstate hneď, po prestupe v Benešove som vystúpil na novej stanici Praha-Eden a za 15 minút som sa sprchoval.

Napokon som prešiel 45 km a nebyť jedného, až nepochopiteľného otlaku uprostred pravého chodidla, bez nejakých veľkých ťažkostí. Pred rokmi som si sľúbil prejsť všetky pešiacke trasy pochodu Praha – Prčice, teda okrem najdlhšej z Prahy. 70 km by som totiž asi do oficiálneho ukončenia o 20.00 h nedošiel. Dva roky pauzy a zvyšujúci sa vek trošku moje predsavzatie nahlodali, ale už mi zostávajú len kratšie trasy.

Tak o rok snáď opäť dovidenia!

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek