„V tomto roku sme zazanamenali výrazný nárast smrteľných nehôd," hovorí Marek Biskupič, riaditeľ Horskej záchrannej služby. „V roku 2021 sme mali celkovo 31 smrteľných nehôd, v roku 2022 doteraz už 28. V porovnaní s minulým rokom za obdobie január až august k dnešnému dňu evidujeme už o 12 smrteľných nehôd viac."

Príčiny nehôd sa viac - menej opakujú. Napriek dlhšiemu obdobiu so snehovou pokrývkou pošmyknutia na snehovom poli nepribudli. Operačné stredisko eviduje len jeden takýto prípad.

Minulý rok dominovali úmrtia po po neúspešnej kardio - pulmonálnej resuscitácii, a to v počte 15 z celkovych 31 úmrtí. Tento rok zatiaľ dominujú tragické pády z výšky, ktorých bolo 9.

Najčastejšími úrazmi v mesiacoch máj, jún, júl tohto roku sú úrazy dolných končatín, najmä v oblasti členka a kolien. Rovnako úrazy horných končatín, ktoré vznikajú najmä nesprávnym dostúpením, pošmyknutím a následným pádom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Najčastejšie chyby turistov

Podľa ministerstva vnútra turisti podceňujú informovanie príbuzných o pohybe, ubytovaní a plánovaných túrach.

Ďalšou chybou je nesprávne plánovanie a neskorý nástup na túru. „Veľké záchranné akcie horolezcov a turistov sa pravidelne rozbiehajú v podvečerných alebo nočných hodinách. Pritom by mali byť plánované s dostatočnou časovou rezervou a ohľadom na počasie, aby aj v prípade problému nevznikala časová tieseň a návštevníci hôr sa mohli bezpečne vrátiť do zotmenia."

Problémom je aj nedostatočné vybavenie, najmä čo sa týka možností, ako zatepliť organizmus. V prípade, že zranený alebo uviaznutý človek čaká bez možnosti pohybu na príchod záchranárov a nemá dostatočné vybavenie pre núdzové bivakovanie, môže sa rýchlo podchladiť. S príchodom noci teplota v horskom prostredí rýchlo klesá a rozdiel medzi nočnou a dennou teplotou môže byť niekedy aj viac ako 20 stupňov. Rýchlo sa ochladí aj počas búrky.

Na túry je preto vhodné nosiť bivakovacie vrece alebo termofóliu, a teplú vrstvu oblečenia navyše. Dôležitá je aj pokrývka hlavy.

Príklady náročných zásahov

Podľa ministra vnútra Romana Mikulca patria k najnáročnejším zásahom tie, ktoré sú vykonávané v nočných hodinách v exponovanom horolezeckom teréne.

Napríklad 16. júna uviazli v juhozápadnej stene Jastrabej veže po zaseknutí lana dve poľské horolezkyne. Zásah a postup záchranárov HZS komplikovalo nepriaznivé búrkové počasie a tma. Akcia trvala do skorých ranných hodín, horolezkyne sa podarilo dostať do bezpečia.

O tri dni neskôr sa opäť opakoval scenár, kedy HZS so žiadosťou o pomoc kontaktovali iné dve poľské horolezkyne, s rovnakým problémom zaseknutého lana v postupovej ceste. Tentokrát záchranná akcia prebehla na Javorovom štíte vo Vysokých Tatrách.

Náročný deň mali horskí záchranári 25. júna vo Vysokých Tatrách, kedy prebiehali naraz štyri záchranné akcie.
V Kolovom sedle pod Jahňacím štítom uviazli v ťažko dostupnom teréne dvaja slovenskí turisti; v tom čase zároveň bola prijatá tiesňová výzva od 2 horolezcov z Ostrej vežičky, ktorí po páde do Furkotskej doliny utrpeli úrazy dolných končatín.

V časovom horizonte niekoľkých minút utrpel úraz hornej končatiny poľský turista. Spôsobili mu ho padajúce skaly na Veľkej Svišťovke. Súbežne prebiehal zásah na turistickom chodníku vo Veľkej Studenej doline, kde potrebovala pomoc turistka s úrazom členka.

Na rokliny si vyhraďte viac času a najmä vyrazte skoro

Počas júlových búrok, ktoré bývajú v horskom prostredí zvlášť nebezpečné, uviazlo 8 turistov, vrátane detí vo veku 6 – 12 rokov na vrchu rokliny Suchá Belá. V ten istý deň zasahovali záchranári aj v oblasti Misových vodopádov, kde pomáhali iba 3-ročnému českému chlapcovi a jeho rodičom.

Na konci júla opäť pomáhali skupine slovenských turistov, ktorí potme bez svetla schádzali z Kláštoriska s deťmi vo veku 3 - 9 rokov. „Rokliny Slovenského raja sú náročné na prechod aj v čase, kedy je terén schodný, skala a technické zariadenia ako rebríky a stúpačky nie sú mokré a klzké. Rodičia s takto malými deťmi by mali zvážiť prechod cez rokliny a vybrať si menej náročnú trasu tak technicky, ako aj kondične,“ vysvetlil Marek Biskupič.

HZS tiež neodporúča začínať akúkoľvek túru okolo obeda alebo popoludní.

Medzi ďalšie zásady bezpečného pohybu na horách je mať dobrú obuv a vybavenie, dostatok tekutín, zohľadniť svoj zdravotný stav a vek detí pri výbere túr. Pri úrazoch či navigácii v teréne pomôže Aplikácia HZS a poistenie pre zásah HZS (deti ho mať nemusia). Dôležité je mať dobre nabitý mobilný telefón.

Fotogaléria k článku