Trasa

Terňa – Zimná studňa – Lysá stráž – Zimná studňa – sedlo Stráže – Stráž – Moďoroš – Bodaš – Prešov – Šidlovec, bus**

Terňa

Pôvodne sme chceli urobiť okruh z Kanaša, časti Veľkého Šariša, ale časť trasy išla popod elektrické vedenie, a keďže som nepoznal terén, nakoniec sme to zmenili na prechod z obce Terňa do Prešova. Auto parkujeme v časti Prešova - Šidlovec, odkiaľ to máme 10 minút na zastávku autobusu, ktorý nás zoberie do Terne.

Pre nás dosť neskorý začiatok túry, o 8.30 vystupujeme pri poľnohospodárskom družstve, ktoré, tak ako väčšina družstiev, má najlepšie časy za sebou. Nachádzame sa na úplnom začiatku, resp. konci dediny, pri vstupnej tabuli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po starej rozbitej panelovej ceste obchádzame družstvo, aby sme sa napojili na červenú značku, ktorá sa stáča a pokračuje po poľnej ceste popri lúke. Sleduje nás niekoľko kráv s teliatkami, z toho jedna rodinka (rozumej kravička s teliatkom) si od ostatných udržiava poctivý sociálny dištanc. Z ľavej strany trasa kopíruje potôčik a rad stromov, ktoré zasahujú aj do našej cesty, a tak musíme prejsť cez malý hájik.

Vychádzame na ďalšej zelenej lúke, tentoraz bez kráv, a naskytá sa nám prvý pohľad na naše dnešné ciele – Lysá stráž a Stráž. Pokračujeme stále po červenej, pomocou improvizovanej drevenej lávky preskakujeme potok, kocháme sa peknými stromami, aby sme došli k potoku Ternianka.

Ako preklenutie slúžia dva úzke stromy, ktorými prejdeme na druhú stranu. Opäť sa nachádzame na peknej lúke a botasky máme celé žlté od peľu. Cesta sa opäť stáča do lesíka a opäť prekračujeme Ternianku, ako pred niekoľkými minútami. Tu je prechod oveľa improvizovanejší, ale nie je to nič strašné, a tak sa poľahky dostávame na druhú stranu a dúfame, že preskakovania potokov na dnes máme dosť.

Lysá stráž

Z lesa vyjdeme na lúku, ktorá sa dvíha do kopca. Tak sa rovno vyberieme krížom hore, kde vidíme stĺpik, pravdepodobne so značkou. Celý čas máme pred sebou náš cieľ - Lysú stráž. Vyjdeme úplne hore. Za chrbtom máme celý čas pekné výhľady na okolité obce. Je krásne počasie, teplo, pofukuje mierny vetrík. Je to presne tá časť ročného obdobia, kde si užívate takmer letné slnečné lúče, ale ešte vás neotravuje všadeprítomný hmyz. Stočíme sa doľava, vojdeme do lesa, až prídeme k sedlu Zimná studňa.

Cesta zo sedla odbáča žltou značkou do kopca. Prechádzame okolo studničky Zimná studňa a posedenia, ktoré na teraz ignorujeme a pokračujeme ďalej. Vychádzame z lesa, kráčame popri kríkoch po jednej strane a pekných výhľadoch po druhej strane. Po chvíľke značka odbočuje do kríkov a rozdvojuje sa, a tak ideme podľa navigácie.

Začíname mierne stúpať a stáčať sa doľava. Mierne stúpanie prejde do prudkého a vieme, že ideme správne. Pri jednej odbočke sa nám odkrýva výhľad na náš dnešný druhý ciel - Stráž. Ešte pár ťažkých minút a sme hore. To bol teda kopec.

Na Lysej stráži sa nachádza drevený kríž a niečo, čo sú pravdepodobne betónové základy bývalej stavby. Zložíme sa a trošku si oddýchneme. Počasie je pekné, výhľady nádherné, atmosféru dotvárajú poletujúce motýle. Vidíme doďaleka na Slanské vrchy, náš druhý cieľ Stráž, Šarišský hradný vrch, Branisko, ale v diaľke v opare je tiež Kojšovská hoľa. Po oddychu zbehneme rovnakou cestou dole. Snažíme sa zistiť, kam viedla druhá žltá značka a zhodnotíme, že asi tiež hore. Až doma zisťujem, že sme išli zle a muselo to byť preznačené. Možno by to chcelo aktualizovať mapy. Cestou sa zastavíme pri zateplenom altánku pri Zimnej studni, až sa dostaneme opäť na sedlo, odkiaľ pokračujeme ďalej po červenej značke.

Stráž

Prichádzame k ďalšiemu sedlu - sedlo Stráže. Čaká nás vlnitá cesta lesom, raz hore, raz dole, popod vrch Maliniak po ľavej strane a pod Strážou po pravej strane. Značka sa nám občas stráca, a tak improvizovane blúdime lesom, kým na ňu nenatrafíme. Vedie až k rázcestníku Fintice, kameňolom, ale my až tam nedôjdeme. Asi v tretine cesty odbočíme na lesnú neznačenú cestu, ktorá križuje červenú značku. Stretávame prvých ľudí, pár miestnych turistov, ktorí sa nás pýtajú na cestu. Snáď ideme dobre.

Príjemnou skratkou sa napojíme na modrú značku a začneme stúpať. Prudko. Kopec podobný predchádzajúcemu pomaličky naberá výškové metre. Pár stoviek metrov pred záverom je menšia vyhliadka s tabuľkou, ktorá funguje ako meteorologická stanica. Vidíme náš predchádzajúci cieľ Lysú stráž, zapíšeme potrebné údaje o teplote a vetre: 16 °C, čo je o 4 °C menej ako pred 2 hodinami, a aj vietor sa trochu dvihol od posledného nedávneho záznamu v zošite.

Pokračujeme ďalej prudkým kopcom. V hustom listí sa šmýka a nejde sa dobre, ale nakoniec dôjdeme hore. Na Stráži to vyzerá pochmúrne. Je tu starý, oceľovo betónový vysielač, niekoľko skál a socha svätca. Zamračené počasie vytvára temné stromy a celkovo depresívny dojem. Urobíme si posledný oddych a rovnakou cestou sa vraciame späť. V šmýkajúcom lístí sa dole nejde o nič lepšie.

Prešov

Po pol hodine dôjdeme k rázcestníku Moďoroš, kde sa napojíme na zelenú značku, ktorá nás dovedie až do Prešova. Máme to pol hodinku k značke Bodaš. Obzriem si neznačenú lesnú cestu, cez ktorú sme sa v pôvodnom pláne mali vracať alebo stúpať z Kanašu. Práve sa tam spúšťa cyklista, takže aj toto by bola dobrá alternatíva.

Od značky Bodaš pomaly klesáme smerom k Prešovu. Ideme v podstate pekným mestským lesom, ktorý križuje veľké množstvo cestičiek. Čím bližšie sme k mestu, tým viac ľudí stretávame. Prechádzame popri niekoľkých altánkoch, v ktorých si miestna mládež robí opekačku. Nakoniec vchádzame do miestnej časti Šidlovec, kde nám k autu chýba iba posledných pár desiatok metrov.

Záver

Celodenný výlet sa vydaril. Neskorý začiatok vzhľadom na dostupnosť spojov neprekážal. Lesy a potôčiky okolo Terne sú veľmi pekné, tak isto aj kopec Lysá stráž, ktorý ponúka krásne výhľady na Slanské vrchy, Spišsko-šarišské medzihorie a okolité pohoria. Aj napriek prudkému kopcu sa tam oplatí vyliezť. Oproti tomu Stráž ponúka iba zhluk stromov a vysielač. Výstup naň je celkom úmorný, takže sa tam asi nevrátime.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek