Trenčiansky región je jedným z miest s najvyššou hustotou minerálnych prameňov. Prameň Mitickej minerálnej vody sa nachádza v strede obce. Ďalšia je Soblahovská kyselka a najobľúbenejšia je Kubranská kyselka v Kubranskej dolinke. Môžete navštíviť kúpeľné mesto Trenčianske Teplice, ktoré uhorský spisovateľ Mór Jókai označil za perlu Karpát.

Strážovské vrchy sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti na rozhraní západného a stredného Slovenska. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s výškou 1 213 m. Horstvo je súčasťou pásma jadrových pohorí v pásme Centrálnych Západných Karpát.

V roku 1989 bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy s výmerou 30979 ha a v roku 2009 aj Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy a územia európskeho významu. V znaku CHKO je zobrazená silueta výra skalného. Pohorie je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku na hniezdenie druhov sokola sťahovavého a výra skalného.

Cez horstvo prechádza červeno značkovaná Cesta hrdinov SNP v dĺžke 64 km. Možnosti sú neobmedzené, stačí si len vybrať lokalitu a užiť si všetko, čo pohorie ponúka. Nechajte sa zlákať mojimi tipmi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zoznam túr:

1. Strážov,
2. Vápeč,
3. Omšenská Baba,
4. Baské,
5. Podskalský Roháč,
6. Sokolia (Kohútky) a Vlčinec,
7. Temešská skala,
8. Slopský vrch,
9. Markovica,
10. Sokol a hrad Košeca,
11. Rysia - súkromná rezervácia,
12. NCH Prameň Bebravy,
13. Rohatá skala a Ostrá Malenica,
14. Štefánikova vyhliadka a rozhľadňa Dúbravka,
15. Čierňachov a Ostrý vrch,
16. Rokoš a hrad Uhrovec,
17. Kňaží stôl.

---

1) Strážov

Čičmany – Rázcestie pod Strážovom – Lúka pod Strážovom – Strážov – Pod Strážovom – Zliechov

Strážov je bralnatý vápencovo-dolomitový vrchol a je najvyšším vrcholom Strážovských vrchov (1213 m). Túru môžete začať v rázovitej obci Čičmany, ktorá je od r. 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Nachádzajú sa tu nádherné geometricky ornamentálne vyzdobené drevenice, ktoré pôsobia ako perníkové chalúpky.

Z rozprávkovej dedinky pokračujete asfaltovou cestou, z ktorej odbočíte do lesa. Strmým výstupom sa dostanete na Lúku pod Strážovom. Prechodom cez lúku a les sa dostanete na vrchol Strážova a naskytnú sa vám nádherné výhľady na Biele Karpaty, Javorníky a Beskydy. Takmer letecký pohľad sa otvára aj na obec Zliechov. V diaľke vidieť malofatranský Kľak, Veľký Manín a Vršatské bradlá.

Strážov leží v národnej prírodnej rezervácii Strážov, kde sa chránia zachované lesné spoločenstvá a zaujímavé krasové javy. Z vrcholu pokračujete do horskej dedinky Zliechov. Rastie tu jaseň štíhly, ktorý je zrejme najstarším a najväčším jaseňom na Slovensku, s vekom približne 400 rokov.

Prečítajte si tiež

• Novembrový Strážov zo Zliechova
• Krížom-krážom okolo Strážova

---

2) Vápeč

Horná Poruba – Nad Hornou Porubou – Sedlo Palúch - Vápeč

Vápeč je krajinná dominanta budovaná prevažne vápencami a dolomitmi. Siluetu vrcholu môžete uvidieť z rôznych strán a je neprehliadnuteľný svojim kužeľovitým tvarom. Je národnou prírodnou rezerváciou s druhovo pestrou flórou a faunou teplomilného až horského charakteru.

Výstup môžete začať v horskej obci Horná Poruba, z ktorej pomaly začínate stúpať cez borovicový les. Neskôr kráčate bukovým lesom a dostanete sa popod vrcholové skalné galérie. Pokračujete do sedla Palúch a tu sa vám odkryje skalnatý masív Vápeča.

V lese priamo vedľa chodníka vás upúta môj kandidát na Strom roka z roku 2013 - buk lesný (200-ročný, obvod 400 cm a výška 35 m). Zaujme vás hlavne rozprávkovým vzhľadom a bizarnými tvarmi.

Z vrcholu sa vám naskytnú panoramatické výhľady na Homôľku, Baske, Inovec, Biele Karpaty, Vršatské bradlá, Strážov, Javorníky, Omšenskú Babu a Súľovské skaly. Ďalšou možnosťou výstupu na Vápeč je trasa z chaty Homôľka.

Prečítajte si tiež

• Jarný Vápeč – okruh z Hornej Poruby

---

3) Omšenská Baba a Baské

Omšenie (žlto-biela výhľadová značka) – vyhliadka Omšenská Baba – vyhliadka Bartošovica (modro-biela výhľadová značka) a späť

A Omšenská Baba predstavuje výraznú dominantu Strážovských vrchov. Má dolomitový charakter so strmými bralami.

Východiskom na „považský Matternhorn“ môžete začať z dedinky Omšenie, z ktorej vedie miestne značenie priamo na vrchol. Prechádzate cez lúku, z ktorej sa vám naskytne pohľad priamo na bralá.

Lesom sa dostanete na skalný hrebienok, po ktorom dorazíte na vrchol. Nachádza sa tu národná prírodná rezervácia Omšenská Baba - ochrana bradlového útvaru triasových vápencov a dolomitov. Zároveň je to významná lokalita teplomilnej flóry, kde rastie dub plstnatý, poniklec veľkokvetý a prvosienka holá.

Na vrchole sa nachádza kríž a zo skaly sa pokocháte výhľadmi priamo na masív Žihľavníka, Baské, Homôľku, Vápeč a Strážov. Zostupom nižšie od vrcholu sa pod vami rozprestiera dedinka Omšenie. Nachádzajú sa tu pekné borovice a výhľad je ako z vtáčej perspektívy. Pokračujete ďalej úzkym chodníčkom pekným lesíkom, až sa dostanete na Bartošovicu, z ktorej sú pekné výhľady.

Ďalším výhľadovým miestom je vyhliadka Vŕšok (509 m), na ktorú vedie priamo z dedinky červená miestna značka. Z lavičky sa vám ponúkajú výhľady na vodnú nádrž Baračka a Omšenskú Babu. Výstup môžete začať aj v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice po červenej značke (Cesta hrdinov SNP).

Prečítajte si tiež

• Vyhliadky Omšenská Baba a Bartošovica
• Omšenská Baba na popoludnie

---

4) Baské

Omšenie – Pod Žihľavníkom – Baske – Dolná Poruba

Baské je vrch v Zliechovskej hornatine a leží v tesnom susedstve vrchu Žihľavník (953 m), s ktorým tvoria najvyššiu časť rozsiahleho masívu. Z dedinky Omšenie prechádzate lúkami a pokračujete lesnými serpentínami. Môžete obdivovať krásy prírodnej rezervácie Žihľavník so zaujímavými krasovými skvostami a nádhernými bučinami a dubinami.

Na vrcholovej lúke sa nachádza turistická chata. Pri vhodných podmienkach môžete vidieť Považský Inovec, Biele Karpaty a pohorie Vtáčnik. Na Baské môžete vystúpiť aj z obce Slatinka nad Bebravou.

Prečítajte si tiež

• Na Vápeč cez Baské

---

5) Podskalský Roháč (Veľké skaly)

Podskalie – kaplnka Panny Márie Snežnej – Veľké skaly a späť

Dedinka Podskalie ukrýva nádhernú skalnú hradbu Podskalského Roháča. Je súčasť národnej prírodnej rezervácie Podskalský Roháč na ochranu teplomilných rastlín a živočíchov a pozoruhodných skalných útvarov.

Z dedinky, v ktorej sa nachádza pekný kostolík sv. Martina zo 14. stor. kráčate úzkou cestičkou ku kaplnke Panny Márie Snežnej z roku 1760. Nachádza sa tu krásna 200-ročná lipa malolistá. Z lúky uvidíte Ostrú Malenicu, ktorá pôsobí vskutku ostro.

Vyberiete sa miestnym chodníčkom na vyhliadku Veľké skaly, ktorá má dlhý skalný hrebeň so zaujímavými skalnými útvarmi. Trasa vedie lesom, neskôr vystúpite na skalnú vyhliadku, z ktorej sa vám ukážu výhľady na okolitú prírodu. Na ďalšej časti je prekážka v podobe zakliesnenej časti, ktorú treba podliezť alebo vyliezť.

Po ďalšej krátkej lezeckej vsuvke už vystúpite na široký vrchol, vyhliadku Vysoké skaly. Pod vami sa nachádza učupená dedinka Podskalie s kostolíkom a kaplnkou. Otvoria sa vám výhľady na Ostrú Malenicu, malofatranský Kľak, divoký Strážov, tajomný Sokol, Biele Karpaty, skalné bralo Tŕnie. Chodník pokračuje už len kúsok po náhornej plošine až po nepriechodný skalný hrebeň smerujúci k skalnému vrcholu Roháča, na ktorý značka nevedie.

Upozornenie: Kvôli lezeckej vsuvke túra nie je vhodná pre menšie deti ani ľudí so závratom.

Prečítajte si tiež

• Jar na Podskalskom Roháči

---

6) Sokolia (Kohútky) a Vlčinec z Iliavky

Iliavka – Sokolia (Kohútky) a späť

Ak máte radi odľahlejšie miesta, pokoj v prírode a obdivujete prírodné krásy, toto miesto vás určite očarí.

Výstup môžete začať z osady Iliavka, v ktorej sa nachádzajú staršie drevenice. Stúpate strmou cestou až na vrchol lúky, ktorá je posiata bohatou kvetenou. Kocháte sa výhľadmi na Sokol, Vápeč, Vlčinec, Stupičie - zaujímavé výhľadové kopce a užívate si nádhernú scenériu krajiny.

Pokračujete cestičkou popri lesníckej chate a vstúpite do lesa, onedlho vás čaká výhľad na Veľkú Javorinu a lúka s posedom.

Vstúpite do lesného chrámu, v ktorom po chvíľke kráčania uvidíte mohutné skalné bralo. Pokračujete až na jeho vrchol, kde môžete obdivovať prekrásne dubiny rôznych tvarov pripomínajúce rozprávkové dubové zátišia na kremencových hôrkach. Otvoria sa vám výhľady na Prejtiansku dolinu, pokrytú súvislými a rozsiahlymi lesmi, a Beňovu skalu.

Zostúpite popri skale úzkym chodníčkom a po okraji vysokej skaly sa dostanete na terasu s výhľadom na skalné galérie s kolmou stenou. Po výstupe na vyhliadku Sokolia môžete pokračovať výstupom na vrch Vlčinec, ktorý sa týči nad maličkou obcou Iliavka. Kráčate cez peknú lúku, z ktorej sa vám ukážu výhľady na okolité kopce. Miestne značenie vás dovedie strmým výstupom lesom až na vrchol. Môžete obdivovať skaly, z ktorých sa naskytnú výhľady na blízky Sokol, Vápeč, Homôľku, Hoľazne a Košecký hradný vrch. Vrch Vlčinec je prístupný aj z Hornej Poruby cez osadu Smrčkovci.

