Leto však utekalo a nevedel som si nájsť čas na prechádzku po rovine. Stále bolo pekne, slnečno, a tak som chodil do hôr. Počasie sa začalo kaziť až v auguste. Jedno ráno som hodil batoh do auta a presunul som sa do Rakúska.

Z Eckartsau

Prišiel som do Eckartsau a zaparkoval som pri zámku (Schloss Eckartsau). Obklopuje ho rozľahlý park, v ktorom nebolo pred siedmou ani nohy. Zaujal ma čudný gaštan, ktorého plody nemajú ostne. Bol to pagaštan osemtyčinkový a podľa internetu sa začína pestovať preto, lebo ho nenapáda škodca, ktorý vyžiera listy pagaštanov konských.

Vyšiel som zo zámockého parku a kráčal som po cestičke. Keď križovala kanál, zbehol som k tŕstiu. Možno tam bude niečo zaujímavé. A veru bolo. V blate si hovela korytnačka močiarna. Pred mesiacom som ju neúspešne hľadal pri náučnom chodníku pri Strede nad Bodrogom. Ani vo sne mi nenapadlo, že ju nájdem v Rakúsku.

Vrátil som sa na cestičku a kráčal som cez lúku. Vtom som si uvedomil, že hlaváče, čo vidím neďaleko, sú nejaké čudné. Odkvitnuté strubuly mali kalichy bez zubov. Boli to hlaváče južné, ktoré som ešte nevidel. Deň sa začal dobre.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Popri Dunaji

Prišiel som k Dunaju. Zbehol som na štrkové lavice, ale kvitla na nich iba bežná roripa lesná. Pri cestičke som si odfotil jednu mrkvu, no viac ma zaujala machovka čerešňová. Čerešne vnútri oranžových lampiónikov pomaly dozrievali.

V horách dnes musí byť chladno, pri Dunaji je príjemne. Po rieke sem-tam prejde nákladná loď, ale veľa ich nie je. Cestička išla akoby tunelom, vyzeralo to zaujímavo. Prišiel som k výletnému miestu. Cez Dunaj by tu mala premávať kompa, ale zrejme chodí iba cez víkend. Na opačnom brehu ramena je odstavený starý lodný mlyn. Škoda, že sa k nemu nedá ísť. V ramene je voda.

Orth an der Donau

Chvíľu som sa predieral chodníkom pomedzi kriačiny a prišiel som do Ortu (Orth an der Donau). V dedinke je zámoček, v ktorom je infocentrum národného parku. Avšak viac ako zámok ma zaujal pranier stojaci oproti. Bol nezvyčajne dobre vybavený. Mal aj guľu, hoci netuším, prečo bola umiestnená nad hlavou.

Vrátil som sa do luhov a vybral som sa chodníkom popri ramene. Rástla v ňom vodnianka žabia, lenže odkvitla. Vlani som ju fotil v plnom kvete neďaleko Zlatnej na Ostrove. Avšak kus ďalej rástol na bahnitom dne šachorec žltkastý. U nás by sa mal vyskytovať na Záhorí, ale ešte som ho tam nevidel.

Prešiel som sa k Dunaju a chvíľu som kráčal po rovnakej ceste, po ktorej som išiel pred dvomi hodinami. Nato som odbočil do lesa. V ňom som si všimol kríž s nápisom „Tu odpočíva poľovačka“. Pod tým bolo napísané „október 1996“, čo je mesiac, v ktorom bol Národný park Donau Auen vyhlásený. Zdá sa, že sa v Rakúsku v národných parkoch poľovať nesmie. Zato chodiť tu môžete krížom-krážom, ako si zmyslíte. Aký to rozdiel oproti Slovensku!

Záver

Ako každý turista, aj ja chodím radšej po horách, ako po rovine. Avšak dnešná prechádzka po Dunajských luhoch (NP Donau Auen) bola výnimočná. Už sa teším, ako budem o rok-dva spoznávať okolie Neziderského jazera (Neusiedler See).