Pohorie tvoria planiny: Koniarska planina a Jelšavský kras, Plešivecká planina, Silická planina, Dolný vrch, Horný vrch, Zádielská planina a Jasovská planina. Jej činnosťou tu vznikli aj naše dva kaňony (kaňon Štítnika a kaňon Slanej), krasové doliny (Zádielska a Hájska), vyše tisíc jaskýň (sprístupnené Domica, Gombasecká, Krásnohorská a Jasovská), množstvo priepastí, škrapové polia, zvláštna červená zem červenica (vereš), vyvieračky, ponory, krasové jazierka.

Najviac navštevované sú Zádielska a Hájska dolina a samozrejme sprístupnené jaskyne. Jaskyne Slovenského krasu, ktoré spolu s maďarskou jaskyňou Baradla a Ochtinskou aragonitovou jaskyňou (Revúcka vrchovina) sú zapísané od roku 1995 do Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Planiny Slovenského krasu boli kedysi úplne zalesnené. Počas valašskej kolonizácie sa vrcholové plošiny čiastočne vyklčovali a tak vznikli pasienky – rozsiahle horské lúky. Aj vďaka nim je v Slovenskom krase úžasná biodiverzita.

Planiny však neboli trvalo obývané (okrem Silickej), pretože tam chýbala voda. Na žiadnej planine nie je súvislý vodný tok, vyvieračky sú väčšinou vo svahoch planiny a mnohé v čase sucha vysychajú. Vodu na planine zabezpečovali artézske studne. Tie však dokázali zabezpečiť vodu len pre zvieratá a pastierov. V súčasnosti sa tu pasie oveľa menej a planiny zarastajú náletovými drevinami.

Pri pohľade na mapu sa zdá, že je v pohorí dostatočná sieť turistických chodníkov. Mnohé z nich však vedú dosť nezaujímavo hodiny iba lesom. Pre turistu „rozmaznaného“ našimi výhľadovými pohoriami je to dosť málo. Pritom kúsok od chodníka je často priepasť, škrapové pole, či výhľadová skala.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V poslednom čase sa situácia mierne zlepšila – sprístupnila sa Brzotínska skala, jaskyňa Oltárna diera, spravil sa nový chodník na Dolný vrch a začala tu pôsobiť organizácia EduTrek Slovakia. Organizuje turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom Krasom v NP Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, jednotlivcov i skupiny mimo turistických trás na planinách i dolinách Slovenského krasu. S Edutrekom sa dostanete na miesta, kde sa bežný turista nedostane a hlavne dozviete sa mnohé zaujímavosti o Slovenskom krase a vďaka mimoriadne zanietenému výkladu sprievodcu budete Slovenský kras nielen vidieť, ale ho aj poznať. Sprievodcom je profesionálny jaskyniar Gabriel Lešinský a organizátorkou Mgr. Andrea Miškufová.

Päťnástka trás nám predstaví najkrajšie lokality v Slovenskom krase, ktoré sú turisticky prístupné. Putovanie „mesačnou krajinou“ má svoje čaro a možno niekoho z vás osloví.

Koniarska planina leží na západnom okraji Slovenského krasu. Je najmenšou a najzalesnenejšou planinou a zároveň najmenej navštevovanou planinou. Ramenom je k nej pripojený Jelšavský kras, ktorý je tiež súčasťou Slovenského krasu. Jediná súvislá značka vedúca cez planinu neposkytuje výhľady ani iné zaujímavosti a je pre turistov málo atraktívna. No je tu náučný chodník, ktorý vrelo odporúčam.

1) NCH Krasové javy Hôrky

Na okraji Koniarskej planiny vznikla náučná trasa, ktorá zaujímavým spôsobom oboznamuje o vzniku krasového územia a o krasových javoch, ktoré sa v ňom nachádzajú. Viete čo je to závrt, červenica či škrapové pole? To všetko a mnoho ďalších informácii si prečítate z pekných náučných panelov na trase NCH. Trasa chodníka začína v Hôrke za penziónom Skalná ruža. Vchádzame cez Szikulskú bránu na lúčku s posedením, vyhliadkou, náučnými tabuľami a smerovkami. Smerovky nás vyvedú cez škrapové pole na výhľadový vrchol Hôrky a ďalej nás zavedú k ponoru (bohužiaľ väčšinou je bez vody), jaskyni Skalica, červenici, vyvieračkám a cestou nám náučné tabule porozprávajú veľa zaujímavostí o krasovej krajine.

Prečítajte si tiež:

• Náučný chodník Krasové javy Hôrky

Plešivecká planina je ukážkovou planinou Slovenského krasu. Zo všetkých strán sa k jej náhornej plošine dvíhajú veľmi strmé svahy. Prevýšenie od úpätia po planinu je 300 až 400 výškových metrov. Strmé svahy sú zalesnené, ale na planine sa striedajú lúčnaté časti s lesíkmi a medzi nimi závrty, priepasti, či škrapy. Planina sa kedysi intenzívne využívala na pasenie. Bohužiaľ, ako sa prestalo pásť, planina stále viac zarastá.

2) Zo Štítnika do Plešivca

Trasou si prejdeme celú ukážkovú planinu. Potešíme sa pekným výhľadom z Gerlašskej skaly, uvidíme mnoho krasových útvarov a jedno unikátne technické dielo. Začneme v Štítniku, kedysi chýrnom gemerskom mestečku. Ak máme čas, pozrieme si stredoveký evanjelický kostol s prekrásnymi freskami a zaujímavý vodný hrad. Odmenou za trochu namáhavý výstup na planinu nám bude nádherný výhľad z Gerlašskej skaly. Cesta planinou je pohodlná. Prechádza lesíkmi, ale aj mnohými lúčnatými časťami a kľukatí sa okolo závrtov. Asi v polovici trasy prídeme k Serényiho cisterne, čo je unikátne technické dielo, ktoré zabezpečovalo dostatok vody pre ľudí i dobytok pasúci sa na planine. Žiaľ, pamiatka trestuhodne chátra. Pokračujeme striedavo lúčkami a lesíkmi až do Plešivca. V záreze asfaltovej cesty z planiny, môžeme hlavne na jar, obdivovať pestrú kvetenu.

3) Historickou cestou na planinu

Čaká nás výstup starou historickou cestou, najväčší závrt v Slovenskom krase a fascinujúce výhľady na Brzotínske skaly. Zo Slavca vystupujeme na planinu stáročnou historickou cestou, na ktorej sú zachované mnohé stavebné prvky. Hranu planiny prechádzame cez malé skalné vráta a potom sa krútime lesom i lúkami pomedzi mnohé závrty. Značka ide okolo najväčšieho a najhlbšieho - Hmlistého závrtu. Je však zarastený a nie je nijako označený, takže si ho turista ani nevšimne. Priepasť Lastovičia diera je označená, tú neprehliadneme. Z Veľkého vrchu klesáme pozvoľne lesom a z lúk nad Kružnou sa nám otvoria nádherné výhľady na Brzotínske skaly a strmé svahy Silickej planiny.

Prečítajte si tiež:

• Plešivská planina

Silická planina je najväčšou planinou Slovenského krasu, je tu najväčšie množstvo krasových javov a z nich aj najväčšia koncentrácia závrtov, sú tu najväčšie škrapové polia a najviac sprístupnených jaskýň. Zároveň je planinou najviac ovplyvnenou človekom a jeho činnosťou. Priamo na planine sú dve obce a dodnes tu funguje družstvo a obrába sa pôda.

4) Jaskyňa Domica a škrapové polia

Navštívime najväčšiu jaskyňu v Slovenskom krase, prejdeme okolo dvoch najväčších škrapových polí a prejdeme sa najjužnejšou časťou Silickej planiny. Autom, alebo autobusom (veľmi nevyhovujúce autobusové spoje) sa dostaneme priamo k jaskyni. Najväčším lákadlom je plavba v jaskyni po podzemnej riečke Styx, čo žiaľ, v posledných suchých rokoch sa uskutočňuje len veľmi zriedkakedy. Ale jaskyňa je zaujímavá aj bez plavby. Je tu nádherná sintrová výzdoba, Rímske kúpele, bubny, štíty a môžeme vidieť netopiere, chvostoskoky, paleontologické a archeologické nálezy.

1. Pokiaľ sme prišli len kvôli jaskyniam, prejdeme aj na maďarskú stranu pozrieť si jaskyňu Baradla, ktorá s Domicou tvorí jeden systém.
2. Pokiaľ sa chceme prejsť krasovou krajinou, vyberieme sa červenou značkou cez dedinku Kečovo, popod Kečovské škrapy a Kečovské lúky pod Dlhé bralo. Odtiaľ modrou pod Rakytník a cez Viničný vrch a okolo Domických škrapov naspäť k jaskyni Domica.

5) Gombasecká jaskyňa

Je známa hlavne unikátnymi tenučkými sintrovými brčkami, dlhými takmer tri metre. K areálu jaskyne sa dostaneme autom, alebo autobusom. Pozrieme si jaskyňu, v ktorej okrem tenučkých brčiek uvidíme napríklad osem metrov hlbokú studňu v Mramorovej sieni. V tunajšej jaskyni ako prvej na Slovensku sa začala prevádzkovať speleoterapia. Pokiaľ chceme jaskyňu vidieť v plnej kráse (s vodou), je dobre zatelefonovať si a informovať sa dopredu. Všeobecne sa odporúča návšteva v apríli. V areáli okolo jaskyne si pozrieme kus histórie – zrúcaninu kláštora Paulínov s gotickým kostolom, kúriu rodu Andrássyovcov, či Šafárov dom. Celým areálom nás prevedie náučný chodník a areál si môžeme pozrieť aj zo zvonice, ktorá je zároveň vyhliadkovou vežou. Každoročne sa tu koná multižánrový festival Gombasecký letný tábor.

6) Silická ľadnica o okolie Silice

Navštívime najnižšie položenú ľadovú jaskyňu v Európe, najmladšie prírodné jazero v Slovenskom krase a najznámejšie krasové jazierko v Slovenskom krase. Autom zaparkujeme na parkovisku, kde začína značka k Silickej ľadnici. Pokiaľ prídeme autobusom, vrátime sa sem asi kilometer zo Silice. Silická ľadnica je úžasný prírodný výtvor. V posledných teplých a suchých rokoch však ľadu v nej citeľne ubúda. Preto odporúčam jej návštevu zavčasu na jar, kedy je väčšia šanca vidieť jej ľadovú výzdobu. Ale aj bez ľadu je to ohromujúce prírodné dielo. Prejdeme do Silice a vyjdeme k Jašteričiemu jazierku. Vodu v ňom pravdepodobne už nenájdeme, zanáša sa splaveninami z okolitých polí a postupne sa zazemňuje. Je tu však pekná vahadlová studňa, posedenie a výhľady do okolitej krajiny. Vrátime sa do Silice a ideme k Farárovej jame. Je to najmladšie prírodné jazero v Slovenskom krase, ktoré vzniklo v päťdesiatych rokoch minulého storočia po veľkej búrke upchatím ponoru na dne závrtu.

7) Cez planinu zo Silice a Brzotínska skala

Prechodov krížom cez túto planinu je tu viac. Odporúčam prechod po modrej značke, kde sú pekné lúčne i lesné časti, sprístupnená priepasť a odbočka za nádherným výhľadom. Začneme v Silici a kráčame najskôr výhľadovými lúkami a pasienkami, neskôr lesom a v lese nás čaká odbočkou sprístupnená priepasť Malá Žomboj. Samozrejme nedá sa do nej vojsť, ale je tu vyhliadková plošina, a z nej sa dá nazrieť do jej 142-metrovej závratnej hĺbky. Z Lukáčovej bučiny môžeme odbočiť na jedno z najkrajších výhľadových miest v Slovenskom krase, na Brzotínsku skalu. Za dobrého počasia dovidieť na Kráľovu hoľu a Vysoké Tatry. Starou úvozovou cestou môžeme zísť do Jovíc, alebo zdatnejší si predĺžia pobyt na planine a zídu až do Gombaseku.

8) Krásnohorská jaskyňa a Dievčenská skala

Na trase si pozrieme jednu z najzaujímavejších jaskýň na Slovensku a navyše ekologicky sprístupnenú. A vyjdeme na vyhliadkové bralo. Do jaskyne je potrebné sa dopredu objednať. Do krásnohorskej Dlhej Lúky sa dostaneme autom, alebo autobusom. V penzióne Jozefína si zakúpime lístky, dostaneme potrebné vybavenie a inštrukcie a so sprievodcom sa vyberieme po náučnom chodníku k jaskyni. Jaskyňa je bezpečná, zvládnu ju aj väčšie deti, ale opatrnosť je na mieste. V jaskyni sa ide cez drevené lavičky (môžu byť šmykľavé) a ponad jazerá sa ide lanovým traverzom. Najväčším lákadlom je Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, jeden z najväčších sintrových stĺpov na svete. Dôležitá je pevná obuv a vhodné sú rukavice, vetrovka a nohavice na prípadné prezlečenie. Po krásnom adrenalínovom zážitku si dáme trochu namáhavý, ale ukľudňujúci výstup žltou značkou na planinu. Odbočkou sa dostaneme na Dievčenskú skalu, z ktorej výhľady na Krásnu Hôrku a Volovské vrchy s Tatrami v pozadí patria k nezabudnuteľným.

Pozor! Pri písaní článku som sa dozvedela, že tento rok je posledná sezóna sprístupnenia Krásnohorskej jaskyne!!! Zatiaľ to nie je oficiálne a dúfam, že sa nájde spôsob ako jaskyňu naďalej prevádzkovať.

Prečítajte si tiež:

• Silická planina

Planinu Dolný vrch pretína štátna hranica s Maďarskom. Na slovenskej strane leží menšia časť planiny. Donedávna tu neboli žiadne turistické značky. Teraz sú tu dve, ale ani jedna neukazuje nič z krás slovenskej časti Dolného vrchu. Obe len pretínajú planinu lesnými cestami na maďarskú stranu. Po trase z Hrušova sa dostaneme odbočkou k zaniknutej goralskej dedine Drienky (Derenk) a k hradu Szadvár a z Hrhova k priepasti Vecsembukki zsomboly.

Prečítajte si tiež:

• Planina Dolný vrch z Hrhova,
• Zaniknutá dedina Derenk (Drienky) a hrad Szádvár.

Horný vrch je najvyššie položená planina Slovenského krasu. Je zalesnená hustými listnatými lesmi, ale nachádza sa tu aj niekoľko pekných lúk a lesostepných úsekov. Je tu dosť jaskýň a priepastí, ktoré sú však až na jednu turisticky neprístupné. Súčasťou planiny je malá Bôrčanská planina, kde je tiež veľa jaskýň a priepastí, ale žiaľ, jediná značka, ktorá cez ňu vedie, všetko čo je na nej zaujímavé, obchádza. Planina je najviac poznačená dávnou baníckou činnosťou.

9) Naprieč planinou Horný vrch

Trasa je hlavne pre tých, čo majú radi putovanie takmer zarovnanou krajinou, kde sa striedajú lesné úseky s lúčnymi výhľadovými úsekmi. Z Jablonovského sedla sa pohodlným výstupom dostaneme na planinu. Odtiaľto putujeme striedavo lesom a lúkami. Najkrajšie úseky sú okolo Mútnej studne a Krasového jazierka. Je tu voda, malebná závrtová krajina a pekné výhľady. Z planiny zídeme buď do malej obce Bôrka, alebo nás značka privedie do záveru Zádielskej doliny.

10) Okolo Hrhova

V Hrhove a jeho okolí sa dá stráviť celkom zaujímavý deň. Z Hrhova vedie žltá značka, ktorá nás vyvedie strmým svahom na planinu, prevedie nás časťou planiny a zase strmým svahom zvedie z planiny dole. Najkrajší je úsek výstupu po skalnatom rebre cez hranu planiny. Výstup je strmý, občas musíte zapojiť aj ruky, ale výhľady zo skál sú dychberúce. Pokiaľ nechceme pokračovať ďalej, tak sa od priepasti Čertova diera vrátime sa späť do Hrhova.

Hrhovský vodopád je krásny výtvor priamo v obci. Odporúčam ho navštíviť na jar alebo po výdatných dažďoch, keď má veľa vody. Vyvieračka Féj je na okraji obce kúsok nad vodopádom. Svojimi vodami zásobuje nielen vodopád, ale aj obyvateľov pitnou vodou. Hrhovské rybníky boli vybudované na mieste rozsiahlych močarísk. Patria medzi významné vtáčie územia. Pozorovať vtákov môžeme z dvoch vtáčích pozorovateľní. Oltárna diera je jediná turistickou značkou prístupná jaskyňa v Hornom vrchu. V jaskyni sa vraj ukrýval kráľ Belo IV. (Béla) po prehratej bitke s Mongolmi.

Prečítajte si tiež:

• Planina Horný vrch z Hrhova

Zádielska planina je druhou najmenšou planinou Slovenského krasu a je najnavštevovanejšou planinou. Vďačí za to dvom krásnym dolinám, ktoré ju ohraničujú a Turnianskemu hradu na jej južnom výbežku. Planina je pomerne lúčnatá a ponúka dosť pekných vyhliadkových bodov, nielen zo skál, ale aj z rozsiahlych lúk. V lokalite Okrúhly laz bolo kedysi jedno z najväčších slovanských hradísk. Je tu pomerne dosť turistických značiek, ktoré sú poprepájané a tak podľa zdatnosti a času si môžeme trasy predĺžiť, alebo skrátiť.

11) Zádielska dolina

Patrí medzi najkrajšie tiesňavy nielen v Slovenskom krase, ale i na Slovensku. Dolina má úzke dno a strmé svahy, vysoké aj 300 metrov. Vládne v nej inverzná klíma. Na dne doliny je aj v lete vlhko a chladno, zatiaľ čo hore na okrajoch doliny vládne suchá a teplá klíma. Dolinou vedie červená značka, ktorá pokračuje na Horný vrch. Súbežne s ňou ide náučný chodník, ktorý nám na svojom okruhu predstaví najkrajšie časti doliny. Dolina je zalesnená a preto skalnaté svahy zdola takmer nevidieť. Aj najkrajší skalný útvar - Cukrovú homoľu pomaly zakrýva hustý porast. Druhá časť chodníka horným okrajom tiesňavy však ponúka niekoľko pekných vyhliadok (Zádielska vyhliadka, Orlia vyhliadka, Na skale, Zádielsky kameň), ktoré ponúkajú jedinečné pohľady na monumentálny výtvor prírody.

12) Hájska dolina

Najväčším lákadlom doliny sú Hájske vodopády (Vodopády Hlboký jarok), v jej tiesňavovitej časti. Hájsky potok tu vďaka výškovému prevýšeniu 300 metrov vytvoril na travertínových terasách sústavu vodopádov rôznej veľkosti. V strednej časti doliny sa nachádza Čertov most. Je to najužšie miesto doliny (10 metrov) a zároveň najužšie miesto, kde sa spolu stretajú dve planiny (Zádielska a Jasovská). Priechod bol kedysi oveľa užší, ale za Čertovým mostom leží starobylá rusínska obec Hačava a v roku 1914 miesto rozšírili, aby ním mohli prejsť vozy a v 1974 ešte raz, aby do Hačavy konečne prešiel autobus. Z Hačavy môžeme pokračovať na Zádielsku planinu, alebo cez Hájske vodopády zísť do Hája.

13) Turniansky hrad

Zrúcanina Turnianskeho hradu upútava už z diaľky. Pred niekoľkými rokmi bol veľmi zarastený náletovými drevinami a bolo ťažké sa k nemu dostať. OZ, ktoré sa o hrad stará, vyčistilo hradné ruiny a postupne stabilizuje múry. Teraz sa hrad dá obdivovať nielen z diaľky, ale aj zo samotných nádvorí. Prístup k ruine je z obce Háj a Turne nad Bodvou. Značka z Turne je zaujímavejšia, lebo vedie historickou hradnou cestou a na niektorých miestach vidieť v skalnej ceste stopy od kolies vozov. Z pevnosti je pekný výhľad na planiny Slovenského krasu a do Košickej kotliny. Zo sedla pod hradom vedú chodníky na Zádielsku planinu a do Hájskej i Zádielskej doliny, takže krátka vychádzka na hrad sa dá predĺžiť na celodenný výlet.

Prečítajte si tiež:

• Turniansky hrad a Zádielska dolina,
• Zádielska dolina a planina s deťmi.

Pomerne rozľahlá Jasovská planina leží na východnom okraji Slovenského krasu. Je prevažne zalesnená, ale najmä na juhu a západe sa nachádza systém krajinársky veľmi pekných lúk. Okrem iných krasových javov je planina zaujímavá tým, že sa v nej nachádzajú najdlhšie a najhlbšie jaskynné priestory. Pre verejnosť je sprístupnená Jasovská jaskyňa.

14) Z Drienovca do Hája, či Hačavy

Krajinársky veľmi pekná trasa južnou časťou Jasovskej planiny. Na trase sa prejdeme cez zaniknuté Drienovecké kúpele, ktoré sú zmysluplne prebudované na Domov sociálnych služieb, uvidíme mohutnú Drienoveckú vyieračku s pekným jaskynným portálom, na planinu vyjdeme cez prírodnú rezerváciu Palanta po starej historickej ceste, ktorou kedysi viedla lesná železnička. Pri vyvieračke Miglinc sa môžeme rozhodnúť, či zídeme modrou značkou po starej ceste do obce Háj, alebo krásnym systémom planinových lúk vyjdeme na Železnú bránu, čo je veľmi pekné vyhliadkové miesto a odtiaľ do starobylej rusínskej dedinky Hačava.

15) Jasovská jaskyňa a Ladislavova vyvieračka

Pozrieme si najstaršiu pre verejnosť sprístupnenú jaskyňu a legendami opradenú Ladislavovu lúku s vyvieračkou a kostolíkom.

1. Po prehliadke Jasovskej jaskyne, ktorá vyniká bohatou sintrovou výzdobou s mohutnými stalagnátmi a kamennými vodopádmi, vyjdeme náučným chodníkom na Jasovskú skalu, kde sú malé zvyšky stredovekého hradu a veľmi pekný výhľad na Jasov, ktorému dominuje krásny barokový kláštor premonštrátov. Prejdeme cez starý cintorín rehoľníčiek kláštora a okolo Jasovského rybníka sa vrátime do Jasova.
2. Pokiaľ sa nemusíme vrátiť do Jasova, prejdeme príjemným lesom na Ladislavovu lúku, kde vyteká Ladislavova vyvieračka a na základoch starého Kostola sv. Ladislava bol postavený rastlinný kostol. Okolo „vzdušného“ dreveného kostola boli vysadené popínavé rastliny, ktoré ho mali za pár rokov obrásť. Zatiaľ sa tak nestalo, ale aj tak je to zaujímavá stavba. Odtiaľto je tiež viac možností ako ukončiť trasu.

Prečítajte si tiež:

• Jasovská a Zádielska planina

V Slovenskom krase je toho ešte viac, čo stojí za návštevu, napríklad husitský kostolík v Lúčke alebo vodný mlyn v Kováčovej. O ďalších zaujímavostiach sa dozviete viac na stránke www.slovensky-kras.eu.