Prečítajte si tiež

• Skalná vyhliadka Sokolia z Iliavky
• Hoľazne a Vlčinec z Iliavky

---

7) Temešská skala

Temeš – Temešské sedlo – Temešská skala

Objavte malebnú skalnú krásku Temešskú skalu. Z dedinky Temeš stúpate po lúke, ktorú ozdobujú smreky a borovice. Vstúpite do bukového kráľovstva starých stromov, ktoré je tu aj predmetom ochrany. Zaujme vás mohutný buk, ktorého obrovské konáre sa rozvetvujú do všetkých strán. Zo sedla stúpate krátkym úsekom na vrchol.

Temešská skala ponúka výhľady na Homôľku, Vtáčnik, Rokoš, Javorinu, vodnú nádrž Nitrianske Rudno, Baské, Strážov, malofatranský Kľak a veľa iných vrcholkov. Pod skalnatou časťou vrcholu je trávnaté vyhliadkové miesto, kde sa nachádza vrcholová kniha a vyhliadková ružica.

Prečítajte si tiež

• Malebná Temešská skala z Temeša

---

8) Slopský vrch 789 m

Dolná Poruba – Slopský vrch (Vlčanská)

Rada by som vás previedla jedným z menej známych kútov Strážovských vrchov na malebný Slopský vrch, ľudovo nazývaný Vlčanská. Slovo slop, ktoré sa vyskytovalo na hornom Ponitrí, označuje podmáčané miesta a jamy naplnené vodou. Na tunajších svahoch sa nachádza tiež niekoľko prameňov, pramení tu napríklad Dubnický potok, jeden z prítokov Váhu.

Z dedinky Dolná Poruba kráčate poľnou cestičkou popri kríži, odkiaľ vedú poľné cesty. Dostanete sa na rozľahlú lúku s prekrásnymi výhľadmi priamo na bralnatý Vápeč, kužeľovitú Homôľku, divočinovú hradbu Baského. Z diaľky uvidíte Slopský vrch a jeho zaujímavú vrcholovú plošinu s bielym krížom. Skaly padajú do útrob lesa, vrchol je pokrytý zelenou trávou a v pozadí lesný chrám.

Minieme drevený prístrešok s krížom, kde končí krížová cesta. Onedlho odbočíme rozprávkového lesíka so starými stromami, roztrúsenými priamo pod vrcholom. Výstup je strmý a miestami lozíte po štyroch ako medvede. Z vrhcolu môžete obdivovať mohutné Baské, potom zostúpite lesným hrebienkom do Dolnej Poruby. Východiskom túr na Slopský vrch môžu byť obce Dolná Poruba, Horná Poruba či Omšenie.

Prečítajte si tiež

• Jelenia ruja na Slopskom vrchu

---

9) Markovica (598 m)

Veľký Kolačín – Jama – Pliešky – Pivnica – Kríž pod Markovicou – Markovica

Markovica je menej známy vyhliadkový vrch. Masív vrchu tvoria triasové dolomity a vápence tektonickej jednotky hronika.

Túru môžete začať v Novej Dubnici v mestskej časti Veľký Kolačín. Z obce vedie na vrchol miestne modré značenie. Príjemným lesných chodníčkom prídete k miestu s názvom Pivnica, nasleduje prudšie stúpanie na Kríž pod Markovicou. V krásnom lese môžete obdivovať machom obrastené skaly. Vrchol zdobí krásny starý strom s vrcholovou knižkou. Pokračujete na vyhliadku a z lavičky sa môžete kochať krásnymi výhľadmi na Novú Dubnicu, Nemšovú a Biele Karpaty.

Ak by ste chceli so sebou zobrať deti, tak ich musíte pripraviť na strmý výstup vedúci na vrchol. Po oddychu pokračujete strmým zostupom a napojíte sa na žltú značku, ktorou pokračujete lesnou cestičkou popri záhradkárskej osade do Kolačína.

---

10) Sokol a hrad Košeca

Výstup môžete začať z osady Háj, v ktorej sa nachádzajú staršie ovocné stromy. Z rozľahlej lúky sa vám naskytnú výhľady na vrch Vápeč, Sokol a Vlčinec. Po chvíľke stúpania lesným chodníčkom sa dostanete na vrchol Sokola. Túra je nenáročná a vhodná aj pre malých turistov. Stačí si len sadnúť na skalu a užívať si výhľady na spomínané kopce, ale aj Homôľku, Vršatské bradlá a zaniknutý hrad Košeca.

Vyberte sa na nenáročnú prechádzku na hrad Košeca (456 m), ktorý vznikol v r. 1272. Z hradu zostali len zvyšky múrov a celý hradný vrch je zarastený stromami. Začínate v Malom Košeckom Podhradí, odkiaľ sa prechodom cez dedinu dostanete na rozľahlú lúku, z ktorej sa vám ukážu pekné výhľady do širokého okolia.

Pokračujete lesným chodníkom smerom na hrad pôvodnou prístupovou cestou. Z vrcholovej vyhliadky sa ponúkajú nádherné výhľady ako z orlieho hniezda. Pod nohami máte Malé Košecké Podhradie a v diaľke vás očaria kopce Vápeč, Vlčinec a Sokol.

Prečítajte si tiež

• Hrad Košeca a výstup na Sokol s deťmi

---

11) Rysia rezervácia a prameň Bebravy

Valaská Belá – lazy Smolenica – Demovec (rezervácia Rysia) – Závadská poľana – Nad Lajtmanovým lazom – Valaská Belá

Ak chcete zažiť divoké územie s popadanými starými mohutnými stromami, bukmi obrovských rozmerov, machmi a papradím, tak navštívte Rysiu. Súkromná prírodná rezervácia Rysia bola vyhlásená v roku 2004. Má rozlohu 30,49 ha. Pôvodne les vlastnil súkromný majiteľ zo stredného Slovenska, od ktorého lesoochranárske zoskupenie Vlk dostalo lesný porast ako mimoriadne vzácny dar.

Potulky môžete začať z kopaničiarskej obce Valaská Belá, ktorá má údajne deväťdesiat osád roztrúsených po okolitých kopcoch. Začínate lesnou cestičkou, ktorá vás zavedie k prvým lazom. Prechodom rozľahlou lúkou sa dostanete k druhým lazom.

Kráčate lúkami, neskôr lesmi. Nachádza sa tam zopár odľahlých osád s malým počtom domčekov. V diaľke sa môžete kochať výhľadom na horu Kľak. Pri osade Toporovci začína stúpanie a napojíte sa na červenú značku, ktorá vedie popri rezervácii Nachádzajú sa tu nádherné buky neskutočných tvarov pokryté machovým kobercom a máte pocit, akoby ste vstúpili do bukového kráľovstva. Stromy sú označené dvomi červenými pruhmi, ktoré znázorňujú hranicu maloplošného chráneného územia. Rastú tu mohutné buky po oboch stranách chodníka, aj mimo rezervácie.

Prečítajte si tiež

• Súkromná prírodná rezervácia Rysia

---

12) Náučný chodník K prameňom Bebravy

NCH K prameňom Bebravy voľne nadväzuje na existujúci chodník, vedúci z centra obce na Rohatú skalu a Hrádok – k pozostatkom malého strážneho hradu. Kým prvý, smerujúci strmo hore na Hrádok, je o miestnej histórii, faune a flóre, druhý chodník je venovaný vode. Cieľom NCH K prameňom Bebravy je poukázať na dôležitosť kvalitnej vody.

Z obce Čierna Lehota stúpate do strmého kopca a kocháte sa výhľadom na krásnu prírodu doliny Bebravy. Ocitnete sa na rozľahlej lúke, z ktorej sa pozeráte priamo na Hrádok. Vstúpite do lesa, ktorý navodzuje atmosféru prastarého lesa s bizarne pokrútenými tvarmi starých bukov. Na vrchole Hrádku sa kocháte výhľadom na kopce a zvlnené lúky. Z Hrádku pokračujete NCH k prameňu Bebravy, v ktorom sa môžete osviežiť.

Zostupujete peknou Bebravskou dolinkou a môžete navštíviť vyhliadku Rohatá skala. Z pôsobivých skalných hrotov Rohatej skaly sa vám ukážu výhľady na dedinku Čierna Lehota a za ňou sa rozprestierajúce zelené lesy a vrchy.

Prečítajte si tiež

• Cez pramene Bebravy k hradu Čierna Lehota

---

13) Ostrá Malenica a Rohatá skala

Mojtín – Rakytník – Malenica sedlo – Ostrá Malenica

Ostrá Malenica (909 m) je špicatý dolomitový vrch týčiaci sa v severnej časti pohoria a je výraznou krajinnou dominantou. Východiskom je obec Mojtín, ktorá je jednou z najvyššie položených obcí Považia (636 m) tvorí ho náhorná plošina s početnými krasovými javmi, ktoré sú súčasťou Mojtínskeho krasu.

Samotný vrchol Ostrej Malenice je z časti zalesnený, môžete obdivovať dolomitové skalné vežičky, ktorými je hrebeň posiaty. V okolí Ostrej Malenice sa nachádza niekoľko jaskýň, puklín, čí priepastí. Mojtín má dve prírodné pamiatky - Mojtínsku jaskyňu 46 m dlhú a Mojtínsku priepastnú jaskyňu 500 m dlhú a 104 m hlbokú.

Vrchol ponúka výhľady na Veľký a Malý Manín, Považský hrad, Strážov, Kľak, skalný hrebeň Podskalského Roháča. Rastú tu krásne borovice a môžete obdivovať zaujímavé dolomitové skalky s vápnomilnou kvetenou.

Mojtín – Rohatá skala a späť

Na Rohatú skalu sa dostanete opäť z obce Mojtín po žltej značke. Začínate na rozľahlej lúke, z ktorej sa dostanete do lesa. Výstup na vrchol Rohatej skaly vedie stúpaním pomedzi skaly, ktoré sú ozdobené zaujímavou kvetenou. Rohatá skala poskytuje výhľady na Strážovské vrchy, Biele Karpaty a Javorníky.

Prečítajte si tiež

• Mojtín – Ostrá Malenica a späť

---

14) Štefánikova vyhliadka a Soblahovská rozhľadňa Dúbravka

Trenčín, centrum – Cintorín hrdinov na Brezine – Lesopark Brezina, hotel – Štefánikova vyhliadka – NCH Sever – Kozí vrch – Soblahovská rozhľadňa

Túru môžete začať z centra Trenčína. Serpentínovým chodníčkom sa dostanete do starého čerešňového sadu, nazývaného Čerešňák. Zo sadu je pekný výhľad priamo na majestátny hrad. Lesopark Brezina je park v meste, nazývaný aj zelené srdce Trenčína. Rozkladá sa na terénnom masíve Breziny, ktorého najvyšším bodom je Kozí vrch (381 m).

Minieme cintorín hrdinov - miesto posledného odpočinku bojovníkov proti fašizmu. Lesným chodníčkom Kyslíková dráha sa dostanete k hotelu Brezina. V lese môžete vidieť vyrezané zvieratá z dreva ako napríklad včelu, slimáka, roháča, hada a obrovu drevenú lavičku. Od hotela pokračujete lesným chodníčkom v objatí bukových velikánov a borovíc k dreveným smerovníkom, ktoré ukazujú dva smery na Štefánikovu vyhliadku a Kozí vrch.

Krátkym zostupom sa dostanete k Štefánikovej vyhliadke, ktorú zdobí stará borovica a náučná tabuľa. Vyhliadka sa nachádza na vrchole bralného komplexu Sokolíc. Kocháte sa výhľadom na Trenčiansky hrad, najdlhšiu slovenskú rieku Váh, pútnické miesto Skalka, malebné vrchy s neprehliadnuteľným Žľabom, osadu Zvrátená a vrch Krasín.

Z vyhliadky sa vyberiete priamo na Kozí vrch. Časť dnešného lesoparku Brezina bola ešte v 19. storočí holým kopcom a pásli sa na ňom kozy. Je tu vysoký vysielač a miesto na opekanie. NCH Sever sa tiahne po vrstevnici. Z náučných tabúľ sa dozviete zaujímavé informácie o lesoparku.

Môžete pokračovať ďalej po červenej značke smerujúcej k rozhľadni Dúbravka alebo sa do obce Soblahov odveziete autom. Na rozľahlej lúke stojí drevená rozhľadňa, ktorá poskytuje výhľady na Ostrý vrch, Považský Inovec, Strážovské vrchy a Biele Karpaty. Rozhľadňa Dúbravka je vysoká 9,5 metra a stojí na trase bývalej lesnej železničky. Prečítajte si tiež

• Soblahovská rozhľadňa Dúbravka s deťmi
• NCH Sever k Štefánikovej vyhliadke

---

15) Čierňachov a Ostrý vrch

Chata pod Ostrým vrchom – Ostrý vrch – Čierňachov

Od horárne Soblahov pokračujete asfaltovou cestou, z ktorej odbočíte do Mitickej doliny. Z lesného chodníka obdivujete zaujímavé machovo obrastené skaly a započúvate sa do zvuku žblnkotajúceho sa potoka. Vystúpite na lúku pod bývalou zjazdovkou a kráčate lesom smer Ostrý vrch. Z chodníka môžete odbočiť na skalnú vyhliadku. Na vrchole skaly sa nachádza drevená lavička, na ktorej si môžete oddýchnuť a kochať sa výhľadom na protiľahlý skalný vrchol Čierňachov.

Z vyhliadky pokračujete lesným chodníkom na lúku s výhľadom na Ostrý vrch. Pokračujete na ďalšiu lúku, ktorú zdobí mohutný dub, pod ktorým sa nachádza lavička. Po krátkom oddychu kráčate lesom až na vrchol Ostrého vrchu. Vrchol je zalesnený a nájdete tu pokoj a ticho prírody. Ak budete mať šťastie, môžete uvidieť stádo vysokej zveri. Ostrý vrch je prírodnou rezerváciou na ochranu kvetnatej karpatskej bučiny so zaujímavými vrcholovými vápencovými bralami.

Cestou späť sa môžete zastaviť na Chate pod Ostrým vrchom a pochutiť si na dobrom jedle. Od chaty pokračujete na ďalší vrch s názvom Čierňachov. Lesnou cestou popri potoku stúpate na lúky pod Čierňachovom. Pokračujete zaujímavým lesom, ktorým sa dostanete strmým výstupom na skalný divoký hrebienok, vedúcim na vrchol.

Prečítajte si tiež

• Ostrý vrch, Babky a Čiernachov

---

16) Rokoš a hrad Uhrovec

Uhrovské Podhradie – Uhrovský hrad – Kňažinove lúky – Rokoš, sedlo – Rokoš – Košútova skala – Rázdelie – Omastiná

Rokoš (1010 m) je vrch v hlavnom hrebeni Nitrických vrchov. Je národnou prírodnou rezerváciou jedinečných lesných spoločenstiev s dubom plstnatým a borovicou sosnou. V tesnej blízkosti sa nikde inde nevyskytujú. V južnej časti územia Rokoša sa nachádzajú typické strmé skalné útvary so sutinami. Vrch sa vyznačuje prekrásnou divokou prírodou.

Prechod hrebeňa môžete spojiť s návštevou hradu Uhrovec. Východiskom k výletu je obec Uhrovské Podhradie. Prudkým výstupom lesným chodníčkom a približne po krátkom čase sa dostanete k hradnému mostu. Druhá prístupová cesta vedie lesnou cestou v miernom stúpaní. Trasa nie je turisticky značená, stačí sa držať lesnej cesty a prídete k drevenej lesníckej útulni. V tomto mieste sa cesta spája s modrou značkou vedúcou na hrad.

Z hradu môžete obdivovať nádhernú scenériu strážovských vrchov. Zrúcanina sa vypína vo výške 591 m. Hrad, z ktorého sa zachovalo murivo nesúce znaky románskeho slohu z 1. pol. 13. stor. patrí medzi najstaršie zachované hradné architektúry na Slovensku. Po obhliadke pokračujete po červenej značke vedúcej po krásnom hrebeni s výhľadmi priamo na mohutné masívy pohoria. Prechodom cez zaujímavý les sa dostanete na vrchol Rokoša.

Pokračujete popri krásnych skalných útvaroch, ktoré vás zavedú na Košútovu skalu (840 m). Predstavuje malebný bralnatý vrchol. Poskytuje pekný výhľad na Predný Rokoš a nachádza sa tu Košútova jaskyňa. Túru môžete ukončiť v malej horskej obci Omastiná so zachovalou potočnou zástavbou. Výstup môžete urobiť z Nitrianskeho Rudna alebo NCH Fraňa Madvu, ktorý bol zriadený na počesť Fraňa Madvu - kňaza a ľudového liečiteľa.

Prečítajte si tiež

• Okruh cez Rokoš

---

17) Kňaží stôl

Podlužany – Maďarová – Rákociho dub – rezervácia Ľútovský Drieňovec – sedlo pod Kňažím stolom – Kňaží stôl – Rezervácia Udrina – rezervácia Smrdľavý vrch – sedlo Mely – Krásna Ves

Spoznajte štyri prírodné rezervácie, chránený strom a nádherné výhľady. To všetko vám ponúka výstup na Kňaží stôl. Z obce Podlužany sa vyberiete poľnou cestičkou vedúcou k mohutnému Rákociho dubu. Rákociho dub je chránený strom vyhlásený v r. 1984. Jeho história je spojená s Rákociho povstaním. Je to rozložitý 325-ročný dub letný, vysoký 17 m s obvodom kmeňa 433 cm s priemerom koruny 21 m.

Prechádzate chráneným územím Ľútovský Drieňovec borovicovým lesíkom, ktorý pôsobí ako v Chorvátsku. Po úzkom skalnatom hrebeni pokračujete na vrchol. V týchto miestach je les príjemný a má pralesovitý charakter, nachádzate sa v ďalšej rezervácii - Kňaží stôl. Ochraňuje botanicky zaujímavé územie s xerotermnými dúbravami, stepnými a lesostepnými spoločenstvami a bučinami.

Na vrchole sa môžete pokochať výhľadmi na Baské, masív zalesnených hôr, Rokoš a hrad Uhrovec. Pokračujete cez rezerváciu Udrina, ktorá sa rozprestiera na vrchole hrebeňa po oboch stranách. Nachádza sa tu veľmi pekný polom s množstvom vývratov aj veľkých stromov. Udrina a jej prírodná rezervácia chráni lesné, stepné a skalné spoločenstvá na vápencovom a dolomitovom podklade. Nájdete tu hodnotné bučiny a dubiny s dubom plstnatým.

Smradľavý vrch je poslednou prírodnou rezerváciou, ktorú navštívite. Ochraňuje nálezisko význačného druhu suchých lesov na Balkáne, škumpy vlasatej. Tento rastlinný druh sa vyskytuje len na málo izolovaných lokalitách na Slovensku. Výstup môžete začať aj v obci Trebichava.

Foto: autorka, Radoslav Jurčina, Danka Tomášiková

Fotogaléria k článku