Turčianska časť Veľkej Fatry - Bralná Fatra je známa najmä svojimi dlhými riečnymi dolinami, nad ktorými sa vypínajú strmé lesné svahy. Doliny takto zároveň priťahujú dve veľmi rôzne skupiny turistov, ktoré by sa mali vedieť vzájomne tolerovať. Prvú skupinu tvoria pomalšie sa pohybujúci rodičia s deťmi či turisti vo vyššom veku alebo po úraze. Druhou skupinou sú cykloturisti, pre ktorých prejazd dolinami na bicykli slúži len na priblíženie sa k vyššie položeným peším cieľom. Preto je nesmierne dôležité, aby cyklisti rýchlosťou jazdy zohľadnili zvýšený počet peších turistov. Na druhej strane, skupiny peších turistov by zase mali zohľadňovať prítomnosť cyklistov a nemali by sa presúvať vedľa seba po celej šírke cesty.

Zoznam túr:

1. Na Blatnický hrad
2. Gaderskou dolinou k Čertovej bráne
3. K jaskyni Mažarná
4. Gaderskou a Dedošovou dolinou na Kráľovu skalu a Kráľovu studňu
5. Gaderskou a Dedošovou dolinou na Ostredok
6. Blatnickou dolinou na Kráľovu studňu
7. Blatnickou dolinou na Drienok
8. Blatnickou a Juriašovou dolinou na Ostrú
9. Okruh na Tlstú a Ostrú
10. Okruh na Tlstú
11. Necpalskou dolinou na Chatu pod Borišovom
12. Belianskou dolinou k vodopádu v Došnej
13. Prechádzka Slávkovou dolinou
14. Okruh na Lysec

1. Na Blatnický hrad

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Obec Blatnica leží vo výške približne 500 m n. m. a je skutočným skvostom, čo sa týka východísk k tým najrozmanitejším turistickým cieľom. Jedna z najkratších a najjednoduchších túr vedie na zrúcaninu Blatnického hradu, je tak vhodná a atraktívna aj pre deti.

V obci je vybudované pekné, spoplatnené parkovisko s počítadlom voľných miest. Za dobrého počasia však treba prísť skôr, nakoľko sa môže veľmi rýchlo zaplniť. Oficiálny zákaz vjazdu motorových vozidiel na územie národného parku sa však začína až o čosi vyše 500 metrov ďalej, za zákrutou za spomínaným spoplatneným parkoviskom, možno sa tak skúsiť poobzerať po voľnom mieste aj tu.

Túra na Blatnický hrad vedie náučným chodníkom po žltej turistickej značke z ústia Gaderskej doliny, najprv po kvalitnom asfaltovom povrchu. Onedlho sa však od žltej turistickej značky oddelí samostatná značka so žltým symbolom zrúcaniny hradu a trasa už ďalej vedie lesom, nie veľmi náročným stúpaním. Areál hradu poskytuje dostatok miesta na prestávku a oddych. Hrad síce neleží vo vysokej nadmorskej výške, z výhľadov však potešia tie smerom na západ, na časť krajiny Turca medzi predhoriami Veľkej Fatry a Lúčanskej Malej Fatry, ako aj na východ, do kľukatiacej sa Gaderskej doliny.

2. Gaderskou dolinou k Čertovej bráne

Gaderská dolina je dlhá čosi vyše sedem kilometrov a po celej dĺžke ňou prechádza žltá turistická značka. Už od parkoviska v obci Blatnica ňou pokračuje aj asfaltka, ktorá má na slovenské pomery naozaj až netradične kvalitný povrch. Popri skupinách peších turistov a malých i veľkých cyklistoch tak Gaderská dolina láka aj dve ďalšie kategórie návštevníkov: korčuliarov a kolobežkárov.

Na rázcestí, kde sa asfaltový povrch končí, pokračuje žltá značka ďalej vľavo, do turisticky prístupnej Dedošovej doliny. Vpravo však vedie odbočka do doliny Selenec, hoci turisticky prístupná je tu len jej krátka úvodná časť po lesnej ceste, po tzv. Čertovu bránu. Ide o zaujímavý prírodný skalný úkaz, pozostávajúci z dvoch skalných brál, medzi ktorými sa tiesni úzka cesta.

Trasa od spomínaného rázcestia troch dolín až k Čertovej bráne má približne len pol kilometra a je už strmšia a miestami kamenistá. A hoci tento úsek nie je v teréne výslovne vyznačený ako cyklotrasa, vjazd a státie s bicyklom je tu povolený v zmysle prílohy č. 2 časti E návštevného poriadku národného parku. Ak si však cyklisti majú bicykel kde odložiť, možno im odporučiť dopriať si k skalnému úkazu krátku pešiu prechádzku.

Trasa je napriek svojej dĺžke vhodná aj pre deti, vďaka kvalitnému asfaltu si môžu so sebou vziať aj odrážadlo, kolobežku alebo bicykel.

3. K jaskyni Mažarná

Zakrátko po tom, čo prejdeme z Blatnice po žltej značke okolo odbočky na Blatnický hrad, prídeme aj k rázcestiu s modrou značkou. Zavedie nás Vápennou dolinou, cez stúpanie lesom až k jaskyni Mažarná. Jaskyňa je v zmysle vyhlášky orgánov ochrany prírody voľne prístupná (viac na: https://minv.sk/?ciastka-1-vydana-14-1-2010 ). V jaskyni však nie je osvetlenie, na túru si teda treba pribaliť čelovky.

Stúpanie k jaskyni začína byť s pribúdajúcimi krokmi citeľne prudšie, celkové prevýšenie však umožňuje túto túru absolvovať aj deťom. Úseky zabezpečené reťazami sa nachádzajú na modrej značke až o niečo ďalej za touto jaskyňou.

Pred vstupom do jaskyne sa nachádza aj tabuľka s mapkou, zobrazujúcou povolenú trasu pohybu v dvoch jej chodbách: Granátovej (pomenovanej podľa nálezu granátov z druhej svetovej vojny) a Stĺpovej (pomenovanej podľa jaskynných útvarov).

4. Gaderskou a Dedošovou dolinou na Kráľovu skalu a Kráľovu studňu

Z Blatnice sa možno vybrať aj na ikonickú Kráľovu skalu (1377 m). Po prechode z Gaderskej do Dedošovej doliny sa však náhle zmení povrch aj reliéf. Príjemnú asfaltku vystrieda v Dedošovej doline lesná cesta, miestami kamenistá. V tejto doline nastúpame aj takmer dvojnásobok výškových metrov oproti tomu, čo sme nastúpali na približne rovnako dlhom sedem kilometrovom úseku v Gaderskej doline.

Na prekonanie oboch dlhých dolín je určite žiaduce vziať si bicykel, ktorý odložíme a zabezpečíme v lokalite Veterné v závere Dedošovej doliny. Prejdeme cez mostík a ďalej nás čaká pomerne strmé stúpanie po žltej turistickej značke. Približne v polovici stúpania sa však nachádza úsek, ktoré je zradný na sledovanie značky. Týmto úsekom je krátky a pohodlný traverz, na ktorom však veľmi ľahko môžeme prehliadnuť miesto, kde sa chodník opäť stočí a začne strmo stúpať. Pri ceste späť nám však opäť hrozí, že prehliadneme miesto, kde sa začína traverz.

Turistický chodník ďalej pokračuje po drevených schodíkoch. S pribúdajúcimi výškovými metrami sú listnaté stromy postupne vystriedané ihličnanmi. To už sa však postupne začne otvárať aj terén, až sa ocitneme na dohľad od Kráľovej skaly. Výstup na ňu je taktiež turisticky prístupný. Smerom na východ máme z Kráľovej skaly výhľad na hlavný hrebeň Veľkej Fatry od Ostredku až po Krížnu, smerom na západ zase uvidíme pomerne blízke skalné útvary pripomínajúce ťavu a za nimi aj zaoblený a zalesnený vrch Smrekov. Len čosi okolo jedného kilometra od Kráľovej skaly sa nenáročným klesaním najprv po žltej a neskôr už po červenej značke dostaneme k horskému hotelu Kráľova studňa, kde sa môžeme pred cestou späť občerstviť.

5. Gaderskou a Dedošovou dolinou na Ostredok

Z obce Blatnica sa možno dostať aj na Ostredok, najvyšší vrch Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 1596 metrov. Určitou kuriozitou je, že len nedávno bolo zistené, že najvyšší bod horstva leží o niečo južnejšie než sa pôvodne predpokladalo, a táto zmena bola náležite zaznamená aj na turistickom značení.

Opäť sa vydáme po žltej turistickej značke Gaderskou a Dedošovou dolinou, najlepšie na bicykli. Lesnú cestu v Dedošovej doline však tentoraz opustíme o niečo skôr ako pri predchádzajúcej túre na Kráľovu skalu, a to už pri chate v lokalite Drobkov. Odložíme a zabezpečíme si tu bicykel a vydáme sa veľmi strmým úsekom lesom po zelenej turistickej značke. K listnatým stromom s pribúdajúcimi výškovými metrami pribúdajú aj ostrovčeky ihličnanov. Terén sa však tiež začne celkovo viac otvárať a záverečný výstup je už vlastne krásnou túrou po otvorenom hôľnom bočnom hrebeni Ostredka. Rázcestie zelenej a červenej značky, kedysi považované za najvyšší vrch Veľkej Fatry, bolo z pôvodného názvu „Ostredok“ premenované na „Ostredok – rázcestie“. K novému, skutočne najvyššiemu vrcholu Veľkej Fatry, ktorý aj prevzal jednoslovný názov „Ostredok“, však treba ešte prejsť pár desiatok metrov na juh po červenej značke.

Na vrchole Ostredka sa občerstvíme z vlastných zásob a vydáme sa na cestu späť. Ak nemáme turistické paličky, vo Veľkej Fatre nebude hanbou, ak ušetríme kolená a členky a s ohľadom na ochranu prírody ako dočasnú turistickú paličku použijeme hoci aj voľne pohodený konár stromu.

6. Blatnickou dolinou na Kráľovu studňu

Zatiaľ čo žltá značka nás z obce Blatnice bude viesť severnejšou Gaderskou a Dedošovou dolinou, zelená značka nás povedie južnejšie položenou Blatnickou dolinou. Dolina má čosi viac ako šesť kilometrov a je prístupná aj pre cyklistov. Na početných miestach však štrkovú lesnú cestu v tejto doline odvodňujú aj kanály na dažďovú vodu, na čo treba pamätať pri prejazde cez ne, najmä pri zjazde. Celkovo je táto dolina pre cyklistov náročnejšia ako príjemný asfalt v Gaderskej doline. Až na spomínané odvodňovacie kanály je však jazda ňou menej namáhavá ako v Dedošovej doline.

Ak sme si na cestu zvolili bicykel, po príchode na koniec cyklotrasy ho odložíme a zabezpečíme, prejdeme cez potok a pokračujeme ďalej po zelenej značke. Ešte približne kilometer pripomína trasa pomerne otvorenú lesnú cestu, onedlho však vojdeme do listnatého lesa a začneme prudšie stúpať. Špecifikom tejto trasy však je, že sa priamo na nej nachádzajú rôzne spestrenia v podobe pamätníkov či iných kuriozít.

Prvá takáto pamiatka na minulé časy nás čaká pri stúpaní lesom a je ňou maketa priečelia pece na chlieb, ktorá na tomto mieste stála v čase partizánskych bojov v druhej svetovej vojne. Ďalšou, aj keď nevyžiadanou atrakciou je prechod pomedzi polámané stromy počas traverzu v rezervácii Padva vysoko nad dnom susednej doliny. V tejto divokej rezervácii, ktorá s výnimkou tohto krátkeho úseku inak nie je turisticky prístupná, však už turisti vyšliapavajú aj alternatívne cestičky. Ďalšou atrakciou na tejto zelenej značke môže byť či už odbočka na vrchol Smrekova, alebo aj prechod cez areál neďalekého salaša Smrekovica, kde možno v letných mesiacoch naozaj nájsť pasúci sa dobytok. Zoznam ďalších zaujímavostí na tejto zelenej turistickej značke sa však týmto ešte nevyčerpáva a dopĺňajú ho aj útulňa so zelenou turistickou značkou priamo na priečelí, neďaleký pamätník hrdinom SNP či pomerne nový symbolický cintorín - pamätník obetiam Veľkej Fatry. Za týmto symbolickým cintorínom sa už napojíme na červenú turistickú značku a nenáročným klesaním sa dostaneme k horskému hotelu Kráľova studňa, kde sa môžeme občerstviť pred návratom.

7. Blatnickou dolinou na Drienok

Z Blatnickej doliny sa možno vydať aj na menej náročnú túru na vrch Drienok, ktorý leží v nadmorskej výške 1268 metrov. Ak sme sa rozhodli urýchliť túru na bicykli, odložíme a zabezpečíme ho na konci cyklotrasy. Ďalej už vymeníme zelenú turistickú značku za žltú a pokračujeme, najprv bočnou dolinkou, neskôr už strmším stúpaním listnatým lesom. Úsek, kde turistický chodník opúšťa dno dolinky a stáča sa strmšie do lesného brala, je však náročnejší na orientáciu a na nájdenie najbližšej turistickej značky možno budeme potrebovať viac pokusov. Následne nás však už žltá značka dovedie až na hrebienok, k rázcestiu s modrou značkou, ktorá sem vedie zo susednej doliny.

Do susednej doliny však neklesáme, po modrej značke pokračujeme traverzom lesnatého hrebienka. Turistické značenie je na tomto traverze síce viac neprítomné ako prítomné, úsek je však predvídateľný. Na rázcestí v sedle za Drienkom modrá značka klesá do ďalšej susednej doliny, my však z tohto rázcestia pokračujeme po odbočke s modrým symbolom vrchu až na Drienok.

Výhľady z Drienka na západ sú pre stromy obmedzené, no na východ sa nám odkryje pekný výhľad na rozsiahle lesy a bralá Veľkej Fatry s hlavným hrebeňom v pozadí.

8. Blatnickou a Juriašovou dolinou na Ostrú

Približne za polovicou cyklotrasy Blatnickou dolinou prídeme k rázcestiu so žltou značkou, ktorá vedie krátkou, no strmou Juriašovou dolinou. Po dosiahnutí záveru Juriašovej doliny už pokračujeme zvlneným úsekom hrebienka. Vynorí sa pred nami vrchol Ostrej, ktorá je naším cieľom v nadmorskej výške 1247 metrov.

Samotný výstup na skalné bralo Ostrej však prekvapí prítomnosťou pomerne dlhého úseku reťazí, ako aj skalným oknom, cez ktoré treba prejsť. Túra si teda vyžaduje maximálnu sústredenosť a obozretnosť. Samotné výhľady z Ostrej už patria k najkrajším vo Veľkej Fatre. Na východe možno pozorovať také ikonické vrcholy Veľkej Fatry ako Borišov či Ploská alebo takmer zarovnaný úsek hlavného hrebeňa od Ostredka po Krížnu. Smerom na západ možno pozorovať krajinu Turca a skúšať identifikovať obrysy pohorí a vrchov na horizonte.

Ak nemáme turistické paličky, pri zostupe strmou Juriašovou dolinou si nejaké nájdeme medzi pohodenými konármi. Ak sme prišli na bicykli, vyrazíme na zjazd Blatnickou dolinou, pričom treba dávať pozor na miestach, kde cyklotrasa prechádza cez odrážky na dažďovú vodu, ktoré sú pre túto dolinu typické.

9. Okruh na Tlstú a Ostrú

Až po jaskyňu Mažarná sme časť túry okruhom na Tlstú a Ostrú už popísali v časti o túre k tejto jaskyni. Za touto jaskyňou na nás čaká úsek reťazí, kým sa dostaneme do čoraz viac ihličnatého lesa. Serpentínami a miestami aj polomom, stále však sledujúc modrú turistickú značku, dostaneme sa na Tlstú. Ikonické bralo sa vypína nad Blatnicou i nad časťou Turca v nadmorskej výške 1373 metrov. Vidíme Lúčanskú Malú Fatru s nezameniteľným malofatranským Kľakom i krivánsku Malú Fatru.

Naším ďalším cieľom je Ostrá, kam sa dostaneme po spojke na hrebeni, značenej zelenou turistickou značkou. Pomedzi stromy smerom na východ vidno vrcholky Západných Tatier a dokonca aj vysokotatranský Kriváň. O niečo ďalej sa však už odkryje aj hlavný hrebeň Veľkej Fatry. Úsek zelenej značky však akoby nemal konca a nedočkavo sa tešíme na rázcestie so žltou, ktorá nás už po zvlnenom hrebeni povedie na Ostrú.

Ako sme už uviedli v časti venovanej samostatnej túre na Ostrú, výstup na ňu je v tejto časti pohoria prekvapivo exponovaný. Netreba ho preto podceňovať, hoci nejde o vysokotatranské sedlo ani západotatranské Roháče. Vychutnáme si prekrásne výhľady a z Ostrej sa následne exponovaným úsekom vrátime na rázcestie v sedle. Nepokračujeme však po žltej značke stúpaním po hrebeni, odkiaľ sme prišli, ale po žltej značke klesáme serpentínami do doliny Konský dol, kde sa onedlho napojíme na modrú značku. Na veľkofatranské pomery nás na tomto modro značenom úseku v Konskom dole už naozaj nečaká žiadne strmé klesanie. Dostaneme sa až na asfaltku v Gaderskej doline, odkiaľ je to na parkovisko už len kúsok.

10. Okruh na Tlstú

Oba ikonické vrchy bralnatej časti Veľkej Fatry, Ostrú a Tlstú, možno prejsť jedným okruhom naraz, navštíviť však môžeme aj každý vrch samostatne. Túru len na Ostrú sme už popísali. Teraz sa vyberieme len Tlstú, a to po modrej turistickej značke dolinou Konský dol, sprvu nenáročným a lenivým stúpaním. Za rázcestím modrej značky so žltou značkou sa však začne pomerne náročný, nie celkom záživný, nekončiaci úsek. Nedá sa tomu však čudovať, Konským dolom sme doteraz nastúpali len vyše polovicu toho, čo potrebujeme nabrať na dosiahnutie nadmorskej výšky Tlstej, ktorú máme stále vysoko nad hlavami. Tú výšku však teraz musíme nabrať na omnoho kratšom úseku.

Aby toho nebolo málo, na záverečnom úseku lesom je značná erózia, pomáhame si teda aj rukami, až napokon prídeme na vrchol Tlstej. Našej pozornosti neujde, že pri pohľade na juh sa takmer o 100 výškových metrov nižšia susedná Ostrá takmer stráca na pozadí hrebeňa Drienka, hoci samotná Ostrá je lepším vyhliadkovým vrcholom než Drienok.

Z erózie na našej výstupovej trase na Tlstú už teda vieme, že sa po nej vrátiť určite nechceme. Pokračujeme teda ďalej po modrej značke opačným smerom, než ktorým sme prišli, a to cez úsek reťazí až k jaskyni Mažarná. Kvôli prehliadke jaskyne je vhodné mať v batohu so sebou aj čelovku. Po návšteve jaskyne náš však čaká ešte pomerne strmé klesanie Vápennou dolinou, než sa reliéf konečne začne vyrovnávať a než k nám začne doliehať ruch turistov z asfaltky v Gaderskej doline.

11. Necpalskou dolinou na Chatu pod Borišovom

Ako východiskovú obec si možno pre zmenu zvoliť aj Necpaly. Čaká nás túra dlhou Necpalskou dolinou po modrej značke až k Chate pod Borišovom. Našťastie, na približne 11 kilometroch vedie dolinou aj cyklotrasa. Zaparkovať môžeme na neveľkom parkovisku priamo v obci. Ak však nemáme bicykel, skúsiť zaparkovať môžeme aj približne o 2 kilometre ďalej po modrej značke pri vodárni, čím si pešiu túru o niečo skrátime. Až za vodárňou sa totiž nachádza oficiálny zákaz vjazdu motorových vozidiel do národného parku.

Pochod dlhou, kľukatiacou sa dolinou si môžeme spríjemniť posedením postupne na niekoľkých odpočívadlách, rozmiestnených v doline v niekoľkokilometrových odstupoch. Cyklotrasa sa oficiálne končí pri rázcestí Balcierovo, ďalej po lesnej ceste by sme tak už mali stretnúť len peších turistov – a chatárske auto.

Necpalská dolina totiž slúži na zásobovanie Chaty pod Borišovom. Ani nosiči sa však autom pochopiteľne nedostanú až k samotnej chate. Na pomerne strmom úseku lesom si tak možno s váhou vlastného batoha vyskúšať to, čo musia bežne absolvovať nosiči zásobujúci chatu s omnoho ťažím nákladom. Trasa je navyše často blatistá, na jednom úseku blatistý terén miernia aj drevené schodíky. Ešte pred príchodom na chatu, na mieste kde sa terén pred nami otvorí, sa už môžeme pokochať výhľadom na Ploskú. O niečo ďalej, v prekrásnom prostredí Chaty pod Borišovom sa už môžeme občerstviť a pomaly začať naberať sily na návrat.

Aj keby sme mali bicykel, táto túra nie je vhodná pre netrénované deti, a to vzhľadom na svoje prevýšenie v stúpaní lesom na Chatu pod Borišovom. Asfaltový povrch síce nie je taký kvalitný a neporušený ako v Gaderskej doline, ide však o slovenský priemer.

12. Belianskou dolinou k chate Havranovo a k vodopádu v Došnej

Na ďalšiu túru sa vyberieme Belianskou dolinou z obce Belá – Dulice. Ak máme bicykel, dobre pre nás, inak si môžeme pešiu túru skrátiť zaparkovaním aj o niečo ďalej za obcou, rešpektujúc však zákaz vjazdu na územie národného parku. Autom až po chatu Havranovo je totiž vjazd podľa návštevného poriadku povolený, len ak by sme sa v nej ubytovali. Po chatu nás však čaká príjemná pešia túra, dlhá len čosi vyše 7 km.

Náš konečný turistický cieľ sa však nachádza až za chatou Havranovo a je ním vodopád v Došnej. Od chaty k nemu vedie žltá turistická značka. Na bicykli až priamo k vodopádu však vjazd nie je povolený, bicykel treba odložiť a zabezpečiť pri chate Havranovo. Tento úsek je dlhý asi jeden kilometer a tvorí ho miestami sa už strácajúci asfaltový podklad, pričom aj celkovo je cestička užšia ako tá, ktorá viedla doteraz po chatu Havranovo. Treba však najmä sledovať potok a načúvať vodopádu, aby sme po tejto cestičke nepokračovali zbytočne a neminuli odbočku žltej značky, ktorá k nemu vedie lesom vľavo. Zakrátko prídeme k terasovitému vodopádu, s pekným vodným závojom.

Ak aj nemáme bicykle, domnievame sa, že napriek svojej celkovej dĺžke je pre deti vhodná aj pešia túra. Stúpanie je totiž nebadateľné a prísľub posedenia na chate či pri vodopáde by deti mohol motivovať. Ak bicykle máme, pre asfaltku touto dolinou tiež platí, že jej povrch nie je taký hladký a neporušený ako v Gaderskej doline, ide však o slovenský priemer.

13. Prechádzka Slávkovou dolinou

Z obce Belá – Dulice sa môžeme s deťmi vybrať aj na ešte kratšiu a menej náročnú túru ako k chate Havranovo a k vodopádu v Došnej. Z ústia Belianskej doliny totiž vedie odbočka po žltej turistickej značke do bočnej Slávkovej doliny. Po prechode lesnou cestou na nás čakajú nádherné rozľahlé lúky s výhľadom na Lúčanskú Fatru, najmä Martinské hole. V diaľke smerom na juhovýchod však uvidíme aj vrchol Borišova a za ním aj vrcholček Ploskej v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry.

14. Okruh na Lysec

Ak by sme pokračovali Slávkovou dolinou ďalej po žltej značke, po severnej hranici národného parku by sme prišli až na vrch Lysec. Ide o pomerne výrazný vrch s nadmorskou výškou 1381 metrov. Žltá značka však v hornej časti vedie aj pomerne otvoreným terénom, to, ako sa pred nami vynára jeden zdanlivý vrchol Lysca za druhým, na našu výstupovú morálku teda môže pôsobiť demotivačne. Ako výstupovú trasu preto odporúčame modrú značku zo susednej Jasenskej doliny, ktorá vedie lesom. Žltú značku využijeme na zostup.

Jasenská dolina sa už nachádza mimo územia národného parku, v zime slúži ako lyžiarske stredisko a v lete v nej funguje cyklopark. Z parkoviska v lokalite Kašová sa vydáme po modrej značke, trasa nás však hlavne na začiatku stavia pred viaceré nástrahy. Najprv nás modrá značka z asfaltky zavedie ponad potok cez lávku, tá je však už zjavne pred koncom svojej životnosti. Zvážiť preto môžeme brod cez potok o pár metrov ďalej. Po prejdení potoka zase treba odolať pokračovaniu po kamenistej lesnej ceste, ktorá je priamo pred nami. Značka totiž nenápadne odbáča do lesa vľavo. Samotný výstup po modrej značke lesom je už ďalej bez nástrah, hoci miestami strmý. Oceníme však tieň, ktorý nám poskytne v horúcich slnečných dňoch.

Vrchol Lysca nám ponúka najmä nádherný výhľad na viaceré známe vrchy Veľkej Fatry či dole do Belianskej doliny. Na výhľady na Krivánsku či Lúčanskú časť Malej Fatry si treba počkať, až keď nám to stromy umožnia na zostupe po žltej a od rázcestia Medzijarky, po zelenej značke. Napokon prídeme na parkovisko, kde sme náš okruh začali.

Autori fotografií: Dominik Baco a Aneta Bacová

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek