Zo sedla Javorinka

Túru sme plánovali v súkromnom prevedení štyroch osôb už dlhšie. Konečne štartujeme autíčko a po pár desiatkach kilometrov sme na mieste. V sedle Javorinka nad Muránskou Hutou smerom na Červenú Skalu. Je tam veľa miesta na bezpečné parkovanie. Odtiaľ po krásnej a pohodlnej spevnenej skalnatej ceste kráčame plynulým stúpaním. Les je nádherný a tichučký. Naberieme pár výškových metrov a vidíme Kráľovu hoľu, Orlovú, Bartkovú, Veľkú Vápenicu, Homôľku i dedinu Šumiac. Prídeme do sedla Šumiacka priehyba - víta nás nádherná horská lúka plná kvetov. Vôňa lesa je taká opojná, že robíme hlboké nádychy s pôžitkom, mimovoľne a mozog sa raduje. Cesta je veľmi príjemným stúpaním, žiadne veľké prevýšenie na pár metroch, les nám poskytne čučoriedky. Hoci sú kvôli suchu drobunké, hlucháňovi to prekážať nebude.

Severná lúka

Po pár metroch sme v ďalšom sedle - Severná lúka. Je tam oplôtok s dobytkom a traktor s cisternou vody, neklamný znak, že aj túto časť postihlo veľké sucho a krajina je vysmädnutá. Pokračujeme a v malom "okne" polomu tipujeme Ďumbier. Lesnícka chata Janka je ďalšia zastávka - ukrytá v hustejšom poraste, odtiaľto začína chránené vtáčie územie.

Slanské sedlo

Nasleduje zastávka Slanské sedlo pod vrchom Kyprov. Je tu čerstvo natretý drevený prístrešok, posedenie a ohnisko. Náš vysoký súputnik si nevšimol, že strieška je kúsok nižšie a koža na hlave povolila, malý cícerok krvi zastavíme rutinným priložením papierovej vreckovky, šiltovka to istí a pokračujeme ďalej. Odtiaľto krásne vidíme, kam sa ideme šplhať. Zvolili sme strmší výstup po modrej, aby sme boli obdarení pohľadom na Slovenský raj a do kopca sa pôjde lepšie ako dole strmákom. Na najvyššom bode stúpania sa zjavia Vysoké Tatry. Zo Slanského sedla si to môžeš namieriť cez Kyprov na Čuntavu do Slovenského raja.

Na Stolici

Stupák sa zrazu zmierni a z polomového kopca plného malinčia a kypriny úzkolistej vchádzame do rozprávkového lesa, miestami vyschnuté smreky bizarných tvarov, mach mäkučký ako vatička. V noci by sme sa tu ľahko od strachu pokakali. Spomenieme si na bežca, ktorého sme raz stretli na Klenovskom Vepri (1338 m) okolo 11.00 h a povedal, že zo Stolice vyrážal o 3.00 h. Žasneme, koľko prebehol, ako rýchlo - zo Stolice na Veľkú lúku – Studňu - Nižnú Kľakovú - sedlo Burda – Zbojská - Machniarka – Vepor. Fúúú-ha, aj napísať je to dosť. A mieril až na Poľanu. Nuž, klobúk dole.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pokocháme sa pri vrcholovom smerovníku a zapíšeme sa do vrcholovej knihy. Neznalí geografických pomerov idú ďalej, ale my sme znalí, a tak sme vedeli, že kúsok ideš zelenou akoby na Rejdovú, ale potom po vychodených koľajach prejdeš doľava na lúku Mraznica a vidíš nádherne Vysoké Tatry. Pásol sa tam aj dobytok.

Pomocou navigácie hľadáme prameň rieky Slaná. Lúka bola porastené dosť ostrou trávou a diviaky si tam urobili ešte piknik, ale našli sme ho. Zároveň slúžil ako napájadlo a aby ho dobytok nezničil, zviedli vodu veľkou rúrou do žľabu. Informačná tabuľa bola pri ňom. Škoda, že na smerovníku na vrchole Stolice nie je zmienka o prameni, ani o vyhliadke na Vysoké Tatry. Ak by sme prišli len od sedla Harová, bez vyhliadky by sme Vysoké Tatry nevideli. Napapáme sa, piknik ako na anglickom dvore, už budeme len klesať, tak si bachorčeky poriadne naplníme.

Návrat do Javorinky

Vraciame sa modrou do sedla Harová a potom červenou do Slanského sedla. Urobili sme si slučkový okruh. Krásna trasa je to a výhľady nádherné zase smerom na Klenovský Vepor, Nízke Tatry, Muránsky hrad (Cigánka), skalnaté bralá Vrbiarky pri ústi Hrdzavej doliny, vidíme lesnú chatu Nemcová. Dá sa povedať, že sme videli celkom slušnú časť Slovenska a výstup na Stolicu je geografickou pastvou. Úsek od Slanského sedla červenou smerom na sedlo Harová je v zime bežkárskou trasou. A musí to byť paráda s výhľadmi. Polom, ktorý oblasť postihol pred pár rokmi umožnil výhľady, a keďže život nezastavíš, kopec je plný jarabiny, malinčia a ihličnanov. Zelená sa. Vraciame sa domov a ďakujeme, že sme si trasu mohli dokonale užiť. Duše nám krochkajú.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek