Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Na Kežmarskom štíte
Na Kežmarskom štíte Zatvoriť

VHT Kežmarské štíty – okruh zo Skalnatého plesa

Na jednej z najkrajších tatranských scenérií robí Lomnickému štítu partnera o čosi nižší Kežmarský štít (2557 m). Oddeľuje ich od seba Vidlový hrebeň so zaujímavým napojením na severnú stenu "Lomničáku". Poloha Kežmarského štítu na východnom okraji Tatier robí z tatranského velikána úžasný výhľadový bod. Najlepší prístup poskytuje Skalnaté pleso, vďaka dostupnosti lanovkou nebude prevýšenie lámať rekordy. Na štít sa dá vystúpiť niekoľkými cestami, my si volíme okruh cez Malý Kežmarský štít so zostupom cez Huncovský štít, teda po dvoch ramenách spadajúcich z Kežmarského štítu na severovýchod resp. juhovýchod. Toľko k obsahu desiatej časti série Tatry so sprievodcom.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+847 m stúpanie, -847 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 2021
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 2557 m n. m. Kežmarský štít
  • Najnižší bod: 1752 m n. m. Skalnaté pleso
Doprava
Tatranská Lomnica (vlak, bus, platené parkoviská, lanová dráha) - Skalnaté pleso (lanová dráha)
SHOCart mapy
» č.701 Vysoké Tatry (1:25.000)

Trasa

Skalnaté pleso – Malý Kežmarský štít – Kežmarský štít – Huncovský štít – Skalnaté pleso

Úvodná časť túry vedie po Tatranskej magistrále zo Skalnatého plesa, kam sa dostávame prvou kabínkou, smerom k Veľkej Svišťovke. Traverzujeme juhovýchodný svah Huncovského štítu vyskladaný z nekonečného množstva balvanov. Tadiaľto budeme zostupovať, od toho sme však ešte ďaleko. Pri traverzovaní dna Huncovskej kotliny máme celú plánovanú trasu priamo nad sebou. Zo serpentín na Veľkú Svišťovku vo vhodnom mieste odbočíme smerom k hrebeňu, ktorý ju spája s Malým Kežmarským štítom. Trávnatým svahom sa prepracujeme do Nižného sedla pod Svišťovkou (2000 m), od ktorej nás oddeľuje Svišťový hrb. Tu sa nám po prvýkrát naskytajú pohľady na scenériu, ktorú budeme mať pred očami takmer neustále – Belianske Tatry a východný okraj hlavného tatranského hrebeňa, teda Čierny, Kolový a Jahňací štít.

Hrebeň sa odtiaľ začína dvíhať, sprvu pozvoľne a pohodlne, no s každým ďalším krokom terén pritvrdzuje. Postupne sa prepracujeme až na Kežmarskú kopu (2236 m), čo je skalný hrb, za ktorým hrebeň na krátko mierne poklesne, vytvárajúc tak Nižnú Kežmarskú štrbinu. Z týchto miest sa nad beliansky hrebeň (Predné Jatky) dostávajú pieninské Tri koruny. Ich súboj s okolitou inverznou oblačnosťou nám odteraz bude spestrovať náš vlastný súboj s masívom Kežmarského štítu. Za Nižnou Kežmarskou štrbinou sa hrebeň začína dvíhať príliš prudko, preto od neho začíname bočiť doľava. Zakrátko sa dostaneme k miestu, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako konečná a za mokra / snehu / ľadu by asi aj bola. Úzky žľab, ktorého pravú stranu tvorí niekoľkometrová hladká skalná platňa. Jej prekonanie umožňuje tenká, postupne sa rozširujúca trhlina, o ktorú sa dá ako tak uchytiť. V každom prípade je to nebezpečné miesto vyžadujúce zvýšenú opatrnosť.

Po prekonaní skalnej platne sa terén trochu zjednodušuje, dostávame sa totiž na široký svah pokrytý balvanmi. Fuška však zďaleka nekončí, svah je veľmi strmý, doslova každou minútou sa viditeľne dostávame vyššie. Nemusím ani zmieňovať, že vydýchavacie pauzičky sa povinne trávia chrbtom k svahu, pretože výhľady do krajiny sú zo strminy nádherné. Veľakrát som takto na jeseň videl kŕdeľ havranov krúžiť vo výške nad kopcami, dnes po prvýkrát sa na nich pozerám zhora. Svah pozvoľna začína strácať na strmosti a dostávame sa na dnešný prvý vrchol.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Malý Kežmarský štít (2513 m) by bol plnohodnotným štítom, nebyť jeho väčšieho brata, ktorý sa dvíha neďaleko. Z tohto dôvodu sú výhľady z nich dosť podobné, na Malom "Kežmaráku" sa preto zameriam iba na jeden podstatný rozdiel. S tým súvisí aj jediné sklamanie dnešnej túry. Z Malého Kežmarského štítu sa naskytá famózny pohľad na Zelené pleso s chatou z kilometrovej výšky kolmo dole, žiaľ, v tejto časti roka je celá scéna v tieni štítu, na ktorom stojíme. S tým nič nenarobíme, takže po polhodinovej prestávke zostúpime kúsok do Vyšnej Kežmarskej štrbiny (2495 m) a odhadom za štvrťhodinku sa po strmom kamenistom teréne dostávame na Kežmarský štít.

Tu sa skladáme a dávame si obed za neustáleho obdivovania výhľadov. Drobnou nevýhodou našej výstupovej trasy je, že sa fantastické scenérie objavujú postupne a preto trochu chýba záverečný wau efekt, ktorý sa dostavuje pri výstupoch nudnými žľabmi. Navyše oproti neďalekému menšiemu bratovi sa výhľady zlepšili len máličko a na 2D záberoch sa aj malý rozdiel ešte zredukuje. V každom prípade sme na jednej z najvyšších hôr Slovenska, dohľadnosť je obstojná, takže je čo obdivovať. Vrcholový hrebeň Kežmarského štítu má zhruba 100 metrov, no je zalomený do približne pravého uhla, pričom hrot mieri na sever. Z juhovýchodného ramena sú neuveriteľné letecké pohľady na východ, ktoré jednoducho nie je možné zobraziť na fotke.

Nemyslím si, že sa mi ešte niekde v Tatrách naskytne takýto dojem z výšky. Sme na okraji Tatier, strmo dole dva krtince (Huncovský štít a Veľká Svišťovka) a potom len prázdny priestor takmer 2 kilometre hlboko. Aj kopce na druhej strane Podtatranskej kotliny (Levočské vrchy, Spišská Magura) sú výrazne nižšie, ako napríklad Nízke Tatry oproti Kriváňu. Neskutočný pohľad. Niečo za niečo platí aj tu, na opačnej strane, kde by sa mohol poskytovať krásny pohľad ponad Tatry, leží totiž niekoľko ešte vyšších štítov, ktoré to neumožňujú. No tak blízky pohľad na Lomnický a Pyšný štít je možný jedine odtiaľ. Kvôli nemu je dobré prejsť na druhé vrcholové rameno, kde sa nachádza aj najvyšší bod.

Nemenej úchvatný je pohľad na východný okraj hlavného tatranského hrebeňa, teda Čierny, Kolový a Jahňací štít dozdobený najvyššou časťou Belianskych Tatier. A pohľad dole na Skalnaté pleso smelo konkuruje tomu z menšieho brata na Zelené pleso. Je síce trochu menej kolmý, trochu menej vysoký, ale aspoň naň svieti slnko a vidíme ho pekne vo farbách.

Panuje tu veľmi príjemné počasie a dokonalý, ničím nerušený kľud. Rád by som sa tu zdržal aj viac ako len hodinu, zmeškali by sme však lanovku a znamenalo by to pešo až do Tatranskej Lomnice. Dvíhame teda kotvy a začíname zostup smerom k Huncovskému štítu. Terén je strmý, šutrovitý, nie vždy úplne prehľadný, ale Huncovský štít je stále pred nami ako maják, poblúdiť sa nedá. Za pol hodinku sme v Huncovskom sedle a za ďalšiu štvrťhodinku na Huncovskom štíte. Všetko sme videli z väčšej výšky, preto len krátka prestávka na osvieženie a povinnú dokumentáciu. Aj tak zabrala 20 minút.

Do odchodu poslednej lanovky nám ostáva zhruba 50 minút, nasleduje teda zrýchlený zostup balvanovým svahom. Pôvodne som si celkom veril, ale v polovici svahu začíname kvôli mne rátať s možnosťou, že to nestihneme, aj keď idem svoje maximum. Zliezame ako o život. Posledná lanovka má ísť o 16.02 h, pri plese sme o 16.01 h, síce sa mi začínajú podlamovať kolená, ale stihneme to! Navyše sa dozvedáme, že musia čakať ešte jednu kabínku z Lomnického štítu, takže ťahajú 20 minút extra. Celé pekelné tempo bolo zbytočné, no nemali sme to ako vedieť. Na komplet túru od lanovky po lanovku sme mali časový priestor 7.05 h a trvalo nám to 7.05 h. Ani o minútu menej, ani o minútu viac. Tomu hovorím perfektný časový manažment. No takto na doraz to druhýkrát skúšať nechcem.

Zhodnotenie

Kežmarský štít situovaný na východnom okraji je šiesty najvyšší štít Tatier, zákonite je preto vynikajúcim rozhľadovým miestom, poskytujúcim neuveriteľný dojem z výšky, keďže pred ním sa nenachádza žiadny relevantný končiar. Uvedený okruh je v každom momente nádherne výhľadový, obzvlášť sa preto oplatí v čistom vzduchu. Ten je pravdepodobnejší na jeseň, kedy je však kratšie časové okno pri využití lanovky. Výhodu budú mať tí, čo nemajú problém so zostupom do Tatranskej Lomnice či Starého Smokovca.

Fotogaléria k článku

Najnovšie