Turistika

Starohorské vrchy patria skôr k menším a nižším pohoriam Slovenska. Sú zaujímavé prírodnými krásami, ale aj kultúrno – historickými pamiatkami, pamiatkami na SNP a hlavne technickými pamiatkami spojenými s banskou minulosťou pohoria. Turistické trasy nám aspoň čiastočne priblížia vybrané zaujímavosti.

1. Králická tiesňava
2. Kordíky – Dedkovo – Banská Bystrica
3. Panský diel a Selčiansky diel
4. Podkonické Pleše a Kalište
5. Kozí chrbát z Donovál
6. Jelenská skala a Špaňodolinský vodovod
7. Špania Dolina
8. Partizánsky chodník

1. Králická tiesňava

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Najskôr si predstavíme túto peknú tiesňavu, ktorá patrí do geomorfologického celku Starohorské vrchy, ale zároveň sa nachádza v podhorí Kremnických vrchov. Farbený potok stekajúci z Kremnických vrchov tu vymodeloval asi kilometer dlhú tiesňavu a jej záver tvorí vysoký skalný stupeň, cez ktorý padá takmer 7 metrov vysoký vodopád.

Túru začneme na malom parkovisku pred prudkým stúpaním na Králiky. Je tu náučná tabuľa informujúca o tiesňave a ukazuje smer kadiaľ ísť. Tí, ktorí prídu autobusovým spojom z Banskej Bystrice, vystúpia na zastávke Rôtovo a prejdú sem asi kilometer po štátnej ceste.

Prejdeme cez cestu a značky náučného chodníka nás o chvíľu privedú k Farbenému potoku a začiatku tiesňavy. Zo začiatku ide chodník širokým dnom tiesňavy vedľa potoka, drevenou lávkou nás prevedie na druhú stranu a po chvíli stúpa hore do svahu. K samotnému vodopádu treba zísť dole strmou odbočkou. Odmenou je pohľad na veľmi pekné dielo prírody. Vrátime sa naspäť na chodník a pokračujeme nad vodopád kde je vyhliadka do tiesňavy. Chodník nás potom privedie do stredu obce, kde počkáme na autobus do Banskej Bystrice, alebo sa po ceste vrátime k autu (pozn. red.: pozor na deti, návrat je po ceste bez chodníka pre peších).

Túra je vhodná aj pre deti a je vhodná v každom ročnom období. Pozor, v zime býva chodník zľadovatený.

Prečítajte si tiež

• Králická tiesňava a vodopád začiatkom leta
• Králická tiesňava

2. Kordíky – Dedkovo – Banská Bystrica

Na západe Starohorské vrchy hraničia s Kremnickými vrchmi. A práve v ich predhorí začneme trasu. Začíname v Kordíkoch a zelená značka nás prevedie západnou časťou pohoria až do Banskej Bystrice, časť Medený Hámor.

Prejdeme malebnou dedinkou a za ňou sa dostaneme na výhľadové lúky pod Fintovou. Za nimi nás čaká dlhší úsek lesom a za Lučivnom prídeme na dlhý systém pekných horských lúk, ktorými dôjdeme pod Dedkovo. Teraz nás čaká opäť úsek lesom. Oddych si môžeme dať v Riečanskom sedle, kde je prístrešok, a potom pokračujeme znovu lesom na Ravasky. Odtiaľto až do Banskej Bystrice budeme znovu kráčať systémom horských lúk, ktoré sú prerušované krátkymi lesnými úsekmi. Z Laskomera nás očaria pohľady na Banskú Bystricu a vôbec sa nečudujeme Honzovi Nedvědovi, že sa zamiloval do mesta a venoval mu krásnu pieseň. Na Laskomeri stojí vysielač, ktorým sa šírilo vysielanie Slobodného slovenského rozhlasu počas SNP.

Trasa je vhodná celoročne a je vhodná aj pre deti. Ak je v zime veľa snehu (vhodné na bežky) a trasa nie je prešliapaná, tak s deťmi radšej nie!

Prečítajte si tiež

• Z Banskej Bystrice do Zvolena cez Banskú Bystricu

3. Panský diel a Selčiansky diel

Trasa je trochu náročnejšia. Máme na nej jaskyňu, krásne výhľadové miesta, rozhľadňu, lesné úseky a v neposlednom rade zopár „občerstvovacích staníc“.

Trasu začneme v Banskej Bystrici na sídlisku Sásová, kam sa môžeme dopraviť autobusom MHD. Modrá značka nás bude viesť veľmi strmým stúpaním na Panský diel. Asi v polovici výstupu je odbočka k voľne prístupnej Netopierej jaskyni. Je zaujímavá zvlášť v zime, kedy sa v jej vchode vytvoria krásne ľadové stalagmity. Výstup na Panský diel je síce namáhavý, ale odmenou sú krásne výhľady na Banskú Bystricu a údolie Hrona. Z Panského dielu zídeme do lyžiarskeho strediska Šachtička, kde si radi oddýchneme pri dobrom nápoji, a ak máme chuť, vystúpime na rozhľadňu v sedle. Naša trasa ďalej pokračuje žltou značkou prevažne lesom na Selčiansky (Malý) diel. Tu nás čakajú ďalšie krásne výhľady a pri zostupe si ich môžeme bez prerušenia a hlavne bez námahy vychutnávať. Cestou sa máme možnosť osviežiť vo Fuggerovom dvore alebo v Čachove.

Pozvoľným klesaním zostúpime do Seliec a prímestským autobusom sa odvezieme do Banskej Bystrice. Trasa je vhodná celoročne, ale v zime pozor na stret s lyžiarmi na bežkách. Väčšie a turisticky zdatné deti trasu určite zvládnu.

Rodičia s malými deťmi majú tri možnosti:

A – zo Sásovej k Netopierej jaskyni a späť. B – Zo Španej Doliny (bus) a odtiaľ na Šachtičku, prípadne Panský diel a späť. C – autom k Fuggerovmu dvoru a odtiaľ na Selčiansky (Malý) diel a späť.

Prečítajte si tiež

• Na návšteve u ľudožrútov
• Selčiansky Malý diel s deťmi - v lete i na jeseň
• Zo Španej Doliny na Šachtičky v zime s deťmi
• Zimný výstup na Panský diel a osada Môce

4. Podkonické Pleše a Kalište

Na trase sa oboznámime so smutnou vojnovou históriou pekného kraja. Obyvatelia pôvodne uhliarskej osady mali vždy ťažký a chudobný život. 18. marca 1945 však prišli aj o to málo, čo mali, a trinásť obyvateľov aj o svoj život. Za to, že obyvatelia počas SNP pomáhali partizánom, nacisti v tento deň celú osadu vypálili a trinástich zastrelili, resp. upálili. Osadu po vojne neobnovili a obyvateľov presťahovali do Banskej Bystrice na ulicu Nové Kalište.

Trasu začneme v Podkoniciach. Tu odporúčam navštíviť prvé Slovenské lyžiarske múzeum. Súkromné múzeum pána Bobáka určite stojí za návštevu. Modrá značka z Podkoníc nás dovedie až ku Kališťu. Chodník ide prevažne lesom, ale prechádza horskými lúkami na Plešiach. Pleše sú krásne v každom ročnom období, ale na jar, keď sú lúky zakvitnuté tisíckami šafranov, poniklecov a iných jarných kvetov, je to rajská záhrada. Výhľady do údolia Hrona tiež nemajú chybu.

Areál vypálenej obce leží v nadmorskej výške 924 metrov. Sú tu základy zhorených domov, dva opravené domčeky s expozíciou a kaplnka. Taktiež sa tu nachádza Sad života so 102 ovocnými stromami, ktorý symbolizuje 102 obcí a osád vypálených počas II. sv. vojny. Územím nás budú sprevádzať tabule NCH „Ako žili Kališťania“. Trasu v zime veľmi neodporúčam a v zime expozícia nie je otvorená. Trasa je vhodná aj pre deti, ale skôr pre väčšie.

Pokiaľ sme do Podkoníc prišli autom, musíme sa vrátiť rovnakou cestou. Ak sme využili verejnú dopravu, môžeme zísť žltou značkou do Balážov, čo je tiež jedna z obcí, ktorú nacisti vypálili, a tu počkať na autobus.

Prečítajte si tiež

• NKP Kalište - náučné prechádzky
• Podkonické Pleše, Kalište, Kečka a Kozí chrbát

5. Kozí chrbát z Donovál

Kozí chrbát je najkrajšie výhľadové miesto v Starohorských vrchoch. Viac ako dva kilometre dlhý horský chrbát pokrývajú horské lúky plné kvetov a výhľady sú doširoka a doďaleka.

Trasu začneme opäť na Donovaloch. Červená značka (E8) nás povedie cez Vrchlúku a osadu Polianky. Za osadou sa vnoríme do lesa. V lese nám cestu skrížia dve prírodné rezervácie. Najskôr Barania hlava, ktorá chráni mokraďové biotopy európskeho významu, a neskôr prechádzame cez PR Štrosy, ktorá chráni vzácne kamenité suťoviská so špecifickou faunou a flórou. Za Štrosami vyjdeme z lesa a ocitneme sa na peknej horskej lúke pod Kečkou. Tu dobre padne oddych pri útulni Zorka pod Kečkou, kde si môžeme kúpiť občerstvenie. Strmý výstup na Kečku nás trochu potrápi, ale potom sa môžeme len kochať. Od Kečky kráčame mierne zvlneným terénom popod Handliarku, sedlo Hadľanka až na vrchol Kozieho chrbta. Keď je výhľadový deň, zážitok je nezabudnuteľný.

Naspäť sa vrátime rovnakou cestou, prípadne tí, ktorí nie sú viazaní autom, môžu pokračovať zo sedla Hadľanka do Moštenice alebo z Hiadeľského sedla do Hiadľa na autobus. Trasa je vhodná celoročne. Trasa po Kozí chrbát je vhodná aj pre deti.

Prečítajte si tiež

• Útulňa Zorka pod Kečkou
• Rodinný výstup na Kozí chrbát z Donovál

6. Jelenská skala a Špaňodolinský vodovod

Hlavným lákadlom trasy bude Jelenská skala a pekné výhľady z nej. Trasu začneme na Donovaloch. Kedysi to bola veľmi pekná romantická dedinka, pozostávajúca z niekoľkých osád okolo sedla. Dnes vraj „moderné stredisko cestovného ruchu“. Nepekné megalomanské stavby však úplne zabili genius loci uhliarskej dedinky. Vzdialenejšie osady od sedla si však ešte ako–tak udržujú štýlovosť horských osád. Takže rýchlo vystúpime z auta, alebo autobusu a ponáhľame sa červenou značkou do prírody.

Prvou zastávkou bude Vrchlúka a z nej pekné výhľady do okolia. Tu presedláme na zelenú značku a pokračujeme cez osadu Bully a Krčahy do sedla pod Jelenskou skalou. Chodník vedie striedavo lesom a horskými lúkami. Za Krčahmi sa na chvíľu pripája k chodníku trasa Špaňodolinského vodovodu a v lokalite Izbica je zrekonštruovaná ukážka vodovodu. Zo sedla ide síce turisticky neznačený, ale dobre vychodený chodník na vyhliadku na Jelenskej skale.

Pokiaľ nás na Donovaloch čaká auto, vrátime sa rovnakou cestou naspäť. Keď cestujeme verejnou dopravou, zídeme cez sedlo Žiare a Dolný Šturec do Španej Doliny a tam počkáme na autobus. Trasa je vhodná aj pre deti a môžeme si zvoliť aj opačný smer.

Prečítajte si tiež

• Z Donovál na Šachtičky
• Môcovská dolina a trasa Špaňodolinského vodovodu

7. Špania Dolina

Špania Dolina patrí k ikonickým miestam Slovenska. Starobylá banícka obec si zachovala historický ráz a zážitkom je prechádzka jej uličkami. Od roku 2022 je turisticky sprístupnený (len so sprievodcom) Banský prekop na Piesky, vďaka ktorému sa dá urobiť unikátny okruh.

Našu prechádzku za baníckou históriou začneme na malom námestíčku, kde môžeme zaparkovať auto alebo nás sem privezie autobus. Rozhliadneme sa a necháme sa viesť šípkami „Prekop“. Obdivujeme pekne upravené starobylé domčeky a po pätnástich minútach sme pri bráne prekopu. Vstup je spoplatnený a možný len so sprievodcom, preto si na stránke obce dopredu zistíme čas vstupu alebo si dohodneme individuálny vstup. Po úvodných slovách sprievodcu a vyfasovaní prilby so svietidlom sa vydáme na cestu podzemím dlhú asi 1600 metrov. V podzemí je zima, treba sa teplejšie obliecť. Vyjdeme v zaniknutej osade Piesky, z ktorej sa ruda prekopom zvážala do Španej Doliny na ďalšie spracovanie. Tu nám sprievodca (pán Slobodník je výborný rečník) povie niekoľko zaujímavostí z histórie baníctva i osady. Kto chce, vráti sa prekopom naspäť do Španej Doliny, no odporúčam si pozrieť osadu Piesky (kaplnka, cintorín ukrytý v lese, halda, na ktorej sa dajú nájsť zaujímavé minerály) a návrat do Španej Doliny modrou turistickou značkou.

A čo sa oplatí ešte vidieť v Španej Doline?

Je toho dosť – Múzeum medi, Banská klopačka, Banícky orloj, Boží hrob (kópia z Jeruzalema), Kostol Premenenia Pána s unikátnym krytým dreveným schodiskom, Šachta Ludovika, Stupa Ludovika a nakoniec si môžeme vyjsť na haldu Maximilián a kochať sa nádhernými výhľadmi. Špania Dolina je krásna po celý rok, či bude Banský prekop otvorený aj v zime, neviem.

Prečítajte si tiež

• Zaniknuté dediny (4) – Piesky

8. Partizánsky chodník

Trasou si pripomenieme opäť históriu – banícku aj vojnovú. Trasa sa dá prejsť obojsmerne, ale kvôli autobusovým spojom začneme radšej v Španej Doline a skončíme v Starých Horách. Celým chodníkom nás povedie červená značka. Prejdeme sa časťou bývalej baníckej dediny a pozvoľným stúpaním vyjdeme do sedla Dolný Šturec. Zo sedla pokračuje značka pohodlným traverzom až k odbočke k Bunkru Mor ho! Úkryt zohral dôležitú úlohu počas SNP. Bola tu tlačiareň ilegálneho časopisu Mor ho! a taktiež telefonická centrála, ktorá zabezpečovala komunikáciu medzi partizánskymi skupinami. Od bunkra chodník zostupuje dosť strmo do doliny Richtárovského potoka. Tu bola kedysi banícka osada Richtárová a v okolitých horách sa ťažila meď a striebro. Dnes tu nájdeme len základy starých domov, štôlne, obrovské haldy a zopár súkromných chalúp. Chodník nás privedie do Starých Hôr, do obce, ktorá bola počas SNP súčasťou Partizánskej republiky a pred mnohými storočiami práve tu začala éra dobývania medi.

Prečítajte si tiež

• Po stopách Špaňodolinského vodovodu

Ďalšie tipy v skratke

Pre tých, ktorí dobre poznajú Starohorské vrchy a sú schopní chodiť aj mimo značiek, pridávam pár odkazov na ďalšie zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí vidieť v Starohorských vrchoch.

Hadia dolina

Medzi Kordíkmi a Harmancom sa pod svahmi Fintovej skrýva krásna roklina. Žiadny chodník ňou nevedie, treba ísť z väčšej časti korytom potoka pomedzi balvany a popadané stromy. Prechod je dosť náročný, ale zážitok z nefalšovanej prírody je úžasný.

Vlačuhovo

Krásna „polonina“ uprostred Starohorských hôr s parádnymi výhľadmi. Síce bez značky, ale lesnými cestami bez problémov prístupná. Vlačuhovo je krásne v každom ročnom období.

Prašnica

Aj menšie, nenápadné kopčeky dokážu poskytnúť úžasné výhľady.

Špaňodolinský banský vodovod

Koho zaujíma história baníctva a technické pamiatky, toho možno zaujme aj trasa po stopách banského vodovodu, ktorý odvádzal vodu spod Prašivej v Nízkych Tatrách (povodie Váhu) do Španej Doliny (v povodí Hrona).

Lackov grúň

Kúsok nad mestskou časťou Banskej Bystrice - Podlavice sa zachoval pralesný zvyšok lesa, kde môžeme obdivovať aj 300-ročné borovice a buky. Realizuje sa tu nový NCH Laskomer a Lackov grúň, ktorý však ešte nie je zakreslený v mapách.

Autori fotografií: Danka Tomášiková, Tomáš Trstenský, Soňa Mäkká, Martin Baniari, Tharion

Fotogaléria k článku