Hrad Šebeš

Prvá písomná zmienka je z roku 1315. Rytier Synek de Sebessy dal postaviť kamenný hrad Castrum Sebus. Mal výhodnú polohu na kontrolovanie diania v severnej časti Košickej kotliny s priamym výhľadom na vtedy existujúce hrady Šariš a Kapušany. Od roku 1538 je hrad opustený. Archeologický prieskum tu prebehol v rokoch 2012 - 2014. Pričom v roku 2012 tiež začala obnova hradu.

Z autobusu vystupujeme v obci Podhradík. Zelenou značkou prejdeme dedinu a na jej konci sa vydávame vľavo na malý skalný pahorok. O pár minút sme pod hradnou zrúcaninou. Sú tu informačné tabule o histórii hradu a jeho obnove. Prístrešok a pódium, kde sa každoročne uskutočňujú hradné hody. Nasleduje jeden malý skalný výšvih a sme hore. Náletové dreviny sú z väčšej časti odstránené. Zostal zvyšok hradieb a výnimočný výhľad na okolie Prešova, letisko či Šarišský hrad. Chvíľu si posedíme na lavičke, občerstvíme sa a vraciame sa rovnakou cestou späť dole.

Prales

Pokračujeme zelenou značkou po asfaltovej ceste. Za poslednou budovou sa stáčame okolo horárne do lesa. Spočiatku je stúpanie príkre, ale po chvíli sme na traverze kopca, ktorým pôjdeme celú dobu.

Hneď ako vstupujeme do lesa, prechádzame popod duby. Z úbočia sledujeme v prudkom kopci stromy rôznych bizarných tvarov a veľkostí. Zavše niektorí mohykáni ležia na zemi, postupne sa rozkladajú, aby na ich miestach rástli nasledovníci. Pod nohami si všímame, že všade naokolo sú kamene s fialovým nádychom a čiernymi bodkami a dutinkami. Žeby čadič? Tak či onak sú to pozostatky dávnej pradávnej sopečnej činnosti. Ako postupujeme ďalej, dubiny strieda čisto bukový les, a potom opäť duby. Niekde za polovicou prechádzame okolo malých skál. V diaľke badať skalné okno. No sme v rezervácií, takže: "Ani krok z chodníka k bližšiemu preskúmaniu!" upozorňujem mládež. Tak aspoň pohľad na salamandru oko poteší.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Napokon duby trvale ustupujú a nahrádza ich buk a iný listnatý porast. Pri pohľade do mapy vidieť, že sme za hranicami rezervácie. Prechádzame relatívne veľkou krásnou horskou kosenou lúkou Červená studňa. Pri potoku Šebastovka opúšťame zelenú značku. Bystrinou sa necháme vyviesť z lesa. Spočiatku idú naše kroky lesnou širokou zvážnicou, ktorá sa neskôr mení na asfaltovú cestu.

V hornej časti doliny míňame akúsi „chajdu“, ktorej zjavne chýba hospodár. Na strome si všímame ceduľku upozorňujúcu na 2 km vzdialený pamätník pádu lietadla. Spomíname si, že neďaleko pod Krivým javorom (977 m) tragicky havaroval košický Delfín. Pri návrate z cvičného letu za zlej viditeľnosti narazil do úbočia kopca. Je tu malý pomník, ale blížiaca búrka nám napovedá, že sa sem budeme musieť vrátiť inokedy. Teraz je čas na rýchly presun domov.

V jednom mieste je cesta zarezaná v skale. Šebastovka si tiež v skale našla svoju cestu, škoda len, že je niekoľko metrov dole pod nami a chodníček k nej nenachádzame. S prižmúrenými očami by to mohol byť miniatúrny kúsok rokliny. Napokon vychádzame z doliny a búrka nás zastihne až na zastávke MHD vo Vyšnej Šebastovej.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek