Keďže nie som najmladší, trasu som išiel na etapy. Každá bola okružná, takže sa dá povedať, že som sa prešiel „do Álp a späť“. Tu opíšem štyri etapy, počas ktorých som prešiel satelity veľkomesta a samotnú Viedeň. Všetky som išiel počas nedieľ, pretože som si všimol, že si Rakúšania cez víkend radi pospia. Nuž a ja som sa potreboval dostať na východzí bod cez mesto. V rannej špičke by som to nezvládol, ale v nedeľu ráno sú ulice Viedne prázdne, takže to bolo v pohode.

1. etapa, Viedenský les (Wienerwald)

O 6.40 som prišiel na veľké parkovisko neďaleko Wotrubakirche. Na tabuli písali, že sa tu môže parkovať od 7.00, čiže som prišiel priskoro. Na druhej strane, parkovisko je vraj určené pre návštevníkov lesa, čo spĺňam. O 6.40 bolo prázdne, ale keď som z neho poobede odchádzal, bolo narvané a vodiči po ňom krúžili v márnej snahe nájsť voľné miesto.

Po pár metroch ma zaujali zeleno kvitnúce kríky. Boli to lykovce vavrínové, ktoré u nás nerastú, hoci nad Viedňou ich je celkom dosť. Okrem nich v lese kvitli scily, pečeňovníky, a najmä veľa prvosienok bezbyľových.

Prišiel som do Breitenfurtu a cez kopec som mieril do Laab im Walde. Nad obcou je kláštor. Vďaka tomu bola prvou turistkou, ktorú som dnes stretol, mníška. Vystúpal som na Dreihufeisenberg (518 m) a kráčal som popri plote ZOO. Pozrel som sa lepšie na mapu a uvedomil som si, že na dnešnom výlete vlastne obchádzam zoologickú záhradu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V Hadersdorfe sa mi páčila secesná budova s nápisom „Garage“ a kúsok ďalej parčík s platanom a mohutnou borovicou čiernou. Prešiel som popod diaľnicu a stúpal som ulicou, ktorá pozostávala zo schodov. Po pravej strane som mal plot, po ľavej rodinne domčeky. Tu by som veru nechcel bývať. Raz za čas sa schody dajú vybehnúť, ale každý deň?

Na lavičke som si oddýchol a zjedol som obed. Pod sebou som mal štadión Rapidu Viedeň. Nato som popri plote ZOO prišiel ku kostolu Wotrubakirche. Je to moderná stavba zo 70-tych rokov 20. storočia, ktorá sa mi nepáčila. Kostol má byť spojnicou medzi zemou a nebom, takže by na ňom mali prevládať vertikálne línie. Lenže tento pôsobí ako betónový balvan capnutý na kopec.

2. etapa, Viedenský les (Wienerwald)

Ďalšiu prechádzku som začínal na malom parkovisku na Gallitzinbergu. Lenže cesta naň, to bol horor. Problémy som tušil, už keď som míňal Kunsthistorische a Naturhistorische múzeá v centre Viedne. Routeplanner poznal, ktoré cesty sú jednosmerné, ale nevedel, na ktorej križovatke sa dá kam odbočiť. A tak ma posielal rovno, hoci sa dalo ísť iba doprava, či doľava. Takýchto miest bolo viac, takže som sa motal bočnými uličkami a s námahou som sa triafal na vytýčenú trasu. Poobede som si na takéto experimentovanie netrúfol a mesto som obišiel po diaľniciach.

Prešiel som cez kopec a po ceste som prišiel ku gazdovstvu Schottenhof. Za domom je vo veľkých vreciach narichtované palivové drevo snáď pre polovicu Viedne. Pod Exelbergom (516 m), na ktorom stojí vysielač, je pri asfaltke starý kilometrovník. Má 120 rokov a cesta lesom bola hlavnou spojnicou Viedne a Tullnu.

Nasledoval rovinatý úsek lesom. Prudšie stúpanie je až na Hermannskogel (544 m), na ktorom je vyhliadková veža Habsburgerwarte. Keďže bol opar, hore som nešiel. Potiahol som to na Agneswiese a otočil som sa späť.

V Neuwaldeggu som išiel okolo budovy voľajakého konzulátu. Prešiel som cez frekventovanú cestu a strmým chodníkom som vyšiel na kopec pri Gallitzenbergu. Mali na ňom byť opevnenia z vojny, no všimol som si iba jednu ministavbičku. Nič, čo by pripomínalo naše ROP-íky.

3. etapa, Dunajský ostrov (Donauinsel)

Dve etapy som kráčal tesne popri Viedni, dnes pôjdem cez mesto. Od severozápadu na juhovýchod sa cezeň ťahá park. Leží na umelo vybudovanom Dunajskom ostrove - Donauinsel.

Zaparkoval som za Leopoldsbergom a vyšiel som na Kahlenberg (484 m). Stojí tu murovaná pásikavá vyhliadková veža Stefanie Warte. Kúsok za ňou začína prírodný cintorín. Nie sú tu náhrobky, podľa infotabule by na stromoch mali byť tabuľky.

Popri záhradách som zbehol do centra Grinzingu, kde sú dva pekné kostoly. Na nábreží pani venčila psa, ktorému nefungovali zadné nohy. Mal preto na zadok nasadené kolieska. Vyzeralo to zvláštne a ja som rozmýšľal, či mu tým pomáha, alebo ho trápi.

Mostom som prešiel na Donauinsel. Ostrov vraj postavili ako ochranu Viedne pred veľkou vodou. Južne od neho tečie Dunaj a severne je kanál Nový Dunaj (Neue Donau). Sú tu výletné reštaurácie, ihriská, maják, zamknuté toalety... a okrem toho iba lúčky a remízky stromov. Kilometre parku, ktorý sa ťahá krížom cez celé mesto.

Bolo veterno, napriek tomu sa po ostrove promenádovalo pomerne veľa ľudí. Popri kanáli som prišiel k Reichsbrücke a popri Dunaji som sa vracal. Prešiel som na breh a za Nussdorfom som kráčal cestičkou pomedzi vinohrady.

4. etapa, Dunajský ostrov (Donauinsel)

Doprava na poslednú etapu bola najjednoduchšia, pretože som parkoval pred Viedňou. Lenže most, ktorý má na mape čudnú poznámku, bol rozobratý. A tak som išiel popri kanáli k ďalšiemu. Vďaka tomu som mohol v minizáhradke fotiť puškiniu a zaujímavý mliečnik. Avšak pekne to kvitlo už v lese za parkoviskom. Boli tam celé koberce snežienok, krivce žlté a fialky.

Dunajský ostrov je umelý, má však aj pôvodné časti. Sú tu zálivy, ktoré by nikto nebudoval. Zrejme tu v minulosti bola sústava ostrovčekov, ktorú prepojili. Pri vode kvitla vŕba purpurová a pri cestičke slivky višňoplodé. Voľne tu rastú aj marhule.

Tak ako minule, jedným smerom som išiel popri kanáli a druhým popri Dunaji. Nato som sa vrátil na breh a kráčal som najsevernejšou časťou Národného parku Dunajské luhy (NP Donau Auen). Je tu drevený most, ktorý ide cez slepé rameno zarastené trstinou. Pekné miesto.

Pri parkovisku som ešte obehol pamätníky na bitku s Napoleonom. Cisár tu utŕžil prvú ozajstnú porážku, ktorá však nemala veľký vplyv na celkový výsledok ťaženia.

Záver

Na prelome februára a marca som štyri po sebe idúce nedele strávil prechádzkami tesne popri Viedni a cez Viedeň. Viedenský les (Wienerwald) v blízkosti mesta sa ponáša na bratislavský lesopark a Dunajský ostrov (Donauinsel) na pás zelene na petržalskom brehu Dunaja. Rozdiel je iba v tom, že pri Viedni je to trochu väčšie.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek