V predchádzajúcich rokoch som zvyčajne 1. máj trávil výstupom v Malých Karpatoch na jeden z trojice najvyšších kopcov. Tentokrát sme sa dohodli s parťákom Petrom na výstupe na Rohatú skalu a prechode hrebeňa Stupičie.

Rýchla ranná cesta autom do Beluše, následne presun autobusom do Mojtína, pričom sme prechádzali okolo veľkého lomu, kde sa pri ceste nachádza malá lurdská kaplnka a vedľa nej studnička. V Mojtíne vystúpili z autobusu viacerí turisti, ale naším smerom sme vykročili iba my dvaja. Po krátkom obzretí si okolia a malým odbočením k futbalovému ihrisku sa naše dobrodružstvo môže konečne začať.

Trasa

Mojtín – Rohatá skala – Pancier – Stupičie – sedlo Prevrat – Veľké Košecké Podhradie – Malé Košecké Podhradie – osada Háj – traverz Sokola – Ilava

Hneď za poslednými domami sa ocitáme na pekných lúkach, ktoré nám spolu s hrebeňom od Vlčieho kostola až po Vrch Pancier vytvárajú peknú kulisu pre úvod do videa z prechodu od parťáka Peťa. Výstup žltou značkou nás vedie okrajom lúk, prejdeme peknou alejou, kde je niekoľko ovocných stromov a pod Suchým vrchom sa ponoríme do tône lesa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Širokú lúčnu cestičku vystriedala kamenistá cesta, ktorá nás priviedla na križovatku s lesnou zvážnicou, ktorá je hojne využívaná aj cyklistami. Pár sme ich stretli, keď sme opustili žltú značku a cez sedlo medzi Suchým vrchom a Za Rohatou obchádzali práve vrchol Za Rohatou. Tam sa dostaneme, až keď sa budeme vracať z nášho prvého dnešného cieľa. Tým je výhľadové miesto vľavo od chodníka prechádzajúceho medzi Za Rohatou a Rohatou skalou. Natočíme pár záberov, či už na statickú kameru, ale Peter vytiahne aj dron a naskytnú sa nám prvé krásne výhľady na široké okolie. Zároveň vidíme Rohatú skalu, ako pekne vystupuje z lesného porastu.

Nevieme sa dočkať, kedy sa na nej ocitneme a tak pokračujeme lesným chodníkom k samotnej skale. Výstup na vrcholovú plošinku vyžaduje zapojenie rúk a na dvoch či troch miestach určite odporúčam pridržať sa podpornej reťaze. Hlavne pri zostupe si treba dať na jednom mieste zvlášť pozor, ale nie je to nič náročné. Odmenou sú nádherné výhľady. V hĺbke pod nami vidieť lom, okolo ktorého sme prechádzali autobusom, bližšie k nám sa nachádzajú pekné lúčne porasty, ktorými vedie cestička do sedla Mraznica a nad ním sa vypína vrchol Stupičie, na ktorý sa chystáme. V diaľke je vidieť Považskú Bystricu, spoza lesa Maníny a smerom na západ sa nám otvoril výhľad smerom na Vršatské bradlá. Pri vrcholovom kríži sa usadíme, vytiahneme variče a pripravíme si chutný obed.

Aj keď sme si mysleli, že v týchto končinách nestretneme ďalších turistov, opak bol pravdou. Počas varenia sa na vrchole objavila ďalšia dvojica a po malej chvíli prišla skupinka ďalších turistiek. Celkom nás pobavilo, keď jedna z nich vybalila zo svojej batožiny peknú porcelánovú šálku a podšálku, naliala si do nej čerstvú kávu a ku káve vytiahli malé fľaštičky viacpercentnej medicíny.

Pre nich bola Rohatá skala cieľom, pre nás však bola iba prvým z radu troch dnešných vrcholov a tak sme sa pobrali ďalej. Tentoraz sme pokračovali po značke až pod vrchol Za Rohatou, kde sme sa boli taktiež pozrieť. Kúsok pod vrcholom sa nachádza jaskyňa s poetickým názvom Žuráňova pokladnica. Našim pokladom je však dnes samotná cesta a keďže smerujeme na vrchol Stupičie, na ktorý nevedie značený chodník, opúšťame žltú značku a pokračujeme smerom k Božím mukám, kde pôjdeme po cyklotrase Singletrail Kanada.

Po chvíli sa ocitáme pri malej lesnej búde, ktorá vie poslúžiť na núdzové prespanie, alebo úkryt pred nepriazňou počasia. Po niekoľko sto metroch opustíme singletrail a púšťame sa relatívne vychodeným chodníčkom smerom na hrebeň, ktorý nás dovedie až na vrchol Stupičie. Prechádzame viacero pekných úsekov, pár menších vrcholov, ktoré nám poskytujú pekné výhľady. Po viacerých stúpaniach a menších klesaniach nás čaká posledný výstup lesom a sme na vrchole Stupičie.

Opäť si vychutnáme pohľady pred nami, avšak keďže nás pokropilo pár kvapiek dažďa a čaká nás zostup prudkým klesaním najskôr po kamenistom chodníku a potom cez lesný porast, tak sa nezdržujeme a ideme ďalej. Klesanie je naozaj prudké, nestačíme brzdiť, párkrát nás zachránili turistické paličky pred pádom a keď sa pred nami otvorí priestor a vidíme lúčku, po ktorej pohodlným chodníkom zostúpime do Košeckého Podhradia, tak sa našim kolenám viditeľne uľaví. Dedinou prejdeme bez zdržania, vystúpime na malý hrebienok, ktorý oddeľuje Veľké Košecké Podhradie od Malého Košeckého Podhradia.

Tu sa na chvíľu rozdelíme, Peter vystupuje ešte k zrúcanine hradu Košeca, ja však kvôli bolestiam kolien radšej pokračujem ďalej a stretneme sa opäť v krčme. Studená kofola a horalka nám doplnila energiu na poslednú časť našej cesty.

Po zelenej značke pokračujeme k osade Háj, cestou sa nám pekne otvoria výhľady na krásne hrebene s poetickými názvami Stupičie a Mačičie, kúsok ďalej sa krásne vyníma Vápeč a na druhej strane nás sprevádza pohľad na vrchy Sokol a Vlčinec. Posledný úsek našej trasy viedol pekným lesom popod vrch Sokol, kúsok pred príchodom do Iliavky nás ešte stačila vystrašiť vyplašená srna vedľa cesty, ktorá nečakane vyskočila, keď sme okolo nej prechádzali.

Z Iliavky do Ilavy je to len povinný zostup po ceste, resp. chodníku, čo nepridalo pohodlie našim unaveným kolenám. Vlakom sme sa z Ilavy presunuli do Beluše, kde sme nechali ráno auto a spokojne, aj keď unaveno, sme sa v lúčoch zapadajúceho slnka presunuli domov.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek