Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad zo zjazdovky
Výhľad zo zjazdovky Zatvoriť

Túra Solčany – Veľký Tríbeč – Ludanice

Keď sme pred dvomi rokmi vyrážali z Topoľčian cez Solčany prenocovať do búdy pod Javorovým vrchom, moc sme sa modrej nedržali a hovoril som si, že by nebolo od veci sa po nej vybrať na Veľký Tribeč. Keďže dlhšiu dobu so mnou nikto na túry nechodí, som si sám pánom, kedy a kam ísť. A tak som sa s dobrou predpoveďou počasia rozhodol vyraziť v sobotu po víkendovom sedení. Z vlaku som v Topoľčanoch prestúpil na autobus a pred deviatou hodinou som mohol začať túru.

Vzdialenosť
23 km
Prevýšenie
+809 m stúpanie, -825 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 11.06.2022
Pohoria
Tribeč (CHKO Ponitrie)
Trasa
Voda
prameň pri potoku Lišna
Doprava
Topoľčany (vlak, bus) - Solčany (bus)
Ludanice (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1081 Tribeč (1:50.000)

Trasa

Solčany – Pod Hájom – prameň pri potoku Lišna – Dekanova chata – popri potoku Lišna – popod Malý Tribeč – Veľký Tribeč – Pod Veľkým Tribečom – Brod – Pochabany – Kovarce – Ludanice

Cestou z Topoľčian som pozorne sledoval, kde sa nachádza na mape zakreslená rozhľadňa pri areáli Kruh. Nuž posed, z ktorého ledva cez stromy niečo vidieť, je zbytočné kresliť do mapy ako rozhľadňu. Vystúpil som v Solčanoch na druhej zastávke, lebo som si nepamätal, kde začína značka. Urobil som dobre, lebo keď som fotil sochu Jána Pavla II. pred kostolom, oslovili ma tri zametajúce miestne 70-ročné Grácie, či neodfotím aj ich. Všetci sme vedeli, že ide o vtip a jedna z nich to zdupľovala, keď dodala, že snáď pred päťdesiatimi rokmi by záujem z mojej strany asi bol. Keď som im na otázku kam idem, povedal, že na Veľký Tribeč, hneď ma varovali pred medveďmi, lebo vraj Mišo odfotil jedného, ako lezie na strom. Tak neviem, či je to miestna rozprávka pre cudzích, ale videl som akurát srnca.

Kaštieľ, kde stále stojí tabuľa o spolufinancovaní z fondov EÚ v sume skoro 800 000,- €, sa naďalej úspešne rozpadá a evidentne sa ho nikto posledných tridsať rokov ani nedotkol. No, asi škridle dali nové. Prešiel som cez cestu ponad Tošánský potok a bol som na začiatku modrej. Slnko jasne dávalo najavo, že sa Nórom predpoveď počasia vydarila a bude piecť.

Zastavil som sa pri prvej z informačných tabúľ NCH Solčany - Veľký Tribeč. Táto ešte bola čitateľná, no druhá nie a som zvedavý, ak bude prijatý Zákon o turistike a značení, ako to bude naozaj s osádzaním informačných tabúľ, ktorým skončila životnosť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pred dvomi rokmi sme tu stretali kopu áut hubárov. Teraz ma obišli len dve, a tak sezóna asi nezačala. Došiel som k evidentne neobývanému domu, možno voľakedy horárni. Náučný chodník pokračoval po asfaltke, ja som odbočil doprava s modrou do lesa. Informácia na TIM – Kovarce 5.15 h ma moc nepotešila, lebo som vedel, že musím ísť až do Ludanic a chcel som chytiť vlak o 15.12 h. Bolo mi jasné, že budem musieť makať a slnko veru fakt pripekalo aj cez lístie stromov.

Ako som prechádzal cez mierny hrebienok, videl som za stromami nejaké stavby. Ostatne, sú zakreslené aj v mape, ale či to je chatová kolónia, či čo, som neskúmal. Zišiel som k potôčiku Lišna a proti jeho toku som stúpal horou. Mal som slnečné okuliare, a tak, keď som zacítil, že sa na mňa niekto díva, najprv som nikoho nevidel, a keď som ich dal dolu, uvidel som srnca. Pásol sa asi desať metrov odo mňa a uprene ma pozoroval. Nuž som mu zaželal nahlas dobrú chuť a až potom odbehol.

O chvíľu som videl odbáčajúci chodníček doprava, tak som zo zvedavosti po ňom vykročil. Prekvapený som zastal na veľkom priestranstve pod mohutným stromom. Boli tu dvaja turisti, ohnisko s posedením, tri stoly, ale hlavne prameň, ktorý nie je zakreslený na mape. Keďže som mal vlastnú vodu z domu a jesť som ešte nechcel, pokračoval som ďalej. Ďalšie prekvapenie ma čakalo o chvíľu. Veľká betónová skruž, zakrytá antikorovým krytom, ohradená betónovým múrikom a v ňom zariadenie ako na vypúšťanie rybníka. Tak neviem, na čo to slúži, ešte som nič také v lese nevidel.

Z lesa som vyšiel na veľkú lúku a v diaľke som uvidel chatu. Ak som sa tešil na bufet, plot s oznamom, že zariadenie je monitorované kamerovým systémom ma vrátil do reality súkromného vlastníctva, slúžiaceho len niektorým. Krásna, dvojposchodová chata v blízkosti cyklistických a turistických trás je trvalo pre verejnosť uzatvorená. Vyšiel som na asfaltku, lebo tu sa s ňou spája modrá značka, prečítal som si informačnú tabuľu č. 5 NCH a pokračoval som po ďalej.

Doma som si pri študovaní mapy povedal, že nepôjdem po modrej značke okolo skál popod Medvedí vrch, lebo je to zbytočná zachádzka, a tak som pri prvej veľkej ľavotočivej zákrute opustil značku aj asfaltku a začal som stúpať doprava lesnou cestou popri potôčiku. Vcelku výživné stúpanie ma doviedlo opäť na asfaltku, ktorá ide popod Malý Tribeč. Ukázali sa mi pekné výhľady na rovinu okolo rieky Nitra. Vedel som, že pred veľkou pravotočivou zákrutou budem musieť opäť opustiť cestu a vybrať sa hore kopcom doľava. Došiel som ku kamennému valu, o ktorom som si na internete prečítal, že je to pozostatok dávneho opevnenia, kam sa uchyľovali obyvatelia pred útočníkmi.

Bol som na značke, len som si musel ujasniť, ktorým smerom mám ísť na Veľký Tribeč. Hoci ma to ťahalo doprava, opak bol pravdou a o chvíľu som stál na vrcholovej lúke. Ak som kráčal celý deň v podstate sám, tak tu sa to hemžilo turistami z Dynama Krpeľany. Hneď ma zamestnali ako fotografa a políhali si okolo vrcholového TIM. V mene kliešťov som im poďakoval a navrhnem ich na udelenie Jánskeho plakety. Potom som si sadol na lavičku pod antikorovým krížom a naobedoval som sa. Lúka stíchla odchodom väčšiny prítomných, a tak som si v kľude pozrel ešte tri drevené kríže s lanami imitujúcimi asi postavy a prečítal som si oznam istej organizácie, že hodne obyvateľov vraj kresťanského Slovenska bude zatratených.

Nepokazilo mi to dojem z pekného dňa a keďže sa blížil odchod vlaku, musel som sa rozhýbať. Po modrej značke som začal zostupovať lesom. Prišiel som k drevenému krížu, na ktorom bola tabuľka oznamujúca, že 15. 9. 2004 sa tu konala omša. Potom som zostúpil na lesnú cestu obchádzajúcu dookola Veľký Tribeč. Modrá značka pokračovala priam zjazdárskym terénom a navyše černičím. Zato sa otvorili úžasné výhľady na celú oblasť až po Považský Inovec. Zjazd na krátko prerušila lesná cesta popri oplotení, no hneď sa značka skrútila doľava a kolmo popri oplotení som klesal dolu. Za mokra je to bez paličiek podľa mňa neschodné.

Oddýchol som si, keď som vyšiel na priestor pred posedom. Odtiaľto som pokračoval po relatívne rovnej lesnej ceste. Prekročil som Slivkový jarok a došiel som k TIM Pochabany, kde si pripomínajú zosnulých členov PZ Tríbeč Kovarce. Cesta sa úplne vyrovnala a zjavili sa lúky, z ktorých bolo vidno skalnatý hrebeň PR Hrdovická. Dokonca som stretol trojčlennú rodinku, ktorá hľadala hríby. Došiel som na asfaltku a naľavo bolo vidno stavby priemyselného areálu. Akoby dlhou alejou, s pečúcim slnkom nad hlavou som došiel do obce Kovarce. Hoci som mal veľkú chuť na kofolu, musel som upaľovať na vlak do Ludanic. Zaujal ma pekne zrekonštruovaný kaštielik, žiaľ, na "potemkinovský" spôsob.

Potom ma čakal len novo položený asfalt do Ludanic. Pohľad na hnusne hnedú vodu rieky Nitra, plnú rastlín vo mne vzbudil obavy, či tam vôbec žijú nejaké ryby. Mierne pripečený som došiel do Ludanic a pohľad na hodinky mi povedal, že je čas na kofolu. V krčme, ponúkajúcej ríbezlák, jedna len tak do mňa zasyčala.

Posledné prekvapenie čakalo na mňa na stanici. Do príchodu vlaku som mal čas 20 minút, a tak som sa vyzul a slnil. Až tri minúty pred jeho príchodom som si prečítal, že tu predávajú cestovné lístky. Výpravkyňa sa chválila, že ani v Nitre ich nepredávajú a oni áno. Logika Železníc SR neprestáva prekvapovať. Cesta do Bratislavy prebehla hladko, teda ak nerátam totálne narvaný vlak od Leopoldova. Zdá sa, že pandémia definitívne odišla a národ sa rozcestoval.

Fotogaléria k článku

Najnovšie