Ako zberačovi najvyšších vrchov mi zo západnej časti Slovenska chýbajú iba tri vrchy – Babia hora, Veľký Kriváň a Skorušina. Je treba pomaly meniť farby na mape cieľov. Pri plánovaní trasy som v mape naďabil na náučný chodník Antona Kocyana, kde je trasa B - Rašelinisko Peciská, ktorá vedie čiastočne súbežne s náučným chodníkom Juráňova dolina, a preto ho tiež pridávam do trasy. Na posledný októbrový deň roka 2021 bolo hlásené pekné jesenné počasie, tak som ráno sadol do oceľového tátoša a vyrazil do Oravíc.

Trasa

Oravice – Skorušina – Oravice – rázcestie pod Šatanovou – Juráňova dolina, ústie – sedlo Umrlá – rázcestie pod Umrlou – Bobrovecká dolina – rázcestie pod Suchou dolinou – rašelinisko Peciská – Oravice

Skorušina

Auto zaparkujem na parkovisku na kraji cesty v Oraviciach, kde, len pre zaujímavosť spomeniem, je termálne kúpalisko. Bazény vznikli navŕtaním 1601 m hlbokého vrtu, ktorý sa stal zdrojom termálnej minerálnej vody s teplotu 56 °C, používanej od roku 1995 pre kúpalisko a na vykurovanie areálu. Voda má parametre liečivej vody. Vrátim sa ale k môjmu výletu. Na parkovisku zaplatím stojné a idem hľadať červenú značku, ktorá bude jediná smer Skorušina a späť. Čoskoro sa zorientujem a miernym stúpaním cez lúky smerujem na hrebeň. Z lúk sú krásne výhľady na Západné či Belianske Tatry, neskôr i na Vysoké.

Trasa vedie lesnou cestou, občas sa objaví poľovnícky posed. Vďaka výhľadom viac cestou cúvam ako idem dopredu, ale o chvíľu prichádzam na križovatku lesnej cesty a turistickej trasy, kde sa vnáram do lesa. Na tomto mieste sa začína jediné prudšie stúpanie trasy, ktoré sa končí na hrebeni, kde značka odbáča doľava na vrchol Skorušiny. Odtiaľto idem iba hrebeňom, obchádzam hrebeňové mláky. Príjemnou lesnou cestou ihličnatým lesom pokračujem a naberám výšku. Na jednom rúbanisku zastavujem a vychutnávam si výhľady na Tatry.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Postupne sa cesta zužuje a asi za 1.25 h prichádzam na vrchol Skorušiny (1314 m), ktorý tvorí lúka, rozhľadňa, kríž, stoly s lavicami a prístrešok na sedenie. Na vrchole som chvíľu sám, ale keďže sem vedú viaceré turistické trasy – žltá z Brezovice, červená z Trstenej a modrá, zelená a červená zo Zuberca, postupne ľudí pribúda. Prichádzajú peši aj na bicykloch. Kým som sám, vyjdem na rozhľadňu a obzerám si Tatry z pre mňa nepoznanej strany. Z tatranských štítov spoznám iba v diaľke vykúkajúci Kriváň. Výhľady na oravskú stranu sú výborné, vidno celú Oravskú priehradu na obzore dominuje Babia hora.

Vrcholce okolitých stromov dosahujú výšku rozhľadne a na niektorých miestach znemožňujú výhľady. Dúfam, že ak to niekomu začne prekážať, tak sa rozhodnú zvýšiť výšku rozhľadne a nie opilovať stromy. Turisti dole mi pri ponúkanom poháriku slivovice povedia, že v minulosti vrchol Skorušiny tvorili iba lúky, stromy vyrástli relatívne iba nedávno. Následne ideme spolu pozrieť studničku, nachádzajúcu sa neďaleko pod vrcholom. Cestička k nej je vyšliapaná za prístreškom na pravej strane rozhľadne. Prameň bol výdatný, voda výborná, odporúčam na doplnenie tekutín. Po občerstvení sa rozlúčime a vraciam sa po rovnakej trase do Oravíc. Po ceste naspäť si robím krátku pauzu a opäť sa kochám výhľadmi na Tatry. Tých nikde nie je dosť.

Juráňova dolina a rašelinisko Peciská

Po návrate do Oravíc áut na parkovisku i ľudí výrazne pribudlo, bez spomalenia pokračujem po žltej a červenej značke pod Šatanovú. Žltá E3 sa o chvíľu odpojí doľava a vedie na poľskú hranicu. Moja červená pokračuje asfaltovou cestou až na rázcestie pod Šatanovou. Na ceste sa prechádza veľa ľudí, ktorí prišli na nedeľnú prechádzku, po prekročení mostíka vedúceho do Juráňovej doliny, ich však výrazne ubudne. Chodníkom cez širokánsku lúku Dunajová sa dostávam do lesa a pokračujem cez mostíky v ústí Juráňovej doliny, ktorá ma celkovú dĺžku 4 km.

Idem červenou značkou cez Juráňovu dolinu, žltá ktorá sa tu objavuje, smeruje do Bobroveckej doliny. Súčasťou Juráňovej doliny je tiesňava, ktorá vznikla medzi Ježovým vrchom a Čaplovou v dĺžke asi 1 km. Prekračujem prvý mostík a popri potoku sa vnáram do rokliny. Skaly sa nad potokom na niektorých miestach týčia do výšky desiatok metrov, početné pramene vtekajú do potoka, resp. z opačnej strany na chodník. Obdivujem prameň vody tryskajúci priamo zo skaly vo výške niekoľko metrov, stekajúci do potoka. Trasa pokračuje aj pomocou schodíkov, reťazí a zábradlí do najužšieho miesta, kde sa nachádzajú pozostatky bývalej drevenej cesty. Bola vybudovaná v rokoch 1885-86 oravským panstvom v dĺžke 930 m nad korytom potoka a slúžila na zvoz dreva z vyššie ležiacich území. Cesta bola zničená pri povodni v roku 1935.

Po opustení tiesňavy pokračujem lesom, do ktorého je vstup na vlastné nebezpečenstvo kvôli padajúcim suchým stromom. Po chvíli po prudšom stúpaní prichádzam do sedla Umrlá, cez ktoré sa v druhej polovici 18. storočia dopravovala železná ruda, ktorá sa ťažila v Juráňovej pod Furkašskou. Dnes sa tu nachádza prístrešok s lavicami a stolom. Dám si krátku pauzu na jedlo a vodu. Popri tom študujem informáciu o zrušenom turistickom chodníku a vytvorení prírodnej rezervácie so zákazom vstupu. Zrušený chodník kedysi viedol do sedla pod Hrubým vrchom.

Po pauze pokračujem do Bobroveckej doliny, kde sa červená značka končí. Prechádzam na modrú, ktorá vedie do Oravíc. Je to zostupová trasa z Volovca alebo Rákoňa a vedie priamo zo spomínaných vrchov. Trasa znovu vedie asfaltkou, dolina je širšia ako susedná Juráňova a neponúka toľko prírodných atrakcií. Zaujme však upozornenie na medvedie teritórium v Suchej doline so zákazom vstupu, siričitý prameň pri ceste a horáreň Bobrovec. Z jedného miesta sa mi dokonca naskytne výhľad na masív Skorušiny, kde som bol doobeda. Asfaltkou sa dostávam k náučnému chodníku rašelinisko Peciská. NCH je práve v rekonštrukcii, vstup je na vlastnú zodpovednosť. Chodník ma dosť sklamal, bol bez života, náučné tabule chýbali alebo boli poškodené. Na trase bola mini výhľadová veža, schodíky do nej boli rozheganá, ďalekohľad zničený... Po opustení NCH schádzam do Oravíc, kde túru končím.

Záver

Túrou som si splnil dva ciele – návštevu Juráňovej doliny a výstup na Skorušinu. Dá sa rozdeliť na dve časti, pre toho kto by bol na návšteve v Oraviciach a pol dňa by sa mal nudiť. Výstup na Skorušinu je zaujímavý lúkami a výhľadmi z nich, hrebeňovou trasou na vrchol a ďalekými výhľadmi z rozhľadne na vrchole, túra je kondične nenáročná. Juráňova dolina, resp. tiesňava v nej je mini variantom tiesňav v Terchovej, je vhodná pre návštevu s malými deťmi a kondične tiež nenáročná.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek