Tiesňavy Piecky a Veľký Sokol na západe, Sokolia dolina a Kyseľ na východe alebo Suchá Belá a Kláštorská roklina na severe, rebríky a vodopády v týchto roklinách sú takmer jediným dôvodom, prečo sa turista ocitne hore na planine Glac. Vyhliadky lokálneho významu sa tu však predsa len nachádzajú, tak sa na ne poďme pozrieť turisticko-dokumentačnou formou. Za základ pohybu nám bude slúžiť okružná turistická magistrála, vinúca sa okolo planiny Glac a spájajúca závery jednotlivých jej roklín.

Trasa

Podlesok – Suchá Belá, záver – Malá poľana – Glac, býv. horáreň – Pod Bykárkou – Sokolia dolina, záver – Biskupské chyžky – Glac, Malá poľana – Suchá Belá, záver – Pod Vtáčím hrbom – Podlesok

Výstup roklinou Suchá Belá

Ako východzí bod výhľadového okruhu si volíme Podlesok. Najlogickejšou výstupovou trasou na planinu sa javí Glacká cesta, čo je stará obchodná cesta spájajúca Spiš (Podlesok) s Gemerom (Stratená / Dedinky) krížom cez Slovenský raj. Pre spestrenie a zvýšenie atraktívnosti túry sa však hore vyberáme roklinou Suchá Belá, aj keď tým zľahka utrpí časový a silový harmonogram. U nás doma ju familiárne voláme Suča Bela podľa dvoch Holanďanov, ktorý takto prečítali názov z tabuľky pri našom debutovom prechode pred rokmi.

Na Podlesku nás víta príjemné májové počasie, až je ho možno škoda premrhať na roklinu, ale plán je plán. Po zaplatení vstupného poplatku sa vnárame do chladivého tieňa rokliny. Vody je v potoku akurát na normálny prechod. Postupne sa prebojujeme cez jednotlivé atrakcie Suchej Belej, medzi ktoré sa rátajú Misový, Okienkový a Korytový vodopád, Roklina, Kaskády a množstvo kovových stúpačiek či drevených rebríkov. Po niečo vyše dvoch hodinách sa krásny prechod roklinou končí na čistinke pri rázcestníku Suchá Belá - záver, čím sa ocitáme na planine Glac priamo na Glackej ceste.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Glac západ

Odtiaľ sa po krátkom oddychu vyberáme na juh po Glackej ceste, ktorá nás po štvrťhodinke privádza k prvému dnešnému výhľadu. Nachádzame sa pri rázcestníku Glac - Malá poľana, čo je horská lúka, umožňujúca pekný pohľad na Havraniu skalu, jeden z najdôležitejších výhľadových bodov Slovenského raja. Kúsok vedľa leží Veľká (Biskupská) poľana, centrálna krasová lúka planiny Glac. Väčšia sestra Malej poľany poskytuje výhľad samej na seba, čo je v máji postačujúco malebná scenéria. Tu zo severozápadného okraja.

Nasledujúca 3/4 hodina putovania zväčša lesom tesne pod hranicou 1000 metrov nad morom nás dovedie na lúku pri rázcestníku Glac, bývalá horáreň. Minieme pri tom jednu odbočku doprava, čo je zostupová trasa do Pílskej doliny, ktorá ohraničuje planinu Glac zo západu. Využíva sa hlavne pri prechode roklín Piecky a Veľký Sokol. Na lúke pri bývalej horárni sa končí putovanie západnou stranou planiny. Okružná magistrála sa tu stáča na východ a vedie lesom tesne popri južnom okraji planiny.

Glac juh

Neďaleko, v nadmorskej výške 1052 metrov, sa nachádza malá skalná vyhliadka, umožňujúca lokálne glacké výhľady južnými smermi. Celému obzoru dominujú severné zrázy planiny Geravy. Od zalesneného Suchého vrchu, cez nenápadné skalné ozdoby Červenej skaly až po výrazné útesy Holého kameňa, všetko je krásne na dohľad, výrazne oddelené hĺbkou zadnej časti doliny Bieleho potoka. Toho, čo sa neskôr pod Tomášovským výhľadom vlieva do Hornádu. Dolina zároveň ohraničuje planinu Glac z juhu. Pri pohľade z vyhliadky západnejším smerom si opäť nemožno nevšimnúť Havraniu skalu, mierne z iného uhla. Obzor uzatvárajú Stolické vrchy s kráľovnou celého Slovenského rudohoria. Na opačnej, východnej strane sa cez nižšiu časť blízkeho horizontu skromne ukazujú Volovské vrchy, hlavne ich podcelok Hnilecké vrchy.

Chodník, či skôr lesná cesta, opäť vedie blízko Veľkej poľany, presnejšie jej južného cípu. Oddeľuje nás od nej dvojica zalesnených glackých pahorkov, Bykárka (1058 m) vpravo a takmer na chlp rovnako vysoké Peklisko (1058,3 m) vľavo. Sú to zároveň dve najvyššie kóty celej planiny Glac. Z južného okraja Veľkej poľany je možné zazrieť ponad stromy zopár vrcholkov Vysokých Tatier. Putovanie južnou časťou planiny končí pri rázcestníku Pod Bykárkou, kde sa dá zostúpiť k nádrži Klauzy v doline Bieleho potoka, tu už známeho ako Tomášovská Belá. Ohraničuje planinu Glac z východu.

Glac východ

Pod Bykárkou sa pozvoľna stáčame späť na sever. Kúsok odtiaľ sa nachádzajú veľkolepé, dramatické východné glacké útesy Zadnej Bykárky, ukrývajúce napríklad Medvediu jaskyňu. Treba však na rovinu povedať, že vyzerajú oveľa lepšie z protiľahlej strany doliny. Výhľady z nich sú pekné, avšak len dole do zalesnenej doliny a na jej náprotivné svahy. Aj tu sa pekne vynímajú útesy Holého kameňa. Ponad hrebeň Jablone, ohraničujúcej Tomášovskú Belú z východnej strany, vykukuje na obzore nenápadný hrebienok Volovských vrchov. Dopĺňa ich 75 km vzdialená Čierna hora v Slanských vrchoch.

Putovanie pokračuje severným smerom až k rázcestníku Sokolia dolina - záver, kde vyúsťuje asi najodľahlejšia roklina Slovenského raja. Lesy sú na tomto úseku dosť preriedené ťažbou dreva. Po ľavej ruke máme pahorok, nachádzajúci sa medzi značkou a centrálnou lúkou, severne od Bykárky. Vďaka odlesneniu dočasne poskytuje celkom pekné pohľady na Vysoké Tatry či Kráľovu hoľu ponad Veľkú (Biskupskú) poľanu. O kúsok ďalej sme pri rázcestníku Pod biskupskými chyžkami (záver rokliny Veľký Kyseľ). Pri ňom sa opäť vnárame do súvislého lesa, aby sme sa po pol hodine ocitli tam, kde sme okruh začali, teda v závere Suchej Belej.

Dávame si tu oddychovú pauzu, po ktorej nás čaká len 1,5-hodinový zostup na Podlesok po Glackej ceste. Po všetkých dnešných dojmoch v podstate všedný, ale vzhľadom na pekné májové počasie si aj napriek nastupujúcej únave užívame príjemnú jarnú prírodu. Počas zostupu sa sem-tam pomedzi stromy objaví veľmi obmedzený pohľad na Tatry či Levočské vrchy. Záverečný strmý úsek chodníka pomedzi korene vyslovene pretrpíme a ako odškodné si v sudovom bufete na Podlesku doprajeme malé občerstvenie.

Zhodnotenie

Dokumentačný charakter článku ma núti ešte spomenúť, že súčasťou rozľahlej planiny Glac je aj jej severovýchodná časť, na ktorej sa nachádza notoricky známe Kláštorisko s pokračovaním rázsochy Čertovej sihote. Obe miesta poskytujú ďalšie glacké výhľady, zvlášť Kláštorská lúka vyniká impozantnými pohľadmi na Tatry. Správne by mali byť súčasťou dnešného výhľadového okruhu. Avšak túra by sa týmto predĺžila do parametrov, ktoré presahujú naše schopnosti spoznať a užiť si krásy prírody dostatočne dôsledne. Navyše, ak dobre počítam, tak Kláštorisku a okolitým výhľadom som v rôznej miere venoval tri iné články.

Namotivovaný podobným výhľadovým okruhom susednou planinou Geravy rozhodol som sa oprobovať aj Glac a myslím, že to stálo za to. Výhľadíky sú tu skromnejšie, nič, čo by stálo za lobovanie o potiahnutie turistickej značky. Poskytujú však ďalšie neopozerané pohľady na Slovenský raj okolo jeho najväčšej planiny. Aspoň obrázkovou formou sa prípadný záujemca môže presvedčiť, že planina Glac nie je len súbor záverov roklín.

Video z túry: https://www.youtube.com/watch?v=2dkM0QSxNbg

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek