Počas predĺženého júnového víkendu v Banskej Bystrici sme s mamou mali v pláne obdivovať skôr jarnú kvetenu na lúkach alebo si prejsť Náučný chodník Jakub, no horúčavy, ktoré prišli, upriamili našu pozornosť na lokality v tieni. Vybrali sme si Králickú tiesňavu, kde bude voda, navyše, sme ju doteraz nenavštívili.

Trasa

Králiky, ústie Králickej tiesňavy - Králická tiesňava - Králický vodopád - Králiky, Priehon - Králická ulica - ústie Králickej tiesňavy

Parkujeme na malom parkovisku pri náučnej tabuli pred výrazným stúpaním do obce Králiky. Je piatok, a tak tu okrem nás parkuje len jedno auto, no viem si predstaviť, že cez víkend sa sem všetci parkovania chtiví nezmestia. Na náučnej tabuli sú bližšie informácie o tiesňave, mapka a šípka, kadiaľ sa máme vydať.

Prechádzame cez cestu a o minútu stojíme pri Farbenom (Farebnom) potoku a ďalšej tabuli. Zo vstupu do tiesňavy zavanie príjemný chlad. Informácie na tabuli sú takmer totožné s tými na prvej tabuli. Tiesňavu v dolomitoch vymodeloval Farbený (Farebný) potok. Atrakciou je Králický vodopád a dve jaskyne, Jazierková a Puklinová.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kráčame po pravej strane potoka, neskôr ho prekonávame po lávke. Okolo rastie zmiešaný les, podľa náučnej tabule s pozoruhodnou koncentráciou tisa. Tisu sa venuje aj ďalšia náučná tabuľa. Hovorí, že tis obyčajný je pozostatok treťohôr. Obsahuje alkaloid, ktorý je jedovatý. Na Slovensku bol tis kedysi oveľa viac rozšírený. V súčasnosti ho likviduje raticová zver, ktorej sa pozdávajú jeho halucinogénne účinky.

Kráčame po ľavej strane potoka. Vody v potoku je dosť, s kameňmi porastenými machom a popadaným drevom vytvára pekný obraz. O to viac, keď sa priblížime k vysokým skalným stenám. Až k nim nejdeme, na tomto mieste sa zasa musíme dostať na druhú stranu.

Drevená lávka je sčasti rozpadnutá, ale nie je problém to prebrodiť potokom, ak máte nepremokavé topánky. Drevených lávok sa skôr bojím, pretože na takýchto miestach sú mokré a šmykľavé. Mama ale brodiť nechce, bojí sa, že sa jej premočia topánky, tak teda idem cez lávku a pomáham jej.

Stúpame nad tiesňavu, onedlho vidíme obe spomínané jaskyne. Sú uložené v skale jedna nad druhou. Na vrchole kopca nás čaká ďalšia tabuľa o Králickom vodopáde. Nachádza sa v nadmorskej výške 650 metrov. Voda Farbeného potoka tu prepadá cez skalný stupeň vysoký sedem metrov. Zídete k nemu odbočkou, z ktorej sa potom treba vrátiť naspäť na chodník.

Chodníkom schádzam sama, mama sa bojí, že bude strmý. Naozaj je, treba sa pridŕžať oceľového lanka tesne nad chodníkom. Problémom je najmä to, že sa pod nohami zosúva hlina a kamienky. Na niektorých miestach sa dá pridržať vyhladených koreňov stromov. Prekvapí ma, aký je jeden z koreňov na dotyk mokrý, potom zistím, že z druhej strany je na ňom prilepený slimák.

Zleziem dole k potoku a za skalou je zátišie s vodopádom. Nie je veľký, no celková scenéria s vysokými skalnými bralami, ktoré ma obkolesujú, je úchvatná. Chvíľu sa kochám a potom sa rozhodnem, že toto mama musí vidieť, aj keby som ju mala zniesť na chrbte. Rýchlo sa vraciam hore a vravím jej, aby išla, že to je v pohode. Mama na mňa dá a má aj paličky. Zvláda to celkom dobre. Cestou jej na pobavenie poviem o slimákovi.

Dolu strávime nejaký čas a tešíme sa z "bytia" na peknom mieste. Dojem divokosti sa však stratí, keď nad vodopádom na nás vykukne najprv jedna a neskôr druhá hlava. To bude "vyhliadka na vodopád zhora" z tabuľky na smerovníku. Vraciame sa teda opäť hore, že si aj my pozrieme vodopád z výšky. Smejeme sa na tom, že aj mama sa chytila zamaskovaného slimáka.

Od smerovníka pokračujeme ďalej rovno, odskočíme si na jednu menšiu vyhliadku doľava a potom klesáme k spomenutej vyhliadke nad vodopádom. Pred nami je chata s príslušenstvom, za ňou ďalšia a na stromoch vedľa chodníka tabule Súkromný majetok. Keďže smerovník nás poslal jasne sem, predpokladám, že tabuľky len varujú návštevníkov, aby sa nepribližovali k domom. Zídeme k potoku, ktorý sa tu ešte plytko prevaľuje, a kúsok sa vrátime, až na hranu skalného prahu. Aj výhľad zhora na vodopád a do tiesňavy je úchvatný. Pripadám si tu skôr ako v Slovenskom raji než vedľa jedného z najväčších slovenských miest.

Od tohto miesta pokračujte rovno popri potoku popod domy. My sme sa vrátili hore, odkiaľ nás cestička doviedla aj tak rovno k domom, kadiaľ sme len rýchlo prebehli a až potom sme našli šípku s názvom tiesňavy. Už sme však na jej konci. Prejdeme poslednú lávku a vychádzame hore na lúku pod lesom, hneď pri veľkom prístrešku s ohniskom. Vľavo sú zrejme zvyšky bývalých skokanských mostíkov.

V rokline nebol mobilný signál, tak sa nám telefóny mierne rozpípajú, my sa mierne napijeme a pokračujeme rovno lesnou cestou, ktorá nás o dve minútky vovedie do dediny. Prejdeme okolo starého kameňolomu a klesáme cez obec. Slnko nám pečie na hlavy, ale pofukuje vietor a dá sa to vydržať. V horskej obci cesta končí, a tak intenzita dopravy na asfaltovej ceste nie je vysoká. Onedlho sme pri aute. Do obce jazdí aj linkový autobus z Banskej Bystrice.

Zhodnotenie

Výlet odporúčam, je nenáročný, zvládnu ho aj deti, len pri tých by som bola opatrná na chodníku, ktorý schádza k vodopádu, a na vrchnú vyhliadku by som ich radšej nebrala.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek