Dnes vychádzam neskoro, napokon idem sám a nemám sa kam ponáhľať. Naplánovanú trasu by som mal prejsť za tri–štyri hodinky, nečakajú ma žiadne náročné kopce, len príjemná vychádzka v tienistých lesoch. V Perneku idem chvíľku po ceste smerom na Pezinskú Babu, potom odbočím doľava pomedzi novšie domy. Spočiatku strmo stúpam, čoskoro sa však cesta vyrovná a vedie vysoko v úbočí. Z terasy vysoko nad betónovým plotom, zašteká na mňa strážny pes. Krajší pohľad je na druhú stranu, na lúčne stráne nad dedinou a vysokánske úbočia Jastrabníka a Klokočín. Som na samom okraji Malých Karpát a opäť ma udivuje ako prudko sa pohorie dvíha z roviny Borskej nížiny.

Moju pozornosť upúta dom z nepálených tehál, viditeľne dožívajúci, rovnako ako jeho obyvatelia. Tu nie je žiadny plot, sem žiadny zlodej nepríde. Dedko s babkou sa rozprávajú na priedomí, tak len potichu pozdravím a kráčam ďalej. Opäť mám po oboch stranách dvory a terasové záhrady, až natrafím na úzku prieluku a v nej chodníček do hory. Po ňom vyjdem do plytkého sedielka, napravo uzriem turistický smerovník, ale najprv ma láka opačná strana. Tu by malo byť hradisko, tak som zvedavý, čo tam nájdem.

Hradisko

Po krátkom výstupe sa objaví predo mnou zemný val, za ním ďalší a ďalší. Prekvapuje ma rozľahlosť hradiska, desiatky metrov dookola sú vysoké valy a priekopy. Rovnejšie plošinky medzi nimi sú rozkopané, vraj sa tu baníci pokúšali nájsť nejaké rudy. Z hradiska sa vrátim do sedielka k smerovníku a drevenému stojanu, pripravenému pre tabuľu náučného chodníka. Je tu značenie, zelené C na žltom podklade, ktoré ma dnes bude sprevádzať.

Po úzkom hrebienku s hojným porastom hluchavky žltej vystúpim do malého sedielka. Tu sa cyklistom ponúkajú dve možnosti, priamo na vrch Hradisko alebo obchádzka severným úbočím. Po pár metroch som na vrchole. Je tu malá čistinka, lavica a drevená tabuľa pripravená na osadenie panoramatickej fotografie. Podo mnou je hlboká Kostolná dolina a za ňou stráne Drieňovej (Drinovej) hory a Pleše. Lesy na slnečných južných úbočiach sú teraz z veľkej časti suché, sfarbené do hneda.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Staré bane

Z Hradiska zídem trošku strmšie a po chvíľke sa sprava pripojí cestička obchádzajúca vrchol. Kráčam lesom mohutných bielych bukov. Pred sebou mám ďalší stojan náučného chodníka, tentoraz s osadenou tabuľou o rastlinstve. Aj tu je veľká lavica na oddych, no výhľad na Jastrabník a Klokočiny je len pomedzi stromy. Prejdem ešte kúsok bučinou a ocitnem sa na veľkej križovatke lesných ciest. Okrem bežných cyklistických značiek je na smerovníku tabuľa upozorňujúca na pohyb lesných vozidiel.

Značenie náučného chodníka vedie doľava po širokej, takmer rovnej ceste. Početnými zákrutami v príjemnom chládku zídem ku Kostolnému potoku. Je úzky, nanajvýš má pol metra. No predsa tečie, na rozdiel od mnohých potokov Malých Karpát, z ktorých od jari zostali iba vyschnuté korytá. Prejdem okolo veľkého ohniska s lavicami, vojdem do stiesneného údolia a ním vystúpim na Staré bane.

Odtiaľto vedie náučný chodník nadol do Perneku, pričom takmer po celej dĺžke sleduje teleso bývalej úzkorozchodnej železnice. Prv než budem po ňom pokračovať, odbočím do stráne pozrieť si banské haldy. Po ich obhliadke sa vraciam nadol k turistickému smerovníku a náučným tabuliam venovaným baníctvu v okolí a tiež spomínanej železnici. Zvážala rudy z tunajších baní približne v rokoch 1917 – 1922, po zastavení ťažby v baniach bola aj prevádzka železnice zrušená.

Po stopách trate do Perneku

Hoci od ukončenia prevádzky priemyselnej železnice uplynulo celé storočie, jej teleso je stále výborne zachované. Trať klesá pomaly, v zákrutách sa dostáva vysoko nad Kostolný potok a bočnú dolinku prekonáva po mohutnom násype. O čosi nižšie, v mimoriadne strmom svahu sú pod traťou kamenné oporné múry s priepustmi. Z cesty ich takmer nevidno, no predsa sa pokúsim zísť kúštik nad strminu a zapretý o strom fotografujem.

Trať prechádza viacerými zárezmi v skalách, čo mi úplne pripomína neďalekú úzkorozchodnú železnicu pod Vysokou. Len na rozdiel od nej, tu sa nezachovali ani najmenšie zvyšky železničných podvalov. Pomaly vychádzam k prvým domom Perneku a k zarastenému lomu.

Pod starým lomom je malé detské ihrisko a pokosená lúčka. Zostáva mi ešte dosť času, a tak sa rozhodnem preskúmať okolie, či zo skaliek nad lomom bude výhľad. Natrafím na chodníček a pokúsim sa dostať nahor. V tom ma prekvapí nečakaný zvuk a nado mnou preletí kŕdeľ škorcov, ktoré som vyplašil. Vtáci tu majú ozajstné hody, naokolo sú kríky hlohu, šípky, jarabiny, černice i jabloň s malými žltými jabĺčkami. V spleti chodníčkov sa napokon dostanem nahor nad skalky. Výhľad je naozaj pekný, na blízke vrchy za Podbabskou dolinou i vzdialenejší hlavný hrebeň. A o niečo nižšie zase na obec s výraznou stavbou kostola a ďaleké roviny Záhoria.

Záver

Dnešný výlet bol kratší ako obvykle, no aj tak mimoriadne zaujímavý. Páčilo sa mi staré hradisko nad Pernekom, romantické údolie Kostolného potoka i obdivuhodná stavba železničnej trate. Potešili tiež tabule náučného chodníka s jednoduchými, výstižnými popismi. A keď k tomu pridáme občasné čistinky s vyhliadkami, miesta istotne stoja za návštevu.

Baníctvo a minerály v okolí Perneku

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek