Hlavnými cieľmi pobytu boli ferrata v Tatranskej Kotline, najvyšší vrch Spišskej Magury – Repisko a prechod z Tatranskej Lomnice cez Kopské sedlo a Chatu Plesnivec do Tatranskej Kotliny. Na prechádzku na Repisko sme išli všetci štyria, bola plná čučoriedok, malín a krásnych výhľadov na Belianske Tatry. Ferratu za doprovodu dievčat sme prešli len my dvaja, prechod z Tatr. Javoriny do Tatr. Kotliny resp. Tatr. Lomnice po zmene plánu len my dvaja s Romanom. Dievčatá si zatiaľ užívali celodenný wellnes.

Trasa

Tatranská Javorina – Pod Muráňom – Zadné Meďodoly – Kopské sedlo – Veľké Biele pleso – Chata pri Zelenom plese – Veľká Svišťovka – Skalnaté pleso – Skalnatá chata – Tatranská Lomnica

Cez Zadné Meďodoly do Kopského sedla

Aj keď som na túry zvyknutý vyrážať čo najskôr kvôli možným poobedným búrkam, tentoraz štartujeme neskôr. Dôvodom sú neskoršie raňajky v ubytovaní, kde býva Roman, pre ktorého to bude prvá tatranská túra. Nebude to však preňho problém, kondičku má výbornú. Z Tatranskej Javoriny preto štartujeme až o 8.00 h s predpokladaným príchodom do Tatranskej Kotliny okolo 16-tej. Spolu s pár ostatnými turistami vyrážame z osady na rázcestie pod Muráňom. Dolina je zaliata ranným slnkom, fotiť proti nemu je náročné. Koryto potoka a cesta popri ňom sú po posledných záplavách obnovené a opravené. Na rázcestí sa odpájame z modro-zelenej značky a sami pokračujeme modrou značkou cez Zadné Meďodoly smer Kopské sedlo. Ostatní kolegovia turisti si to namierili po zelenej do Sedielka, kam sa tento rok chystám tiež.

Pomaly sa nám otvárajú výhľady na Belianske Tatry a jej najkrajšie dominanty, prvou je určite Dolomity pripomínajúce bralo Muráňa. Kúsok po kúsku sa nám odhaľuje v celej svojej kráse. Pokračujeme lesnou cestou a nestačíme rátať potôčiky a pramene zurčiace popri ceste. Na mieste, kde sa „vďaka“ polomu odkrýva výhľad na celý Muráň, chvíľu stojíme a ochutnávame čučoriedky. Pokračujeme príjemnou cestičkou k tiesňave Bránka, ktorá vznikla hĺbkovou eróziou Meďodolského potoka, pravostranného prítoku Javorinky. Tiesňava je v najužšom mieste široká 16 m, jej bralné svahy sú vysoké 20 – 40 m. Dĺžka tiesňavy je 185 m.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Meďodolský potok je hranicou medzi Vysokými Tatrami a Belianskymi Tatrami. Prechádzame cez mostík k prístrešku, kde sa fotíme s drevenými sochami medveďov a dopĺňame si vodu. O chvíľu z lesa vychádzame na prvé lúky pod najznámejšími a najkrajšími dominantami Belianok – Havranom a Ždiarskou vidlou. S hlavami vytočenými doľava pokračujeme lúkou chodníčkom smer Kopské sedlo popod Hlúpy. Na chvíľu sa zastavíme pri pomníku obetiam pastierskych vojen v rokoch 1559 – 1596. O niečom takom som nič nepočul a je to iste zaujímavá časť našej histórie.

Pri stúpaní do Kopského sedla stále nevieme, kam sa skôr pozerať, na jednej strane dominantné vrchy Belianskych Tatier, na druhej Jahňací štít. Príjemnú atmosféru naruší nízko letiaci vrtuľník, našťastie nie záchranársky, žiaľ, asi vyhliadkový. Po treťom prelete mi naozaj liezol na nervy, čo musia zažívať zvieratá v lese, si neviem predstaviť. Prichádzame do Kopského sedla, kde sa zbiehajú turisti zo všetkých smerov. Je tu príjemne chladno, pofukuje vetrík, dávame si dlhšiu pauzu. Všetko pekné sa raz skončí i musíme opustiť pohľadnicové výhľady a pokračujeme k Veľkému Bielemu plesu.

Plesá a Veľká Svišťovka

Neopúšťame však modrú značku, ktorá nás sprevádzala z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla a bude nás viesť až k Veľkému Bielemu plesu. Zo širokej Doliny Bielych plies sú krásne výhľady na Jahňací štít, zasnežené Kežmarské štíty, Lomnický štít či Pyšný štít. Po príchode k Veľkému Bielemu plesu sme stále plní síl, na rázcestníku si čítame časy príchodu na Chatu Plesnivec a k Zelenému plesu. Romanovi sa v prírode páči, chce ostať dlhšie, pýta sa, či sa túra nedá predĺžiť. V hlave rátam varianty po žltej do Doliny Bielej vody resp. na Veľkú Svišťovku a do Tatranskej Lomnice. Dohodli sme si Chatu pri Zelenom plese, tam obed a pokračovanie podľa nálady.

Prechádzame popri Veľkom Bielom plese, Trojrohom plese po červenej značke smer Chata pri Zelenom plese. Keď sa z kosodreviny vynorí Jastrabia veža, viem, že sme blízko a naozaj, o chvíľu prichádzame k chate. Ešte rýchlejšie ju však opúšťame, toľko ľudí, čo je tu, sme nestretli na celej doterajšej trase. Na obed nás prešla chuť, hneď ako sme zbadali rad pred chatou. Keďže neobedovaním ušetríme čas, rozhodujeme sa pokračovať do Tatranskej Lomnice.

Po červenej pokračujeme popod krásnu skalnú stenu Malého Kežmarského štítu do serpentín na Veľkú Svišťovku. Na retiazkach si užijeme trochu dobrodružstva aj zábavy, keď z oproti idúcej dvojice turista a pes, mal väčšie problémy zísť dolu človek a hafan úsek s pokojom prehopkal. Zo serpentín sa nám ukazujú krásne výhľady na chatu, Zelené pleso, Dolinu Zeleného plesa, Malú a Veľkú Zmrzlú dolinu, Jahňací štít. Na výhľady dnes máme naozaj šťastie, dokonca aj na tie, ktoré mám veľmi rád – nad štítmi sa prevaľujúca oblačnosť. Počas výstupu sa nám s trochou fantázie naskytne výhľad na takmer celú našu dnešnú trasu. Roman je príjemne prekvapený a uvažuje, koľko dokáže človek aj v takomto teréne za jeden deň prejsť. Zo sedla odbočíme doľava na samotný vrchol Veľkej Svišťovky, tu si dávame dlhšiu pauzu s parádnymi výhľadmi a dojedáme posledné zásoby. Voláme dievčatám ako sa majú, že namiesto do Tatranskej Kotliny majú po nás prísť do Tatranskej Lomnice.

Skalnaté pleso

Zo Svišťovky klesáme upraveným chodníkom, pomaly začíname cítiť prejdenú trasu, hlavne stúpanie od Zeleného plesa bolo výživné. Prechádzame popod skalnú pyramídu Huncovského štítu, keď vrchol len šípime niekde vo výške a už sa nám ukazujú plechové kupoly observatória na Skalnatom plese. Teším sa na Lomnický štít, jeho vrchol je však zahalený v oblakoch, v ktorých mizne aj kabína lanovky. Chcel som sa prejsť popri Skalnatom plese, žiaľ, stav vody bol taký nízky, že z plesa ostalo len málo. Aj tak sa pri ňom fotia novomanželia a turisti. Roman mi hovorí, že pred týždňom videl reportáž, ako sa voda z plesa prelievala cez mostík, na ktorom stojíme. Teraz je vzdialená, z plesa ostala možno štvrtina.

Odchádzame od stanice lanovky a dávame si pauzu na pivko na Skalnatej chate. Čapujú ozaj dobré, nebude len jedno. Dievčatám oznamujeme, že majú čas prísť o pol hodinu neskôr. Keďže neprotestujú a máme pred sebou len zostup do Tatr. Lomnice, usadíme sa pri stole a debatujeme. Po dobrej túre a pivkách sa nám vstáva len ťažko, ale musíme ešte zísť a dokončiť túru. Po zelenej - značkou-neznačkou po zjazdovke schádzame najprv na medzistanicu Štart a potom do Lomnice. Takmer pred cieľom začína pomaly popŕchať, pridávame do kroku, aby sme nezmokli. V Lomnici zapadneme na prvú krytú terasu, skladáme batohy a vtom sa spúšťa pravý letný dážď. Pri večeri čakáme na dievčatá a preberáme celú prejdenú trasu.

Záver

Klasický tatranský prechod jednou z najkrajších častí Tatier s výhľadom na dominanty Belianskych Tatier. Trasa s viacerými variantmi ukončenia, či už od Veľkého Bieleho plesa na Chatu Plesnivec a do Tatranskej Kotliny, alebo na Chatu Pri Zelenom plese a následne do Doliny Bielej vody. Alebo naším variantom do Tatranskej Lomnice, prípadne s predĺžením na Hrebienok. Odporúčam každému, kto má rád Tatry a nemusí pri každej túre vystúpiť na štít. Kvôli viacerým možnostiam ukončenia môžu túru absolvovať aj turisti so slabšou kondičkou.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek