V prvom rade otázka, ktorá sa hneď núka - prečo by som mal prerábať dodávku a nekúpiť si radšej rovno karavan? Ušetrilo by sa tým kopec starostí a práce. Pre mňa bola však odpoveď veľmi jednoduchá.

Karavan je príliš veľký, nápadný, jeho účel je hneď zrejmý a poskytuje prílišný komfort na to, aby mal človek pocit aspoň ako-takého dobrodružstva na ceste. Taktiež by mal parkovať skôr v kempoch ako len tak hocikde. Niekam majú karavany dokonca vjazd zakázaný. S dodávkou to neplatí. A hlavne - môžem začať od úplnej nuly. Od holých plechov. Pretvoriť si interiér tak, ako by to vyhovovalo mojim potrebám, resp. spoločným s priateľkou.

1. krok - výber vozidla

Práve uvedomenie si, na čo chcem dodávku využívať, je prvým krokom k zamysleniu sa nad výberom konkrétneho modelu. Iné podmienky bude mať ten, kto chce v dodávke iba stráviť jednu - dve noci počas víkendov niekde v podhorí, odkiaľ by mohol za svitania vyraziť na turistiku. Iné si musí zvážiť cyklista alebo človek, ktorý plánuje v dodávke tráviť celé mesiace na cestách.

Na výber je dnes veľké množstvo úžitkových vozidiel, ktoré majú konštrukcie riešené viac do výšky ako do dĺžky alebo opačne. Alebo sú potom minivany, pickupy, to všetko sa dá využiť. A pri dnešných cenách za ojazdené auto, kde niektoré ešte celkom dobré kúsky stoja menej ako kvalitný bicykel, si to môže dovoliť aj človek s bežnými príjmami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Najčastejšie využívané úžitkové vozidlá do 3,5 tony pre úpravu na cestovanie sú v súčasnosti:

• Citroën Jumper,
• Renault Master a Trafic,
• Iveco Daily,
• Mercedes Sprinter a Vito,
• VW Transporter a VW LT,
• Opel Movano a Vivaro,
• Ford Transit,
• Fiat Ducato.

My sme dlho váhali nad výberom správneho auta. Najprv sme premýšľali vo veľkom, chceli sme si so sebou voziť posteľ, skrine, kuchynku a tisíce hlúpostí. Tie sme postupne preškrtali až sme pochopili, že nám stačí mať možnosť vyspať sa a presúvať sa z miesta na miesto. To bola naša motivácia. Mnohé noci predtým sme strávili v našom kombíku, s ktorým sme precestovali veľa kilometrov a hôr, ale vždy to bolo skôr len núdzové riešenie.

Nakoniec sme po takmer pol roku od času, keď sme sa rozhodli, že do toho ideme, upriamili pozornosť na dodávku, ktorá nebude vyzerať príliš nápadne a zapadne medzi autá na sídlisku – VW Transporter T4.

Úlohu zohrali faktory ako dostupnosť servisu, náhradných dielov a samozrejme spoľahlivosť. Nie je nič horšie ako polovicu svojich plánovaných ciest stráviť v servise. Výhodou je, že väčšina úžitkových áut je dimenzovaná na vyššie záťaže a znesú toho viac ako bežné osobné autá.

No stav dodávok, ktoré zodpovedajú cenovej relácii, ktorú sme si stanovili, bol zvyčajne mizerný. Úžitkové vozidlá sa nezvyknú šetriť, garážovať a ošetrovať – sú to pracanti, ktorí majú nabehané stovky tisíc kilometrov a ich karosériu zdobia hrdzavé plochy.

Treba rátať s tým, že ak človek nemá na účte dedičstvo po strýkovi držgrošovi, aby si dovolil nové auto, čakajú ho investície do základných opráv a servisu. Samozrejmosťou sú hneď v úvode rozvody, výmena filtrov, kontrola bŕzd, náprav a podvozku. Dôležité je skontrolovať vizuálnu stránku – stav karosérie, interiéru, funkčnosť elektrických zariadení, opravy hrdze. Až potom nastáva okamih, keď sa musíme rozhodnúť, či do toho naozaj ideme.

2. krok – legislatíva a plán prestavby

Druhá zásadná otázka je, ako cestovať autom, ktoré má ložnú plochu upravenú na obytné auto, ale v dokladoch od auta je zapísané, že ide o úžitkový automobil na prepravu nákladu. Cesty sú dve – legálna (ťažšia) a druhá - takzvaná „na divoko“. Skúsim zhrnúť v skratke obe cesty.

Legálny a správny postup je plný byrokracie. Treba si pripraviť plán a nákres, ako plánujeme dodávku prestavať. Stačí jednoduchý plánik – nákres, kde bude posteľ, skrinka, kuchynka a podobne. Následne musíte kontaktovať autorizovaného zástupcu danej značky v štáte, kde je auto prihlásené. Treba sa informovať, čo všetko budú potrebovať k vyjadreniu, niekto chce len jednoduchý nákres, iný bude vyžadovať možno aj plán, kde si budete odkladať špinavé ponožky.

Ak všetko dopadne dobre, autorizovaný zástupca značky zašle potvrdenie, že s danou prestavbou súhlasí a dodávka je na to vhodná. Samozrejme, zadarmo to nebude, zvyčajne sú to desiatky eur. Následne je potrebné vyplniť žiadosť o prestavbu vozidla. Tá by mala byť dostupná v mieste, kde sa registrujú vozidla. K žiadosti sa priložia oba technické preukazy, potvrdenie od výrobcu, ktorý schválil danú prestavbu, a nákres prestavby a samozrejme opäť správny poplatok.

Ak úrad rozhodne kladne, môžeme si blahoželať a môžeme sa pustiť do prestavby. Treba myslieť na to, že na všetky elektrické a plynové rozvody treba patričné revízie, ak sa do toho púšťame legálnou cestou.

Potom auto čaká nová STK, preváženie a následne po poplatkoch opäť papier, ktorý bude smerodajný pre úrad, aby zapísal prestavbu do techničáku. Úradu to opäť potrvá pár dní (v lepšom prípade) a následne by ste mali dostať upravený technický preukaz. Takže suma sumárum je to cesta na dlhé týždne, ak nie mesiace, plná byrokracie a prekážok. Odkaz popisujúci legálny postup prerábky.

Druhý spôsob, nie veľmi legálny, ale zato v 90 % prípadoch zaužívaný postup je, spraviť to „punkovo“ a dúfať, že to bude OK a policajti pri kontrolách budú zhovievaví. Prípadne sa pripraviť na komplikácie od pokuty až po odobratie papierov, pretože dodávka nebude zodpovedať účelu, ktorý má zapísaný v TP.

Ďalším problémom je pravidelná STK, kde môže byť problém s tým, že pohotovostná hmotnosť auta sa zmení. Na druhej strane, sú stovky firemných dodávok, ktoré majú v ložnom priestore spravené rôzne stolíky, poličky, skrinky na náradie a podobne a nikto ich za to nešikanuje.

Zhrnul by som, že zhovievavosť orgánov závisí od toho, čo človek v dodávke má. Akonáhle sa tam objaví kuchynka, sprcha, WC a podobné „vychytávky“, vzbudí to omnoho väčší záujem, ako keď sa tam nachádza len akási provizórna neustlaná posteľ s matracom, turistické bagandže a skrinka na oblečenie. Nad takouto úpravou si zvyčajne policajt nebude lámať hlavu.

Aj my sme sa rozhodli, že nebudeme pôsobiť ako päsť na oko a pokúsime sa všetok nábytok spraviť rýchlo demontovateľný, ľahký a účelový. No treba myslieť aj na bezpečnosť! Všetok nábytok by mal byť pevne uchytený, aby neohrozil pasažierov vpredu pri prudkom brzdení alebo nedajbože pri autonehode! Aby sme sa vyhli problémom pri STK, rozhodli sme sa, že všetko, čo v aute domontujeme, bude rozoberateľné a raz za dva roky si proste na hodinku musíme dopriať demontáž nábytku.

V ďalšej časti minisérie o prestavbe dodávky na cestovateľské auto sa budeme venovať demontáži nákladného priestoru a tepelno-zvukovej izolácii.

Video z prvých dní s našou novou dodávkou:

Fotogaléria k článku