Trasa

Horný Jelenec – Valentová – Rumpál – Prašnica – Valentová – Rybô – Horný Jelenec

Prvá polovica júna 2022 je poriadne horúca, a tak navrhnem mame na našom dámskom výjazde príjemnú prechádzku dolinami s historickými zaujímavosťami, dobovou architektúrou, popri potoku a v chládku.

Parkujeme na odbočke do Hornojeleneckej doliny z hlavnej cesty vedúcej na Donovaly. Pomaly sa uberáme hore dolinou. Tieň príde až vyššie v doline, ale zatiaľ nám slnko neprekáža. Vykračujeme si asfaltovou cestou a obzeráme si domčeky v doline. Niektoré sú nové. Zatiaľ je to tu estetické, ale ak pribudne ďalšia zástavba, dolina stratí svoj genius loci.

Hora po pravej strane sa pomaly posúva k nám, miesta na domčeky ubúda. Onedlho prídeme k rázcestiu Valentová, ktoré je v lese. Stojí tu náučná tabuľa, ktorá hovorí, že na tomto mieste začínal náročný úsek stredovekej vozovej cesty z Pohronia na Liptov. Odbočíme doprava do dolinky Chytrô. Tu na chvíľu opustíme asfalt a kráčame lesným chodníkom. Poteší ma bezfarebná orchidea - hniezdovka hlístová. Neobsahuje chlorofyl, a tak je, na rozdiel od pestrofarebných kolegýň, zvláštnej svetlohnedej farby.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Chodník strmo stúpa ku skalnému prahu s malým vodopádom. Ide o pozostatok skalného záseku, v ktorom bol osadený rumpál. Navíjacie zariadenie pomohlo koňom s ťahaním voza do strmého kopca.

Vyjdeme do skalného záseku po ľavej strane. Hore si nájdeme príjemné miesto pri potoku, kde si chladíme nohy. Slnko už poriadne páli. Obďaleč kvitne iná orchidea, vstavačovec májový. Tento má výraznú fialovú farbu.

Vrátime sa dole, ale nie až na miesto štartu. Odbočíme ešte do susednej dolinky, ktorá vedie k horskej osade Prašnica. Teraz kráčame po žlto značenej trase, ktorá vedie z Horného Jelenca cez Východné Prašnické sedlo na liptovskú stranu pohoria, k horárni Hajabačka nad Liptovskými Revúcami.

Z lesa vychádzame do osady, postupne minieme niekoľko drevených chalúpok, nad nimi sú lúky, potom len les. Vidieť, že les sa tlačí dole, mnohé lúky nie sú spásané a ani kosené.

Zastavujeme sa pri ďalších kvietkoch, klinčeku kartuziánskom a silenke obyčajnej. Míňame dlhodobo opustenú drevenicu, ktorá sa sčasti stráca vo vysokých rastlinách. Za poslednou chalupou je originálna latrína s tabuľkou Výťah pre 6 osôb, nosnosť 500 kg, a smerovník. Zájdeme po žltej ešte kúsok nad dolinu a potom sa vraciame k Valentovej. Odtiaľto pokračujeme hore dolinou do osady Rybie / Rybô.

Osada je známa tým, že tu spadla najtragickejšia lavína na Slovensku. Za prvými domami sa zastavíme pri drevenej zvoničke, kde je náučná tabuľa o lavíne.

Dolina nad osadou vytvára veľký lavínový kotol Hornojelenskej doliny s rozlohou 370 hektárov a so siedmimi žľabmi. Okrem obrovskej rozlohy a množstva snehu mohlo za vznik lavín aj odlesnenie najextrémnejších lokalít a intenzívne spásanie. Už v roku 1751 tu zahynulo pod lavínou 11 ľudí, v roku 1850 dvaja z 22 zasypaných. V rokoch 1921, 1922 a 1923 zastala lavína tesne nad osadou, tá v roku 1924 však zabila 18 ľudí. Od roku 1963 sa tu začali stavať protilavínové zábrany.

Trasa ďalej vedie popod skalné bralo, ktoré je známe z filmu režiséra Paľa Bielika - Vlčie diery, a popri zaujímavých pôvodných domčekoch. Na konci Rybieho míňame kríž pripomínajúci tragickú lavínu.

Pred nami je ešte kusisko doliny orámovaný hlavným hrebeňom Veľkej Fatry. Slnko už poriadne pečie, a tak za posledným plotom vyhlasujeme vrcholový piknik. Náučným chodníkom by sa dalo pokračovať ďalej k rázcestiu pod Majerovou skalou na modrej značke. My sa však vraciame do tieňa a spokojne zostupujeme Hornojelenskou dolinou k miestu štartu.

Prechádzka je nenáročná, ak vám neprekáža asfalt. Môže prísť vhod aj rodičom s robustnejším kočíkom.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek