Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Panoráma v Hinterwildalpen, Großer Geiger je napravo
Panoráma v Hinterwildalpen, Großer Geiger je napravo Zatvoriť

Túra Hochschwab - kvetinová prechádzka cez Großer Geiger

Großer Geiger je menej známy kopec v Hochschwabe. Leží na severnej strane pohoria, ktorá je menej navštevovaná, vďaka čomu som si ju obľúbil. Išiel som naň, lebo som očakával, že na trase uvidím koncom jari množstvo zaujímavých kvetín. To sa mi splnilo.

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+1000 m stúpanie, -1000 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 18.06.2022
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy (Kalkalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Hochschwab
Trasa
Doprava
Hinterwildalpen (bus, parkovisko pri požiarnej zbrojnici)

Výstup

O 7.15 h som dorazil do dedinky Hinterwildalpen. Zaparkoval som na veľkej ploche pri požiarnej zbrojnici a vyrazil som hore dolinou Lurggraben. Pred tromi rokmi som išiel v zime z dolinky na Buchberg. Bola to nádherná snežnicová prechádzka, ako ostatne všetky na severnej strane Hochschwabu.

Po čase sa cesta zmenila na chodník. Stúpanie je tu mierne a okolitá krajina je nádherná. Na západnej strane doliny sú skalné steny, ktoré pekne vidno z vyhliadok. Na jeden skalný ostroh som sa liepal akosi nešikovne a rozfaklil som si dlaň. Zalepil som si ju leukoplastom.

Pri horskej chate som zo značky odbočil. Minul som pasúce sa kravy a podľa mapy v mobile som zahol na svah. Mal tu byť neznačený chodník. Ktosi ho však vyznačil červenými puntíkmi a rovnako je vyznačená aj trasa z Großer Geigera na Eisenerzer Höhe, na ktorej by mala byť podľa mapy klasická značka. Chodník je viditeľný vcelku dobre. Zablúdil som iba raz, no rýchlo som to zbadal.

Dolu v doline rástlo veľa vstavačovcov, orlíčkov čiernofialových a žltohlavov najvyšších. Potešil ma zvonček pulla a dryádka osemlupienková. Videl som však aj rastliny, ktoré nepoznám. Na vyhliadke som fotil čudnú mrkvu. Doma som zistil, že sa volá athamantha cretensis (české ani slovenské meno nemá) a rastie na pohyblivej vápencovej suti. Pri chodníku rástli tri druhy veroník. Obyčajná, potočná a bezbyľová. Na hrebienku nad skalnou stenou Wassermäuer ma potešila tmavohlávka a silenka bezbyľová. Kvetena na vápencoch je mimoriadne pestrá.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na vrchole

O 13-tej som vyšiel na Großer Geiger (1723 m). Dolu pod sebou som mal Hinterwildalpen a videl som tiež parkovisko, na ktorom som nechal auto. Celodenná prechádzka a z najvzdialenejšieho bodu vidíte, kde ste ráno začínali. To sa mi stáva v severných vápencových Alpách často. Na vrchole kopca som našiel drobný rozchodník černastý. Všimol som si ho, keď som si išiel pozrieť výhľad. No keď som sa vracal, už som ho nenašiel. Je to veľmi nenápadná rastlinka.

Zbehol som z kopca a putoval som náhornou plošinou. Bola to najkrajšia časť prechádzky. Vápencová plošina bola zbrázdená plytkými dolinkami a porastená riedkym lesom. Práve tu kvitli najzaujímavejšie rastlinky. Peniažtek alpínsky, prvosienka clusiova, alpský endemit - všivec recutita, škarda aurea, bartsia alpínska, ale aj ružokríček cistovitý, čiže trpasličia alpská ruža (zwergalpenrose). Je to jedna z najkrajších kvetín Álp.

Prišiel som do sedla Eisenerzer Höhe. Cez sedlo vedie jedna z pútnických ciest do Mariazellu, no v minulosti tadeto chodievali najmä pastieri a podomoví obchodníci. Píše sa o tom na tabuli, ktorá je hneď vedľa turistických smerovníkov.

Zostup

Zostup po širokom chodníku mi ubehol rýchlo. Na dolnom okraji šotolinového kužeľa som fotil lomikameň stellaris, ale ten som nehľadal. Očakával som, že tu nájdem iné lomikamene, ale okrem lomikameňa stellaris som videl iba lomikameň okrúhlolistý. O 17.45 h som sa vrátil na parkovisko. Ako som očakával, za celý deň som nestretol jediného turistu.

Presunul som sa k Salze a čosi som porábal. Vtom mi napadlo, že by som si mohol pozrieť rieku. A ako som sa k nej prebíjal, naďabil som na prerastlík dlholistý pravý. Minulý týždeň som ho neúspešne hľadal v Bukovských vrchoch. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ho nájdem na brehu horskej rieky v Rakúsku.

Záver

Severné úbočia Hochschwabu, ale aj susedných Ennstalerských Álp, som si zamiloval. Je tu nádherná divočina. Väčšinu značených trás som obehal, je tu však veľa chodníkov, ktoré značené nie sú, prípadne sú značené puntíkmi či skalnými mužíkmi. Takže ešte stále tu mám čo objavovať.

Fotogaléria k článku

Najnovšie