Pri potulkách v okolí Dolnej a Hornej Poruby som spoznal tamojšie kopce. Výškou síce nízke, ale zato s krásnymi výhľadmi. Postupne som pochodil Vápeč, Slopský vrch, Sokol, Vlčinec aj ich rôzne kombinácie po dvoch alebo po troch. Iba na Homôľke som nikdy nebol. Vždy som prešiel okolo a na vrchol som nevystúpil. Buď nebola chuť, dôvod, alebo sila. A tak mi napadlo spojiť kopce do jednej turistiky a urobiť z toho okruh. Päť vrcholov ako na kráľovskej korune. Hodil som to do mapy a povedal si: „To by sa dalo, však už nejaký mesiac chodím po kopcoch a aj akú-takú kondičku mám.“ A tak jedného sobotného júnového rána sme sa s mojou turistickou parťáčkou stretli pred kostolom v Dolnej Porube. Išli sme na túru, ktorú som najskôr medzi nami nazval Koruna Porúb a neskôr premenoval na Porubskú zabíjačku. Lebo som tušil, že to nebude ľahké a riadne nás to preverí. Mali sme v pláne vyraziť z Dolnej Poruby, prejsť všetkých päť kopcov a vrátiť sa na rovnaké miesto.

Trasa

Dolná Poruba – Slopský vrch – štátna cesta II/574 – Smrčkovci – Vlčinec – Iliavka – Štyri Lipy – Sokol – Háj – Osikoviny – Vápeč – sedlo Palúch – Srvátková lúka – sedlo Homôľka – Dolná Poruba

Začíname stúpaním nad obec Dolná Poruba po peknej a upravenej kalvárii. V hornej časti sa nám otvárajú prvé výhľady do krajiny a vidíme aj náš prvý cieľ, Slopský vrch. Ideme neznačenou lesnou cestou a strmým výšľapom sa dostávame na vrchol. Krása, Homôľka ako na dlani. Ten kopec bude posledný, ak sa tam dostaneme a budeme mať ešte silu. „Uvidíš, že na Homôľku už nepôjdeme“, veští parťáčka.

Schádzame zo Slopského vrchu a napájame sa na červenú značku vedúcu do Hornej Poruby. Máme v pláne sa po lúkach popod horu presunúť do časti Hornej Poruby s názvom Smrčkovci a po modrej vystúpiť na Vlčinec. Tráva na lúkach je približne po pás, preto schádzame po červenej až na cestu vedúcu na Homôľku, po ktorej pokračujeme. Míňane niekoľko cyklistov, s ktorými sa zdravíme. Po pár stovkách metrov zisťujeme, že tu je tráva na lúkach pokosená, odbočujeme vľavo a po lúkach, navigujúc sa pocitovo a vizuálne, smerujeme do osady Smrčkovci. Zo zeliny sa vymotáme pri kaplnke so studničkou. Trošku sme si nadbehli a zisťujeme, že skratka nie je vždy kratšia. Nič to, stále v dobrej nálade a družnom rozhovore pokračujeme po modrej na Vlčinec. Počas turistík s parťáčkou preberáme rôzne témy a robíme si zo seba srandu, hlavne teda ja z nej. Znáša to statočne aj sa na tom zasmeje, aj mi sem-tam dá za pravdu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Výstup na Vlčinec z ktorejkoľvek strany je strmý a otupný, ale výhľady stoja za to. Pre mňa spolu s Vápčom asi dva najkrajšie v oblasti. Na vrchole doplníme cukor (polovica margotky) a schádzame po modrej a žltej do osady Štyri Lipy. Hneď po príkrom zostupe oslavujeme malý míľnik našich spoločných turistických výletov. Práve sme s parťáčkou spolu prešli tisíci kilometer. To sa dá povedať, že spolu „chodíme“. Pospomíname spoločné turistické začiatky a pekné turistiky, ktoré sme aj s občasnými účastníkmi prešli, a zaželáme si veľa pekných kilometrov, kopcov a výhľadov do budúcnosti.

Ani nevieme ako a sme v osade, dáme si krátky oddych v autobusovej zastávke a vyrážame na Sokol. Stúpame úzkou, novou asfaltovou cestou vedúcou do osady Háj. Keď sme tu išli minule, bol to rozbitý tankodróm. Odbočíme vľavo a po lúčnej ceste vhupneme do blízkeho lesa, lebo tam tušíme ďalšiu skratku. Skratka to je, lenže dosť strmá, ale na žltú značku trafíme bez problémov. V strmom záverečnom stúpaní na Sokol ma chytí „hlaďák“, mal som sa naobedovať pod kopcom. Nevládzem, strácam parťáčku z dohľadu a na kopec sa vyplazím približne 10 minút po nej. Začínam rozmýšľať, či to zvládnem, či nezbehnem do dediny na autobus a nevyveziem sa na Homôľku. Parťáčka ma motivuje, že to už teraz hádam nevzdáme, pred nami je Vápeč, najkrajší kopec trasy: „Poďme aspoň tam a potom uvidíme.“ Dávame si obed a trochu si na vrchole v tieni stromov oddýchneme. Pomohlo, znova vládzem. Na Sokole stretávame dve turistky z Prievidze. My ideme zabíjačku a oni to dávajú na pohodu, aj s pohárom vína v ruke. Zaželáme si veľa turistických úspechov a zbiehame zo Sokola.

Pokračujeme po žltej, už žiadne skratky. Prechádzame cez osadu Háj. Chodník vedie pekným, iba mierne zvlneným terénom. Prechádzame okolo jazierka a začíname stúpať na Vápeč. Nemá to konca. Mierne zaostávam, ale ešte vládzem. S parťáčkou sa opäť stretneme pri smerovníku, kde sa žltá napája na červenú a spolu sa vyplazíme k studničke, kde chceme doplniť vodu. V studničke však vody niet. Zistenie nás oboch oberá o náladu aj sily. Máme ešte každý asi po dva deci a ja mám aj pivo.

Vyvlečieme sa na vrchol Vápča. Slnko svieti ako divé, je teplo a dusno. Otváram pivo, nálada sa mierne zlepšuje a nohy sa rozbehnú. Vodou šetríme, musíme dôjsť do bufetu na Homôľke, tam si niečo dáme. Z Vápča ideme v dlhšom rozostupe, každý vo svojich myšlienkach stále hore, dole a nekonečne dlho až k bufetu. Voda aj pivo došli na Srvátkovej lúke. Kofola a radler sa v bufete pijú rýchlo, bodne aj kávička a oškvarkové pagáče. Na Homôľku nejdeme, ale iba pre tentokrát, tam sa ešte vrátime. Aj Hoľazne vyzerajú, že stoja za návštevu.

Zmráka sa, od Vápča sa blížia tmavé mraky. Dopíjame, dojedáme a fičíme dolu žltou do Dolnej Poruby. Po chvíli začína pršať a blýska sa. Prichádza búrka. Vyťahujeme pršiplášte a ešte trochu zrýchľujeme, nech sme čím skôr dole. Prichádzame k autu, sme unavení. Okruh sme prešli, dali sme štyri kopce z piatich a predtucha, že Homôľku nedáme, sa naplnila. Odchádzame domov. Ja si dám sprchu a dostanem večeru, parťáčka asi dostane medzi dverami otázku: „Čo bude dnes na večeru?“.

Zhrnutie

Každý z navštívených kopcov má krásne výhľady a stojí za to ho navštíviť. Je iba na vás, či to dáte na pohodu alebo na výkon ako my. Pri výkone sa môže stať, že vás to na konci nebude príliš baviť a dôjdete to so zaťatými zubami, skrátite trasu alebo to rovno vzdáte. Dajte to aj s Homôľkou a budete králi Porúb. My sme sa k tomu aspoň priblížili. Nedali sme to síce celé, ale túra to bola parádna. A možno si to o rok zopakujeme, lebo nikdy nehovor nikdy.

Horám zdar a nech vám to šliape, priatelia!