Trasa

Cerová – sedlo pod Rajtokom – Suchá hora – Mládežnícky tábor – Radobická dolina – Mládežnícky tábor – Zadná lúka – Rúbaný vrch – Zadná lúka – Buchlov – Zadná lúka – Rúbaný vrch – Kláštorská skala – Horný dom – Bystričianska dolina – Zadná lúka – Buchlov – sedlo pod Žarnovom – Žarnov – sedlo pod Žarnovom – Ďurišove štále – Oslany

1. deň

Malebnými radobickými štálmi na hrebeň Vtáčnika

V krásne sobotné ráno sledujem z auta malebné scenérie v okolí osady Penhýbel. O pár minút parkujem pri radobickej osade Cerová, ktorou vedú moje prvé kroky. Niekoľko domácich alebo chalupárov tu začína pracovnú alebo relaxačnú sobotu a obdivujúc pekné domčeky hneď zle odbáčam. Čochvíľa sa však spamätám a dostávam sa opäť na žltú značku. V smere osady Hvojníkovci začína mať terén sklon a čím som vyššie, tým viac ma uchvacujú výhľady na svieže zelené okolie. Až sa čudujem, že po pár augustových zrážkach to vyzerá takmer opäť ako v máji. Akurát stromy blízkeho tribečského pohoria sú vizuálne poznačené suchom.

Pred osadou Glendovci sa zastavujem pri malej kaplnke. Nie že by som sa chcel pomodliť, ale okolitá scenéria si zaslúži pár minútovú zastávku. Obdivujem okolitú krásu a priznávam, že nádherný začiatok som vôbec nečakal. Pozerám do mapy a zisťujem, čo sú to za kopce. Zisťujem, že z vrcholov na juhu vidieť najmä Podskálie, najvyššiu Veľkú Ostrú, Hrubý vrch a Rígeľ. Pod ním leží osada Štiefleje. Malebnú scenériu si neváham zvečniť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Za spomenutou osadou sa vnáram do lesa, kde po pár minútach narážam na turistickú značku "voda". O tú by mala byť na mojej trase núdza, preto neváham zájsť dolu k chate. Zisťujem, že zaujímavo pôsobiaca, pravdepodobne lesnícko-poľovnícka chata má krásne upravené prostredie s priam báječnou studničkou, pretekajúcou cez dve malé jazierka. Na pár minút si tu sadám a chlípem chutnú studenú vodičku.

Beriem si aj do zásoby a čoskoro stúpam popod svahy Suchej hory k sedlu pod Rajtokom. Ako sa blížim na hrebeň, počuť hlasy hubárov a o pár minút niekoľkých zdravím. Niet sa čo čudovať, po celoletnom strádaní sa koncom augusta huby priam vyrojili a Vtáčnik hral tentokrát prím. Tuším, že to dnes túra osamote určite nebude.

Čoskoro sa dostávam na Suchú horu, kde si dávam obednú pauzu. Počas nej ma míňajú dvaja cykloturisti na e-bicykloch. Moja trasa tu opúšťa hrebeň a púšťam sa modrou značkou dolu do útrob Lomskej doliny.

Dolinami na krásnu Zadnú lúku

Po pár minútach klesania z malej lúčky krásne vidieť moje zajtrajšie ciele – Sladnú skalu a najmä výrazné bralo Žarnova. Postupne pokojný lesný úsek končí a dostávam sa k rekreačnej časti Lômy, kde opäť pulzuje život. Na asfaltový úsek sa prezúvam a v pohodlnej obuvi sa vydávam dolu pomerne rušnou dolinkou k časti Mládežnícky tábor. Míňa ma viacero áut plných pravdepodobne hubárov. Všímam si mohutný balvan s nápisom Magátka ležiaci vedľa cesty a tiež pamätník SNP. Čoskoro som v lokalite Mládežnícky tábor, kde stojí veľká sivá budova, niekedy slúžiaca k rekreácii.

Je stále len niečo popoludní a preto sa rozhodnem prejsť aj nižšie k ústiu Hornoveskej doliny. Dole je hotový hubársky ošiaľ a každú minútu prejde auto, prípadne stretnem niekoho s košíkom. V krásne sobotné popoludnie sa však tomu ani veľmi nečudujem. V inak peknej dolinke si všímam niečo ako haciendu s rozľahlým jazierkom. Keď sa dostanem k hlavnému ťahu medzi Partizánskym a Žarnovicou, otáčam sa a po oddychu v pohodovom tempe stúpam ku Mládežníckemu táboru. Tentokrát si stavbu lepšie obzriem a všímam si nápis – súkromný pozemok.

Vymieňam zelenú značku za modrú a opäť za šuchotu hubárov stúpam hore k najlákavejším cieľom dňa. Dolinka postupne naberá ráz a preto poriadne fučím. Podľa stavu chodníka nebude trasa nejako veľmi využívaná. V hustom poraste kríkov a mladých stromov chodník vytvára dokonca tunel vegetáciou. V blízkosti trasy si všímam zaujímavé bralá, vyzerajúce ako by ich niekto neukladal na seba.

Okolo 16-tej hodiny sa vymaním z lesa na lesnú cestu, kde mi udrie do očí jemne "čurkajúci" pramienok po pravej strane cesty. Využívam jeho ponuku a v teple podvečera sa trošku osviežujem. Vpravo si všímam pekne nasvietené lesné svahy Balatomu.

Po pár minútach sa ocitám v sedle na malebnej lúčke zvanej Zadná lúka. S otvorenými ústami sa kochám vôkol. Neposkytuje síce extra výhľady, ale jej atmosféra ma silne zasahuje. Večer tu už nikto nie je a vládne tu príjemné ticho, spestrené len občasným zvukom vtákov. Všímam si pekný bočný hrebeň od Krivej brezy, ťahajúci sa ku Kláštorskej skale. Skvelú, horskú atmosféru si užívam aj počas večere pri miestnom ohnisku. Po príjemnej polhodinke sa pre dostatok času vyberiem na blízke výhľadové bralo na svahoch Bringošovej. Odtiaľ sledujem výhľady na Strážovské vrchy a Malú Fatru s Kľakom. Sledujem aj blízke bralá Buchlova, kde sa o nejakú hodinku plánujem ocitnúť. Prejdem sa ešte na vrchol Balatomu a vraciam sa opäť na Zadnú lúku. Na tomto úseku nájdem pár krásnych dubákov, ktoré sa rozhodnem vziať. Pod smrekmi v okolí lúky sa mi opäť hubársky pošťastí.

Letný večer na Buchlove

Po krátkej pauze vyrážam na strmý výstup na bralo, okorenený prechodom úzkou skalnou štrbinou na vrcholové bralá. Tu vidím zaľúbený pár v objatí, preto sa najskôr presúvam na iné výhľadové bralo a nie na samotný vrchol.

Ostávam očarený nádherou miesta s pozadím zapadajúceho slnka. Radujem sa, že večer vyšiel tak skvele. Postupne pár odchádza a stretávame sa na úzkom chodníčku. Pýtajú sa odkiaľ som, kam idem a uznanlivo kývajú hlavou, že tu plánujem prespať. Hovoria, že „aj oni by vraj raz niečo také vyskúšali“. Povzbudzujem ich k tomu, nech to niektoré leto určite vyskúšajú. Príjemný rozhovor s dvomi na pohľad skromnými ľuďmi ma veľmi poteší.

Potom sa štverám na vrcholové bralo s príjemným malým dvojkrížom. „Takto nejak by to mohlo vyzerať aj na iných vrcholoch,“ hovorím si. Žiadne 5-, 10- a 30-metrové „hebedá“ nie sú potrebné.

Výhľad na všetky svetové strany je odtiaľto parádny. Akurát lepší výhľad na východ je obmedzený hrebeňom pohoria, preto sa tu skôr oplatí zažiť západ slnka. Veľmi sa mi však spomínaný, dokonale zalesnený hrebeň a tiež jeho bočné hrebienky padajúce do dolín, z ktorých vytŕčajú len početné bralá Vtáčnika, páči. Prím však hrá opačná strana s farebnou oblohou zapadajúceho slnka. Sledujem pre mňa neznáme vrchy pohorí Tribeč na juhozápade, Považského Inovca na západe a Strážovských vrchov na severozápade. V diaľke rozoznávam severné vrcholky Malých Karpát. Sú to pre mňa netradičné pohľady, ktorých sa neviem nabažiť. Bezchybnú atmosféru večera dotvárajú silno ručiace jelene, čo ma začiatkom septembra celkom prekvapuje.

Postupne slnko zachádza a poberám sa dolu k Zadnej lúke, kde sa rozhodnem stráviť noc. Za tmavnúcej noci si pripravujem pelech. Zrazu počujem, že sa ku mne niečo so šuchotom blíži. Dva metre odo mňa zastavuje mladá líška alebo lišiak. Zakričím naň, ale lišiak sa len meter presunie na inú stranu. Syčí a mne napadá, či nie je besný. Beriem turistickú palicu a zaháňam sa naň. Odvážny zver zas len kúsok pobehne, ale je stále blízko. Odchádza až po zásahu jednou z piatich skál, ktoré po ňom hádžem a pravdepodobne ho triafam.

Zaujímavý zážitok ma jemne rozruší, ale za vzdialeného revu po párení bažiacich jeleňov zaspávam. V inak pokojnú noc sa viackrát zobúdzam na šuchot. Nadránom ma večerný návštevník opäť prichádza pozrieť, ale mám pripravené skaly, ktoré po ňom hádžem. Hovorím si, že hlad je hlad, určite chodí kontrolovať miestne ohnisko, ktoré vyzerá používane.

2. deň

Ráno na hrebeni a upršanými dolinami Vtáčnika

Ráno by mali prísť prehánky a preto sa bez raňajok balím a odchádzam smerom na Balatom a Rúbaný vrch. Cestou nachádzam pár ďalších dubákov a ich váha dosahuje tri kilá. Musím sa však v hubárčení krotiť, pretože ma ešte čaká poriadna štreka.

Po hodinke stúpania som na Rúbanom vrchu, v blízkosti ktorého ma prekvapuje stretnutie s otcom a tromi deťmi, konkrétne dievčatami. Pýtajú sa na cestu a ako je to ďaleko do dediny Veľké Pole. Pretože som touto trasou išiel na jeseň, pohotovo im radím, že za niečo vyše 2 hodín sú v dedine. Mrzí ma, že som sa nespýtal, kde nezvyčajná partia spala, ale pravdepodobne pod stanom niekde v blízkosti Kláštorskej skaly.

Ďalšia hodinka pekným lesom je za mnou a spoznávam okolie Kláštorskej skaly, ku ktorej o 2 minútky prichádzam. Pod skalami počuť podivné zvuky. Napadá mi, že by to mohol byť had, a preto schádzam pár metrov nižšie do lesa. Tu sa naraňajkujem a počas balenia začína mrholiť. Svižným tempom preto vyrážam na dlhý zostup do doliny k Hornému domu, ktorý som navštívil pred štyrmi rokmi na túre z opačnej strany.

Míňam lokalitu Krivá breza a dostávam sa do prebierkovou ťažbou poznačeného lesa. Chodník sa miestami stráca, ale čoskoro sa vynáram pri ruine Horného domu. V daždi sa veľmi nezdržiavam a vydávam sa dolu Bystričianskou dolinou. Ponuré, sivé okolie upršanej doliny ma sprevádza k odbočke, ktorou vedie náučný chodník Buchlov. Peknou kamenistou dolinou stúpam opäť k Zadnej lúke. Čoskoro ju vidím presvitať cez les. Mal by tu byť niekde prameň, ale z chodníka ho nevidím.

Cez Buchlov na Žarnov a štálmi Lubianky do Oslian

Po malej, oddychovej pauze sa opäť vydávam na Buchlov. Kamenná štrbina je tentokrát pekne šmykľavá a výstup o trošku komplikovanejší. Pre hmlu sa na bralá neštverám, ale obzerám si zaujímavé skaly, pri ktorých som včera nebol. Potom pokračujem dolu strmým lesným terénom.

Zaujímajú ma ďalšie ciele, a to Sladná skala a Žarnov. Dúfam, že sa aspoň mierne vyčasí, aby som aspoň nejaké výhľady zažil. Dostávam sa na príjemne pôsobiacu lúčku, kde stojí mohutný jaseň. V krátkosti si ho obzerám a pokračujem ďalej. O chvíľu zas stúpam strmým terénom k Sladnej skale. Výstup mi dáva celkom zabrať a predo mnou sa objavujú stále nové a nové vrcholky. Terén je poriadne členitý a musím si dávať pozor, kam stúpam. Priam tu niet rovnejšej plochy. Všímam si úzku vysokú skalnú vežu. Zaujímavé prostredie si odfotím a tiež obmedzený výhľad z jedného z brál.

Na miernejšej západnej časti vytŕča zo suchej trávy množstvo krásnych belasých hláv bedlí. Ani sa nenazdám a som pri odbočke na bralo Žarnova. Po pár minútach som na brale a teším sa, že aspoň čiastočne sa moje prianie splnilo a je odtiaľto čo to vidieť. Pod rozpadávajúcou sa oblačnosťou vidím najmä dediny Oslany a Čereňany a ich okolie. Vyššie vrcholy sú stále skryté v mračnách. „Na toto miesto sa veru musím vrátiť v ideálnom počasí,“ hovorím si.

Lesom klesám dolu a po polhodinke sa objavujem na pasienkoch nad štálmi Lubianky. Pekný pohľad na okolie s blízkym okrúhlym Chlmom po ľavej strane, Hornou Vsou a roztrúsenými strechami štálov ma sprevádza cestou do prvého z nich.

Postupne sa cez Bridove, Súľovské a Ďurišove štále blížim asfaltovou cestou k Oslanom. Občas ma zaujmú pekné domčeky a niekoľkokrát sa obraciam za horami, ktorými som dva dni prechádzal. Bralo Žarnova sa vypína nad lesmi a okolitou hospodárskou krajinou.

Po ďalšej hodine šliapania som v Oslanoch, ale záverečné posedenie v podniku bohužiaľ nestíham. Posedím si len pár minút na lavičke pri kostole a potom sa presúvam na rázcestie pred dedinou, odkiaľ mi ide autobus, ktorým sa dostávam k autu v radobickej časti Cerová.

Záver

Prvá noc v pohorí Vtáčnik je za mnou a musím uznať, že napriek dobiedzajúcemu lišiakovi bola dokonalá. Nasiaknutý úžasnou atmosférou Zadnej lúky a čarovného západu slnka na Buchlove sa mi splnila túžba lepšie precítiť tunajšie prostredie. Potešili veľmi príjemné, výhľadové osady v úvode trasy nad Cerovou a sympatické záverečné štále pred Oslanmi. Na výhľadový Žarnov sa rád ešte niekedy vrátim. Nečakaným bonbónikom túry bola úroda krásnych hríbov, ktoré som napokon doniesol domov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek